MEDIA NEWS
Americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo v stredu dvoch bývalých zamestnancov spoločnosti Twitter zo špionáže v prospech Saudskej Arábie, informoval na svojej webovej stránke denník The New York Times.
Jeden z bývalých zamestnancov je občan Saudskej Arábie a druhý je Američan. Podľa obvinení zneužili svoje zamestnanecké právomoci s cieľom získať prístup k informáciám o konkrétnych používateľoch Twitteru, uvádza na svojej webovej stránke stanica CNBC.
Obvinený bol aj tretí muž, ktorý je tiež saudskoarabský občan. Ten mal pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi týmito dvoma zamestnancami a vládou Saudskej Arábie.
Trojici podľa CNBC hrozí trest odňatia slobody v dĺžke maximálne 10 rokov a finančná pokuta. Americký občan čelí ďalšiemu 20-ročnému trestu odňatia slobody a ďalšej pokute za to, že klamal agentom Federálneho vyšetrovacieho úradu (FBI).
Filipínskeho hlásateľa Dinda Generosa zastrelili vo štvrtok počas cesty do práce v strednej časti súostrovia, informovala agentúra DPA s odvolaním sa na políciu.
Hlásateľ riadil svoje auto po ulici v meste Dumaguete na ostrove Negros, keď ho zasiahol strelec riadiaci motocykel.
"Neznámy podozrivý vystrelil niekoľkokrát a Generosa zasiahol na viacerých častiach tela," uviedla polícia. Totožnosť páchateľa a jeho motív zatiaľ nie sú známe.
Filipíny sú považované za jednu z najnebezpečnejších krajín pre novinárov. V roku 2009 bolo medzi 50 obeťami útoku na konvoj miestnych politikov, smerujúci na zhromaždenie do južného regiónu Mindanao, aj 32 zamestnancov médií.
Rusko pripravilo nový televízny seriál a hraný film o niekdajšom boľševickom vodcovi Vladimirovi Iľjičovi Leninovi, ktorý si kladie za cieľ vyvrátiť mýty obklopujúce túto kontroverznú historickú osobnosť.
Televízny seriál s názvom "Lenin" i celovečerný film s názvom "Faktor Lenin" vznikli pri príležitosti 102. výročia boľševickej revolúcie v Rusku. Tvorcovia oboch diel chcú Lenina ukázať v novom svetle, ktoré sa líši od tradičných biografických klišé zo sovietskej éry, informovala tlačová agentúra AFP.
Dokumentárny seriál odvysiela štátna televízna stanica Prvý kanál. Jeho tvorcovia strávili štyri roky výskumom v archíve ruskej tajnej služby FSB, ktorá je následníkom obávanej sovietskej tajnej služby KGB. Tím bádateľov viedol bývalý hlavný archivár FSB Vasilij Christoforov.
V dokumentárnom seriáli sa ukazuje list, ktorý Lenin napísal v roku 1918 a v ktorom vyzýva na "smrť" dvoch miliónov bohatých roľníkov známych ako "kulaci". Títo ľudia boli následne zatváraní do internačných táborov ako "nepriateľská trieda".
Seriál zároveň odhaľuje skutočnosť, že Lenin trpel psychickými problémami. V bývalom Sovietskom zväze (ZSSR) bol po jeho smrti v roku 1924 vytvorený okolo jeho osoby kult osobnosti. Po rozpade ZSSR v roku 1991 sa jeho meno zväčša vytratilo zo spoločenskej diskusie, ale medzi ruským obyvateľstvom si stále zachováva určitú popularitu.
Prieskumom verejnej mienky sa zistilo, že štyria z piatich Rusov sú proti tomu, aby sa odstraňovali jeho sochy. V otázke premiestnenia jeho balzamovaného tela z mauzólea na Červenom námestí v Moskve sa dosiaľ nedospelo ku konsenzu.
Najvplyvnejšie židovské noviny v Británii vyzvali britských voličov, aby v parlamentných voľbách nepodporili hlavnú opozičnú Labouristickú stranu a jej predsedu Jeremyho Corbyna označili za "antisemitu". Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA.
Týždenník Jewish Chronicle totiž vo štvrtok zverejnil na sociálnej sieti Twitter titulnú stranu svojho vydania, ktoré sa do predaja dostane v piatok a v ktorom je výzva určená "nie našim obvyklým čitateľom, ale našim spoluobčanom z Británie."
Jewish Chronicle týchto britských voličov nežidovského pôvodu vyzýva, aby v decembrových voľbách odmietli dať svoj hlas labouristom a ich lídrovi Corbynovi a vystúpili tak "proti rasizmu".
Corbyn totiž od svojho zvolenia do čela Labouristickej strany v roku 2015 čelí opakovaným obvineniam, že vo svojej strane toleruje prejavy antisemitizmu, uviedla agentúra DPA s tým, že labouristi sa dôrazne zasadzujú za práva Palestínčanov a desaťročia kritizujú izraelskú vládu za jej politiku.
Pre tento postoj Labouristickú stranu opustilo viacero dlhoročných členov, naposledy to v polovici októbra bola Louise Ellmanová, ktorá o Corbynovi nadôvažok deklarovala, že podľa jej názoru nie je schopný zastávať funkciu predsedu vlády.
Ellmanová sa angažovala v hnutí Jewish Labour Movement, zastupujúcom členov Strany práce židovského pôvodu. Toto hnutie minulý týždeň oznámilo, že pred voľbami vypísanými na 12. decembra nebude viesť obvyklú kampaň a podporí len vybraných labouristických kandidátov a len vo výnimočných prípadoch.
Jeremy Corbyn v auguste roku 2018 priznal, že jeho strana má "reálny problém" s antisemitizmom i že príliš váhal s disciplinárnym potrestaním previnilcov. Vyhlásil vtedy tiež, že jeho prioritou je opäť si získať dôveru židovskej komunity v Británii.
Tento zámer sa mu však nepodarilo splniť, lebo podľa prieskumu, ktorý vo svojom najnovšom vydaní citoval aj Jewish Chronicle, Corbyna za antisemitu považuje až 87 percent britských židov.
Noviny židovskej komunity v Británii Corbyna obvinili aj z "rasistických názorov" a vyvolávania strachu v radoch etnickej menšiny. Vyčítajú mu tiež, že palestínske organizácie - ako islamistické hnutie Hamas, ktorého "stanovy vyzývajú na vyhladenie každého Žida na planéte", - označuje za "priateľov".
Jewish Chronicle napísal, že "takmer úplná nečinnosť", ktorú pri riešení prejavov antisemitizmu v strane prejavili Corbyn i zvyšok vedenia, bola pre ich aktérov skôr podporou a povzbudením.
Copyright © TASR 2019
V českých rádiách zaznie 17. novembra na výročie zamatovej revolúcie v rovnakú chvíľu - symbolicky o 17:11 - pieseň Modlitba pre Martu v podaní Marty Kubišovej, ktorá zaznela aj na demonštrácii pred 30 rokmi v Prahe. V tlačovej správe to oznámila platforma Festival slobody, ktorá spája iniciatívy občanov usporiadateľskej akcie k tohtoročnému 30. výročiu revolúcie. Modlitba pre Martu sa najprv stala v roku 1968 symbolom odporu proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Kubišová ju spievala aj v novembri 1989 na demonštrácii proti komunistickej totalite.
Pieseň 17. novembra zaradí v rovnakú chvíľu rad verejnoprávnych aj súkromných rozhlasových staníc. K akcii sa pripojili Český rozhlas - Radiožurnál, Český rozhlas - Dvojka a všetky regionálne stanice Českého rozhlasu, stanice Hitradio, Rádio Blaník, Európa 2, Frekvence 1, Expres FM, Rádio Color a Rádio Hey.
"Myšlienka na neformálnu aktivitu Festivale slobody vznikla v hlave jedného zo zakladateľov platformy. Martin Voňka sa nechal inšpirovať skladbou Hey Jude, ktorá znela pri začatí Olympijských hier v Londýne v jednej chvíli zo všetkých miest, kde ľudia sledovali otvárací ceremoniál OH. Podobne silnou piesňou je u nás Modlitba pre Martu z roku 1968, "uviedli predstavitelia Festivalu slobody.
Pieseň s pôvodným názvom Modlitba vznikla v roku 1968 pre televízny seriál pieseň pre Rudolfa III. Hudbu zložil Jindřich Brabec a text na motívy Jána Amosa Komenského napísal Petr Rada. Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 sa pieseň stala symbolom odporu proti okupantom. Čoskoro komunistický režim pieseň zakázal a kariéra Kubišovej bola na takmer 20 rokov prerušená. Na demonštrácii 21. novembra 1989 sa ale zakazovaná speváčka dočkala búrlivého privítania, keď ľuďom na Václavskom námestí v Prahe zaspievala hymnu a práve Modlitbu pro Martu.
Tento rok 17. novembra o 17:11 sa tiež podľa platformy Festival slobody rozozvučia zvony v kostoloch v mestách aj na dedinách po celom Česku. Akcia vznikla v spolupráci s projektom Pamäť národa organizácie Post Bellum, Českou biskupskou konferenciou a Ekumenickou radou cirkví.
Copyright © ČTK 2019
