MEDIA NEWS
Najmenej 17 dánskych novín zverejnilo v stredu kontroverznú karikatúru proroka Mohameda deň po tom, ako polícia zmarila pokus o zavraždenie autora kresby a vydavatelia sa postavili na obranu slobody vyjadrovania. Karikatúru, na ktorej je prorokova hlava s turbanom v tvare bomby so zápalnou šnúrou, vytlačili aj tri z najväčších denníkov v krajine. Kresba je jednou z dvanástich, ktoré v septembri 2005 zverejnil denník Jyllands-Posten a ktoré moslimský svet označil za útok na islam. Karikatúry vyvolali násilné protesty vo viacerých moslimských štátoch v januári a vo februári 2006.
Zverejnenie dvanástich karikatúr Mohameda, medzi ktorými bola aj Westergaardova práca, pred dvoma rokmi rozhnevalo moslimov po celom svete. Islam zakazuje akékoľvek zverejňovanie proroka, dokonca aj v priaznivom svetle, pre obavy, že by to mohlo viesť k modlárstvu. Okrem denníka Jyllands-Posten karikatúru zverejnili aj ďalšie periodiká vrátane denníkov Politiken a Berlingske Tidende. "Robíme to preto, aby sme ukázali, o čo v tomto prípade ide, a aby sme jednoznačne podporili slobodu prejavu, ktorú budeme vždy brániť," napísal kodanský denník Berlingske Tidende. Bulvárny denník Ekstra Bladet zverejnil všetkých dvanásť karikatúr.
Dánska polícia v utorok oznámila, že zatkla dvoch Tunisanov a jedného dánskeho občana marockého pôvodu. Šéf dánskej tajnej služby PET Jakob Scharf uviedol, že cieľom zatknutia bolo zabrániť "vražde s teroristickým podtextom". Denník Jyllands-Posten uviedol, že obeťou chystaného atentátu mal byť karikaturista Westergaard. Scharf uviedol, že podozrivého Dána po vypočutí pravdepodobne prepustia, ale stále mu hrozí stíhanie pre porušenie protiteroristického zákona. Tunisanov z Dánska vyhostia, pretože ich považujú za hrozbu pre národnú bezpečnosť.
Rozhorčenie v islamskom svete po zverejnení karikatúr pred dvoma rokmi viedlo k útokom na dánske veľvyslanectvá v moslimských krajinách vrátane Sýrie, Iránu a Libanonu. Niektoré moslimské štáty bojkotovali dánske tovary.
Britská polícia v stredu uviedla, že k úmrtiu gruzínskeho opozičného lídra a miliardára Badriho Patarkacišviliho pristupuje ako ku podozrivému prípadu. Podľa blízkych osôb zomrel 52-ročný Patarkacišvili v utorok v Londýne na infarkt. "Tak ako všetky neočakávané úmrtia, aj toto sa považuje za podozrivé," vysvetlila policajná hovorkyňa juhoanglického grófstva Surrey.
"Zomrel o 11. hodine", povedal Boris Berezovský, exilový ruský magnát a bývalý Patarkacišviliho obchodný partner. Hovoria, že Patarkacišvili zomrel na infarkt, uviedla Nona Gaprindašvili, jeho blízka spojenkyňa pre gruzínsku televíziu. Zároveň konštatovala, že Patarkacišviliho náhle úmrtie ju prekvapilo. Podľa jej slov vyzeral dobre, uviedla pre gruzínsku televíziu Mze.
Extravagantný podnikateľ a najbohatší muž Gruzínska bol ľahko rozoznateľný podľa bielych fúzov. Patarkacišvili bol významnou silou v opozičnom hnutí, ktoré v novembri v gruzínskom hlavnom meste Tbilisi zorganizovalo masové protivládne demonštrácie. Prozápadná vláda prezidenta Michaila Saakašviliho obvinila Patarkacišviliho, ktorý žil prevažne v Británii a Izraeli, z pokusu o štátny prevrat. Vysielanie jeho televízie Imedi, v ktorej vlastnícky podiel má aj mediálny magnát Rupert Murdoch, bolo v tom čase dočasne pozastavené. Patarkacišvili obvinenia odmietol, priznal však, že dával príslušníkom polície značné finančné sumy, aby sa pridali na stranu protestujúcich.
"Badriho hlboko trápili nedávne udalosti v Gruzínsku. Myslím si, že to je dôvod, prečo zomrel," povedala bývalá šéfka jeho kampane. Berezovský nechcel komentovať, či je niečo podozrivé na náhlom úmrtí miliardára.
"Ja neviem nič, je to teraz na polícii," povedal. Berezovsky bol blízkym spojencom aj Alexandra Litvinenka, ktorý zomrel v Londýne na otravu rádioaktívnym polóniom.
Žiadne stopy po rádioaktívnom materiáli sa nenašli v dome alebo v tele gruzínskeho exilového podnikateľa Badriho Patarkacišviliho, ktorý v utorok večer vo veku 52 rokov zomrel vo Veľkej Británii. Agentúre Reuters to oznámila hovorkyňa polície grófstva Surrey.
Vyšetrením okolností smrti gruzínskeho miliardára a opozičného politika, ktoré regionálna polícia označila za podozrivé, bol poverený tím skúsených expertov britských bezpečnostných síl.
Filipínsky viceprezident Noli de Castro sa dostal do nepríjemností potom, čo svojmu ochrankárovi zo žartu nariadil, aby zabil novinára, ktorý mu položil kontroverznú otázku. Bulvárny novinár Jeffrey Tiangco uviedol, že ho viceprezidentova reakcia vystrašila. Žurnalista sa ho opýtal, či je pripravený stať sa nástupcom prezidentky Glorie Arroyovej, ktorá je zapletená do korupčného škandálu. De Castro sa po otázke obrátil k svojmu ochrankárovi a poznamenal:"Tohto chlapíka môžte zabiť." Keď sa novinár neskôr viceprezidenta opýtal, čo mala jeho poznámka znamenať, odpovedal, že "len žartoval". Politik vyslovil nevhodný žart v čase, keď Filipíny čelia medzinárodnej kritike pre nezákonné zabíjanie ľavicových disidentov, novinárov a detí žijúcich na ulici podozrivých z menej závažnej kriminality. 
Nemusíme sa znepokojovať vytváraním plánu B," vyjadril sa producent Oscarov Gil Cates o nových podmienkach udeľovania cien Akadémie po ukončení štrajku scenáristov. Ak by štrajk pokračoval, oscarový ceremoniál bez filmových hviezd by bol zbierkou klipov a filmových ukážok. Cates predstavil svoju skupinu spolupracovníkov, vrátane režiséra Louisa J. Horvitza a spolupracujúceho producenta Michaela Seligmana. Scenáristi sa vrátia do práce dnes, povedal Cates. Obvykle sa tvorba scenára začína hneď po oznámení nominácií, ktoré sú známe od minulého mesiaca. "Naši scenáristi budú písať veľmi rýchlo," dodal Cates. Šou zamestnáva sedem alebo osem scenáristov, okrem tímu Jona Stewarta. Ten má prísť do Los Angeles v sobotu. Vyše 700 pracovníkov čakalo na ukončenie štrajku. "Až do včera sme skutočne mali pripravené dva typy šou. Som veľmi šťastný, že štrajk scenáristov sa skončil. Toto je v podstate posledný tlak pred veľkou šou," uviedol Cates.
Renomovaná česká spoločnosť Factum Invenio po 18 rokoch prestane zverejňovať výsledky politických preferencií z prieskumov verejnej mienky. Dôvodom je trend, ktorý trvá od jari 2006 - že výsledky rôznych politických výskumov sú závislé od politickej orientácie objednávateľa výskumu.
"Takéto výskumy sa menia z informačného nástroja na priamu súčasť politického marketingu a celý odbor výskumu verejnej mienky tak stráca dôveryhodnosť. Toho sa v žiadnom prípade nechceme zúčastňovať," uviedol šéf spoločnosti Factum Invenio Jan Herzmann.
Protichodné výsledky tento týždeň publikovali v Česku spoločnosti STEM a SC&C. Podľa STEM-u by v prípade priamej voľby prezidenta občanmi ekonóm Jan Švejnar dostal 55 percent a Václav Klaus iba 45 percent hlasov. Výskum bol na objednávku opozičnej ČSSD, ktorá podporuje práve Švejnara.
Spoločnosť SC&C, u ktorej si podobný výskum objednala vládna ODS, sa však dopracovala k opačnému výsledku. Podľa analytikov to mohlo súvisieť so štylizovaním kladených otázok.
Factum Invenio chce svoj posledný výskum politických preferencií zverejniť na začiatku marca. Následne bude preferencie sledovať, ale iba pre interné a analytické účely. Publikovať bude iba sekundárne analýzy o štruktúre priaznivcov jednotlivých politických strán a informácie o postojoch voličov k rôznym politickým plánom a projektom.
V Česku výskumy verejnej mienky realizuje celý rad spoločností. Okrem už spomínaných Factum Invenio, STEM a SC&C, je to aj Median a CVVM. 
Únoscovia, ktorí v juhoirackom meste Basra zajali dvoch novinárov pracujúcich pre stanicu CBS, súhlasili s ich prepustením. Informoval o tom dnes hovorca šiitského radikálneho duchovného Muktadu as-Sadra.
"Vyjednávali sme s únoscami... (novinári) budú prepustení," uviedol Háris al-Asarí, šéf Sadrovho úradu v Basre. Nekonkretizoval, kedy sa žurnalisti majú dostať na slobodu.
CBS v pondelok informovala, že dvaja z jej novinárov sú nezvestní. Polícia v Basre uviedla, že mužov uniesli z jedného z hotelov v centre mesta.
Zamestnanci médií pracujúci v Iraku bývajú pravidelne obeťami násilia, ktoré zmieta krajinou od Američanmi vedenej invázie v roku 2003 .
Aktualizované !
Únoscovia prepustili dnes na slobodu tlmočníka americkej televíznej siete CBS, ktorého koncom minulého týždňa v juhoirackom meste Basra uniesli spolu s novinárom CBS. Agentúre Reuters to oznámil šéf regionálneho úradu hnutia radikálneho šiitskeho klerika Muktadu as-Sadra, ktoré sprostredkovalo pri rokovaniach s únoscami.
Novinára CBS, ktorého neidentifikovaní ozbrojenci v nedeľu spolu s tlmočníkom uniesli z hotela v centre Basry, ešte neprepustili na slobodu.
Hnutie Muktadu as-Sadra odsúdilo únos cudzincov a už v utorok vyzvalo únoscov, aby obidvoch mužov čo najskôr prepustili na slobodu. Do pátrania po unesených pracovníkoch CBS sa v uplynulých dňoch údajne zapojili aj britskí vojaci, pôsobiaci v Iraku, píše agentúra DPA.
Druhý najväčší akcionár Yahoo fond Legg Mason vyzval Microsoft, aby zvýšil svoju ponuku na kúpu spoločnosti. Zároveň však varoval vedenie Yahoo, že nemá príliš veľa iných možností, než prijať fúziu so softvérovým gigantom. Tým zvýšil tlak na uzavretie dohody medzi oboma koncernami.
Yahoo v pondelok zamietlo nevyžiadanú ponuku na prevzatie, ktorú predložil Microsoft. Súčasná hodnota ponuky predstavuje 42 miliárd USD, v prepočte 956,34 miliardy SKK. Internetová spoločnosť označilo ponuku za príliš nízku. Predstavenstvo dospelo jednomyseľne k záveru, že ponuka nie je v najlepšom záujme jej akcionárov. V stanovisku Yahoo sa uvádza, že ponuka "výrazne podhodnocuje" spoločnosť.
Microsoft predložil svoju ponuku 1. februára. Najväčší softvérový koncern na svete pôvodne ponúkol 31 USD za akciu Yahoo. V tom čase to bolo 62 % nad burzovou hodnotou akcie internetového koncernu. Prípadná kúpa sa mala vyplatiť na polovicu v akciách Microsoftu a v hotovosti. Hodnota ponuky sa znížila z pôvodných 44,6 miliardy USD kvôli oslabeniu akcie Microsoftu.
Bill Miller, manažér fondu Legg Mason, vlastniaceho 6 % akcií Yahoo, uviedol v liste investorom, že férová ponuka za Yahoo je niekde okolo 40 USD za akciu. Microsoft "bude musieť zvýšiť svoju ponuku, ak chce uzatvoriť obchod," napísal Miller 10. februára, teda deň predtým, ako Yahoo ponuku odmietlo.
Miller dodal, že pre Yahoo bude ťažké nájsť alternatívu, ktorá by zvýšila cenu akcie nad hodnotu, ktorú bude Microsoft ochotný nakoniec zaplatiť. "Myslím si, že táto kúpa je pre Microsoft strategickým imperatívom a že Yahoo je v ťažkej situácii, ak chce zostať nezávislé."
Millerove slová sa objavujú v čase, keď veľkí inštitucionálni akcionári podľa analytikov pracujú na uzavretí transakcie. Väčší podiel v Yahoo ako Legg Mason vlastní s 11 % iba Capital Research & Management's.
Odmietnutie ponuky zvýšilo tlak na spoluzakladateľa Yahoo Jerryho Yanga, aby investorom predstavil stratégiu na oživenie rastu spoločnosti, čo by viedlo k posilneniu jej akcie, ktorá v priebehu posledných dvoch rokov stratila polovicu svojej hodnoty. Yahoo v ostatných 8 kvartáloch zaznamenalo pokles zisku a márne sa snaží zvýšiť svoju konkurencieschopnosť v porovnaní s jednotkou v brandži Google.
Yang môže napríklad usporiť prostriedky tým, že vyhľadávanie bude outsourcovať cez Google. Alebo sa môže pokúsiť nájsť iného kupca, čo je však nepravdepodobné, pretože Microsoft môže vždy predložiť vyššiu ponuku.
Copyright © TASR 2008
