SLOVAK MEDIA NEWS
Investigatívnej publicistike verejnoprávnej Slovenskej televízie (STV) škodí nedostatočná logistická a právna podpora, ale z dlhodobého hľadiska aj diskontinuita. Po výmene vlády totiž pravidelne dochádza k výmenám vedenia investigatívnych relácií alebo dokonca k ich rušeniu. "Pritom práve investigatívne relácie majú mimoriadne dôležitú úlohu pri budovaní dôveryhodnosti a imidžu televízie," povedal pre TASR investigatívny žurnalista Reportérov STV Ivan Brada.
"Pre investigatívnu publicistiku je potrebná veľká podpora zvnútra televízie. Novinári, ktorí v nej pracujú, musia každý deň čeliť kritike, útokom, potenciálnym žalobám," konštatoval Brada s dodatkom, že netýka sa to oprávnenej kritiky v prípade, ak relácia nespĺňa novinárske štandardy.
Napríklad investigatívne relácie TV Markíza Paľba a Lampáreň podľa Bradu ťažia z dlhoročnej kontinuity tak relácií, ak aj tímov, ktoré ju vyrábajú. V STV je to naopak. "Napríklad po roku 1998 bola v STV výrazná snaha posilniť publicistické relácie. Dobre sa rozvíjala napríklad investigatívna publicistika v Košiciach pod názvom Porucha a niektoré ďalšie relácie v Bratislave a Banskej Bystrici, napríklad Labyrint, ktoré mali potenciál pri udržaní kontinuity dosiahnuť veľmi dobrú úroveň," podotkol Brada s dodatkom, že po nástupe Richarda Rybníčka do kresla generálneho riaditeľa STV boli všetky zrušené. "Rok sa tam nerobilo nič, pretože spravodajstvo podľa Rybníčka malo byť nekauzálne." Po roku však nový riaditeľ STV zmenil názor a založil Reportérov. "To hodnotím ako dobrý krok," dodáva Brada. Podľa neho sa Reportéri za Rybníčka do istej miery vyhýbali kauzám týkajúcim sa vládnej koalície, s výnimkou káuz spojených s ANO. "Napriek tomu sa tam urobil kus práce," pokračoval. Po výmene vlády však opäť nastala zmena vo vedení Reportérov - nový riaditeľ STV Radim Hreha odvolal z funkcie Eugena Kordu a ponúkol mu, aby robil novému šéfovi Reportérov zástupcu. Ten však ponuku neprijal.
Podľa Bradu takéto časté výmeny škodia imidžu televízie. "Úlohou investigatívnej publicistiky z hľadiska televízie, nezáleží na tom, či súkromnej alebo verejnoprávnej, je budovanie dôveryhodnosti," vysvetľuje. Hoci sledovanosť relácie nepokladá za bezvýznamný faktor, dôležité podľa neho je aj to, že televízia prostredníctvom investigatívnych relácií dáva ľuďom najavo, že sa zaujíma o ich problémy a ak sa niekde deje nespravodlivosť, pomáha ju riešiť. "Potvrdzuje sa v praxi, že ľudia majú radi investigatívnu publicistiku, niekedy televízii dôverujú viac, ako štátnym orgánom."
Medzi kvalitnou investigatívnou žurnalistikou vo verejnoprávnej a súkromnej televízii je podľa neho len ten rozdiel, že televízia verejnej služby nemusí dávať až taký dôraz na atraktívne, napríklad kriminálne kauzy, ale môže sa viac venovať menej sledovaným problémom. "Za investigatívu nepovažujem čisto bulvárne relácie, zamerané skôr na zábavu," dopĺňa Brada, podľa ktorého v niektorých prípadoch môže bulvárnosť nahrádzať nedostatočné rozpracovanie témy. "Napríklad, ak je postavená len na jednom informačnom zdroji, alebo podobne."
Investigatívne relácie súkromných televízií sú podľa Bradu vždy do istej miery limitované záujmami ich vlastníkov. Hoci teoreticky to tak nie je, v praxi sa, ako povedal, ťažko dá predstaviť, že by súkromná televízia otvorila vo svojej relácii kauzu vážne ohrozujúcu jej majiteľa. V tomto ohľade podľa neho môže mať verejnoprávna publicistika širšie možnosti. "Verejnoprávna televízia nemá dôvod prihliadať na nejaké záujmy vlastníkov. Bohužiaľ, verejnoprávna investigatívna publicistika sa zasa potáca v politických záujmoch," uzatvára Brada.
Členka Rady STV Naďa Lazarová považuje na poli slovenskej investigatívnej publicistiky za lídra Paľbu a Lampáreň TV Markíza, ale výsledky podľa nej dosahujú aj ostatné televízie - TA3, JOJ a STV. "Slovenská televízia má stále detské chyby, jednoducho tam pokrivkáva profylaxia - investigatíva je investigatíva a jej spracovanie je otázka profesionality," hovorí s dodatkom, že rezervy sú vždy. Zároveň predpokladá, že hoci podstata investigatívnej práce je vo verejnoprávnych a súkromných médiách rovnaká, televízia verejnej služby by predsa len mohla mať širší záber. "Verejnoprávna televízia by mala mať o niečo viacej občianskej tematiky," uvažuje. Podľa Lazarovej môžu témy, ktoré sa týkajú problémov konkrétnych ľudí, dosiahnuť pri kvalitnom spracovaní aj slušnú sledovanosť.
Šéfredaktor spravodajstva TA3 Alfonz Šuran si myslí, že širšie možnosti pre investigatívnu prácu majú práve publicisti súkromných televízií. "Koncepcia investigatívy je v spravodajskej televízii nemenná, čím vytvára stabilné podmienky na spracovanie investigatívnych tém. Keďže súkromné televízie nie sú viazané na štátne dotácie, môžu reportéri voľnejšie otvárať kauzy týkajúce sa štátnych inštitúcií," uvádza s dodatkom, že investigatívci TA3 sa môžu plne spoľahnúť na zázemie, ktoré im televízia poskytuje.
Podľa Paľa Rýpala, ktorý robil tento druh publicistiky tak v Paľbe, ako aj Reportéroch a v súčasnosti opäť pracuje pre TV Markíza, bola práca vo verejnoprávnej, aj súkromnej televízii veľmi podobná. "Ja osobne nevidím nijaký rozdiel v prístupe reportérov verejnoprávnej a súkromnej televízie k téme. Po technickej stránke sú však na tom slovenské súkromné televízie lepšie," vysvetľuje. V Slovenskej televízii sa podľa neho využíva priveľa rôznych technológií, takže aj reportáž rozstrihaná v špičkovej kvalite môže napokon na obrazovke pôsobiť "obyčajným" dojmom.
V STV má podľa neho reportér o niečo viac času na spracovanie témy, ale pracuje za nižší honorár ako v súkromnej televízii. "Podľa môjho osobného názoru dokážu súkromné televízie na Slovensku robiť investigatívnu publicistiku minimálne rovnako dobre ako verejnoprávna. To je asi pozostatok toho, že Markíza svojho času suplovala v investigatíve verejnoprávnu televíziu," dodáva. Ak by STV v súčasnosti opäť investigatívu "vypustila", podľa Rýpala sa stane iba to, že ju v tomto priestore úplne nahradia súkromné televízie.
Ako povedal publicista a moderátor Daniel Krajcer z TV JOJ, na Slovensku v skutočnosti investigatívnu publicistiku v plnom rozsahu nerobí nikto. "Sú relácie, ktoré sa o to pokúšajú, ale opakujem, v plnom rozsahu ju nerobí nikto. Súvisí to aj s tým, že na naozaj dobrú televíznu investigatívu sú potrebné peniaze, kvalitní ľudia a títo kvalitní ľudia musia mať čas." Podľa neho v TV JOJ sa k investigatíve najviac blížila relácia Črepiny, ktorá však ako pravidelný formát končí. Prednosť dostali Noviny Plus, ktoré prebrali reportérov z Črepín, tie budú pokračovať už len ad hoc ako mimoriadna relácia.
OSF varuje pred vypúšťaním investigatívnej žurnalistiky
V správe európskeho monitorovacieho programu Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) za rok 2005 Televízia v Európe: riadenie, politika a nezávislosť však v časti zhrnutie a závery sa konštatuje na vzorke dvadsiatich európskych krajín trend, ktorý je v protiklade so záujmom o investigatívu a ktorý majú v súčasnosti na Slovensku tak súkromné, ako aj verejnoprávne televízie. Mnoho autorov tejto štúdie uviedlo, že v ich krajinách sa rozdiel medzi verejnoprávnymi vysielateľmi a ich súkromnými konkurentmi z hľadiska programovej štruktúry a kvality stále viac zahmlieva. "Investigatívna žurnalistika a minoritné programy sú veľmi zriedkavým produktom nielen v súkromných, ale aj vo verejnoprávnych televíziách. Spravodajstvo sa často stáva nápadne bulvárnym," píše sa v štúdii. Tento trend má byť dôsledkom snahy verejnoprávnych médií vyrovnať sa s prudkým nástupom komerčnej konkurencie.
Copyright © TASR 2008
