SLOVAK MEDIA NEWS
Riaditeľka Slovenského rozhlasu (SRo) Miloslava Zemková považuje verejnoprávnu formu rozhlasu za jednu z garancií jeho nezávislosti. Dôležitá však je aj finančná nezávislosť, ktorú by podľa nej mal posilniť novoprijatý koncesionársky zákon. "Poplatok viazaný len na držanie rádia je reliktný, lebo dnes môžete rozhlas počúvať cez množstvo iných nosičov, ako je rádio," komentuje zmenu, podľa ktorej bude platiť koncesionársky poplatok, po novom úhradu za služby verejnosti poskytované STV a SRo, každá domácnosť, ktorá odoberá elektrinu. Ako uviedla v exkluzívnom rozhovore pre TASR, prechod zo systému koncesionárskych poplatkov na financovanie prostredníctvom štátneho rozpočtu by podľa nej zmenil verejnoprávne médiá na štátne.
Mohli by ste špecifikovať váš názor na postavenie verejnoprávnych médií oproti súkromným?
V tejto oblasti pracujete už dlho a veľmi dobre viete, čím sa líši verejnoprávne médium od licencovaného. Pravdou je, že diskusie, či majú existovať verejnoprávne médiá, prebiehajú už dlhší čas nielen v Slovenskej republike, ale v celej Európe. My sme členom Európskej vysielacej únie, všetky rozhlasy a všetky médiá verejnej služby hlásia v poslednom období v tejto oblasti turbulencie. Gradovanie diskusie o tom, či treba takéto médiá, je európsky fenomén a podľa môjho názoru je dobre, že sa o tom diskutuje, lebo médiá verejnej služby prežívajú latentnú krízu. To je jedno z akého dôvodu, či z finančného alebo kvôli politickým, lobistickým vplyvom, alebo kvôli programovým, technickým a technologickým záležitostiam. Viete, že mnoho posunov v rámci mediálneho poľa spôsobí digitalizácia. Môj osobný názor, ktorý je postavený na skúsenostiach nielen vo verejnej, ale aj licencovanej sfére, je, že úloha verejnoprávnych médií je nenahraditeľná. Duálny systém, ktorý sa tu buduje už takmer dvadsať rokov, je postavený na tom, že na jednej strane pôsobiace verejnoprávne médiá, na druhej súkromné licencované médiá, majú iné ciele a povinnosti. Spoločné povinnosti sú riešené v zákone o vysielaní a retransmisii, máme jeden spoločný dozorný orgán, ktorým je Rada pre vysielanie a retransmisiu. Ale kým licencované médiá sa riadia spravidla ekonomickými záujmami svojich majiteľov, verejnoprávne sú médiami verejnej služby a plnia zákonné úlohy.
Jeden rozmer je povinnosť, druhý, ako sa to garantuje vo vysielaní...
Toto je jeden z kameňov úrazu. Už niekoľko rokov argumentujeme tým, že ak na jednej strane zákon ukladá rozhlasu šesť programových služieb, z toho najmenej tri s celoplošným terestriálnym pokrytím, tak mu musí garantovať aj príjem - ale ten je nedostatočný. Vedeli by sme plniť tieto služby aj vo väčšom rozsahu.
Argumentuje sa tým, že je nedostatočný výber koncesionárskych poplatkov.
Koncesionársky poplatok je na Slovensku nastavený mimoriadne nízko. Existujú štáty v Európe, kde je nastavený podobne, ale vtedy si štát na seba berie povinnosť nahrádzať výpadky z verejného zdroja. Napríklad za šírenie signálu. To by u nás znamenalo okolo 240 miliónov z nášho rozpočtu, ktoré idú len za vysielače. Toto by bolo jedno riešenie. Druhým riešením je uzákoniť plošné vyberanie koncesionárskeho poplatku, čo je podstatou nového koncesionárskeho zákona.
Budú ho teda platiť aj ľudia, ktorí nemajú rádio alebo TV...
Áno, ale budú platiť za službu, za programy, ktoré sú vyrábané a sú k dispozícii kedykoľvek a kdekoľvek. Poplatok viazaný len na držanie rádia je reliktný, lebo dnes môžete rozhlas počúvať cez množstvo iných nosičov ako je rádio.
SDKÚ-DS navrhuje nahradiť financovanie z koncesionárskych poplatkov pevným podielom z rozpočtu, ktorý by sa každoročne odvodil od aktuálneho HDP. Ekonóm Richard Sulík dokonca organizuje iniciatívu na vypísanie referenda za zrušenie koncesionárskych poplatkov. Ako hodnotíte perspektívu takéhoto riešenia?
Ťažko je vyjadriť sa k tejto iniciatíve, lebo neviem, čo je jej cieľom. Ak by išlo len o zrušenie koncesionárskeho poplatku, tak to automaticky znamená zánik verejnoprávnych médií SRo a STV, respektíve ich transformáciu na štátne médiá. Pokiaľ viem, tak iniciatíva navrhuje niekoľko možností sanovania výpadku verejného zdroja. Slovenská republika však vo svojom rozpočte do roku 2010 nepočíta s financovaním týchto médií zo štátneho rozpočtu. Ak sa koncesionárske poplatky zrušia a výpadok nebude nahradený, tak moja otázka znie: kto bude profitovať z toho, že verejnoprávne médiá zaniknú?
Viete si predstaviť, že by sa na systém financovania verejnoprávnych médií prostredníctvom zákonom stanovenej časti rozpočtu prešlo povedzme od roku 2011?
Ak by, veľmi hypoteticky, k niečomu takému došlo, zmenil by sa charakter médií. Neboli by to médiá verejnej služby, ale podľa zdroja financovania médiá štátnej služby a bolo by treba upraviť celý systém právnych noriem. Dnes sú nastavené tak, že existujú licencované médiá a na druhej strane verejnoprávne.
Považujete verejnoprávnu formu za garanciu nezávislosti?
To je základný predpoklad. Nezávislosť je chápaná v dvoch rozmeroch. Finančná - teda od akýchkoľvek ekonomických a politická – teda od politických a lobistických vplyvov či tlakov. Tieto dva rozmery rieši aj súčasný zákon. Neumožňuje priamy vplyv politiky na program, neumožňuje ani vplyv finančných, lobistických alebo nejakých obchodných skupín na program, v niektorých paragrafoch to priamo vylučuje. Ak by mali byť verejnoprávne médiá transformované na médiá inej služby, treba upraviť celý zákonný diapazón a tých zákonov je dosť veľa.
Túto nezávislosť by mala zabezpečovať aj Rozhlasová rada. Z tohto titulu by mali byť členovia rady nezávislí odborníci, ale vieme, že ju volí parlament a dokonca z koaličnej rady zaznelo, že by noví členovia Rady SRo mali reprezentovať jej názory. Nakoľko je rada politický a nakoľko odborný orgán?
Znovu sa oprieme o to, ako vyzerá v Európe kreovanie rád a z tohto pohľadu je náš systém je bežný. Jednak preto, že každé dva roky sa vymení jedna tretina členov rady. Ľudia tam nie sú navždy, vedia, že sú zvolení na šesť rokov a majú robiť dozornú, usmerňujúcu, kontrolnú funkciu. Spolupracujú s daným médiom, aby bolo naozaj médiom verejnej služby. Ja si nemyslím, že v rozhlasovej rade sú politici, ani tí piati, ktorí tam boli dovolení teraz, sa neprejavujú ako politici. A podľa životopisov sú to ľudia, ktorí v rozhlase robili alebo majú skúsenosti s manažovaním veľkých firiem, prípadne majú skúsenosti s istým druhom programov a na tie sa zrejme pri výkone svojej funkcie sústredia.
Nový koncesionársky zákon prinesie rozhlasu zvýšenie príjmov, máte príjmy z reklamy a naviac sa pripravujú zmluvy so štátom... Je takýto trojzložkový model financovania vyhovujúci?
Teraz rozhlas funguje z koncesií, to je najväčší zdroj, zo štátneho rozpočtu, čiastočne na špeciálne účely a tri percentá vysielacieho času máme k dispozícii na reklamu. Čo sa týka štátneho rozpočtu, my už dnes viažeme štátny záujem zmluvami. Máme uzatvorené zmluvy špeciálne s ministerstvom kultúry, vnútra, obrany, s Úradom vlády, na rôzne projekty. Napríklad sa zaviažeme vyrobiť špeciálny program týkajúci sa Európskej únie, vláda to prostredníctvom grantu financuje. Takto už dnes fungujú takéto zmluvy. S ministerstvom kultúry máme uzatvorenú zmluvu na Radio Slovakia International (RSI), čiže ministerstvo objednáva u nás službu štátnej reprezentácie smerom navonok. Keďže je to rozhlasový program, tak to robíme my. Ministerstvo nám zadáva úlohu, kontroluje ju a my ju plníme. To nie je nóvum.
Na adresu tohto riešenia zazneli výčitky, že akonáhle je zadávateľom štát, môžu to predstavitelia vládnych strán využiť na ovplyvňovanie dotyčného média...
Pozrite, v oblasti štátnej reprezentácie - čiže to, čo plní Radio Slovakia International - je to logické, lebo tento náš program reprezentuje Slovenskú republiku smerom navonok. Nereprezentuje jednu politickú stranu alebo ministerstvo. A štát nemá možnosť zasahovať do redakčnej slobody alebo dramaturgického spracovania relácií. Je možné hodnotiť úroveň programov, do akej hĺbky idú a ako sú spracované, ale vplyv politiky je úplne vylúčený. Aj iné programy, napríklad týkajúce sa vojska, sú chápané ako služba, nie ako ovplyvňovanie alebo šírenie ideológie. Je to šírenie informačnej a publicistickej služby. Kritici tohto riešenia majú možno na mysli, že keby veľký balík, napríklad tvorba všetkých programov, bola zaviazaná takouto zmluvou, tam je možnosť zásahov, alebo dokonca možno určovania personálneho obsadenia - ale posúdiť to neviem, lebo doteraz som takú zmluvu nevidela. Rozprávame sa hypoteticky o niečom, čo ešte neexistuje a kritizujeme niečo, čo nenastalo, čiže vidíme problém, ktorý nie je. Môže to mať isté úskalia, ale závisí to od toho, ako bude pripravená takáto veľká zmluva. Ale aj v takejto zmluve sa dajú problémy vopred ošetriť. A zase na druhej strane, keď niekomu dáte desať miliónov na tvorbu programu, tak máte právo povedať aspoň to, že čo si predstavujete, že tam bude. Alebo v akých jazykoch to bude.
Čiže vy chápete myšlienku zmluvy so štátom ako zjednotenie niečoho, čo existuje už teraz, ale je to fragmentované...
Áno.
Spomínali ste, že ako médium verejnej služby poskytujete túto službu občanom. Je pripravovaný zákon, ktorý by TASR zmenil na verejnoprávne médium. Problém je, že agentúra zatiaľ neposkytuje služby priamo občanom, ale médiám. Je to podľa vás zlučiteľné s verejnoprávnou formou?
To je otázka zákonného nastavenia. Takto funguje informačná agentúra aj v Čechách. Je to verejnoprávna inštitúcia. Možno má inú úroveň, má väčší trh, má viac možností predávať svoj produkt a preto jej to zaručuje nezávislosť a nepotrebuje dotáciu. Môj názor je, že TASR môže byť riešená takýmto spôsobom.
Aké konkrétne výzvy a prekážky vidíte v tejto chvíli pred SRo?
Asi sa opäť dostaneme k otázke financií, lebo všetko ostatné je vecou dohody. Programovanie nie je fixná záležitosť, je to proces, ktorý sa mení. Denne vysielame 125 hodín programu, ktorý sa šíri terestriálne. Musíme to vnímať ako proces, ktorý má isté zákonné determinanty, ale je možné ho variovať, upravovať, rozširovať, inak smerovať. Ja si myslím, že z hľadiska programu môže do toho procesu vstupovať Rozhlasová rada – a aj to robí, je možné pracovať so štruktúrou programu na základe spätných väzieb s poslucháčmi a na základe výsledkov špeciálnych analýz. S čím nemôžeme flexibilne pracovať, to sú naozaj finančné determinanty, ktoré sa ukazujú ako hlavný kameň úrazu. Pretože my môžeme vyrábať viac, len to nemáme ako zaplatiť. Výsledok je: akú službu si platíme, takú dostávame. Keď budeme dostávať 100 miliónov korún, tak budeme vysielať za sto miliónov. Keď budeme dostávať miliardu, budeme vysielať za miliardu.
Zatiaľ nemáte v rozpočte zahrnuté finančné prostriedky, ktoré by sa mali vyzbierať na základe nového zákona o koncesionárskych poplatkoch, už viete, kde tieto peniaze použijete, keď sa zákon dostane sa do platnosti?
Samozrejme. My sme pripravovali rozpočet v novembri minulého roka, pretože podľa zákona ho musíme predložiť najneskôr dva týždne pred zasadnutím rady. Rozhlasová rada zasadala začiatkom decembra, čiže my sme mali pripravený rozpočet, ktorý je nastavený z informácií o takých príjmových položkách, ktoré sme mali overené už z roku 2007. A tento rozpočet ja v plnom rozsahu garantujem. V decembri sa stalo to, že rada schválila rozpočet, ale požiadala ma nájsť vnútorné zdroje na vysielanie Rádia Devín v druhom, treťom a štvrtom štvrťroku, čo rozpočtom kryté nemám a zaviazala ma udržať vysielanie Rádia Patria na stredných vlnách, ktoré tiež nemám kryté rozpočtom. To je spolu 50 miliónov korún: 35 miliónov za stredné vlny a 15 za VKV rádia Devín. Počítame s tým, že nebudeme musieť robiť ďalšie reštrikcie a že to vykryjeme z príjmu z nových koncesií. To znamená, ak nové koncesie začnú byť vyberané najneskôr od 1. júna, tak výnos do konca roku by mohol pokryť tieto požiadavky. A máme ešte požiadavky z Kolektívnej zmluvy, podľa ktorých musíme zvyšovať platy zamestnancom. Ak by náhodou boli z tohto nového zákona ešte vyššie zdroje ako predpokladáme, tak by sme skutočne mohli zvýšiť platy zamestnancom, lebo stále sme v situácii, keď nám televízie a súkromné rádiá preplácajú našich kvalitných redaktorov a berú ich. Dnes nemáme na to, aby sme v tejto sfére súťažili. Až v roku 2009 by sme mohli uvažovať o výrobe nových programov v širšom rozsahu ako v súčasnosti.
Copyright © TASR 2008
