MEDIA NEWS
Böhmermann predniesol ešte v roku 2016 vo svojom satirickom programe Neo Magazin Royale v televízii ZDF báseň o tureckom prezidentovi, ktorá obsahovala množstvo vulgarizmov. Erdogana v nej okrem iného označil za "zoofila" či "perverzáka, ktorý pozerá detskú pornografiu".
Merkelová jeho báseň o Erdoganovi podľa slov svojho hovorcu Steffena Seiberta označila v telefonáte s vtedajším tureckým premiérom Ahmetom Davutoglom za "zámerne urážajúcu". Samotná kancelárka neskôr povedala, že takéto vyhlásenie bolo chybou, a jej úrad vyhlásil, že takéto tvrdenie nebude v nijakom ďalšom prípade opakovať.
Böhmermann na Merkelovú podal za zmienené označenie žalobu a žiadal, aby sa kancelárka vyvarovala toho, že v rovnakom kontexte zopakuje slová "zámerne urážajúce".
Berlínsky administratívny súd v utorok jeho žalobu odmietol s tým, že je jasné, že Merkelová takéto označenie v budúcnosti nezopakuje, priblížila agentúra AP. Súd zároveň rozhodol, že kancelárkino vyjadrenie nebolo nezákonné a v prípade Böhmermannovej kauzy neutváralo "predsudky".
Turecký prezident viedol voči satirikovi nielen občianske súdne konanie, ale aj trestný proces, pričom využil v Nemecku dlhé roky nepoužívaný paragraf trestného zákonníka o urážke zahraničného majestátu. Kauza sa stala aj témou diskusie o obmedzovaní slobody slova v Nemecku. Zrejme aj pod tlakom kritikov sa spolková vláda neskôr rozhodla, že daný paragraf zruší.
Trestné stíhanie proti Böhmermannovi, ktorému hrozilo niekoľko rokov väzenia, prokuratúra nakoniec zastavila s tým, že báseň nebola zámerne ohováračská a bola v medziach satiry.
Súd v Hamburgu však vo februári 2017 zároveň zakázal časti básne, ktoré satirik nesmie opakovať na verejnosti. Nezakázal ale celú báseň, ako žiadali právnici tureckého prezidenta.
Podľa jeho slov ide o trojstrannú dohodu - medzi správcom štadióna a štábmi oboch kandidátov. Pokiaľ ide o pravidlá debaty, sú stále predmetom rokovaní medzi stranami, pretože majú "odlišné filozofie a vízie tejto udalosti", uviedol Medvedev, ktorého citovala agentúra UNIAN.
V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konalo 31. marca, ani jeden z 39 kandidátov nezískal podporu viac ako polovice zúčastnených voličov. Dvaja najúspešnejší kandidáti — Zelenskyj (získal 30,24 percenta hlasov) a Porošenko (15,95 percenta hlasov) — sa tak stretnú 21. apríla v druhom kole.
Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), zverejneného v utorok, je 72,2 percenta respondentov, ktorí majú v úmysle odovzdať hlasovacie lístky a už si vybrali svojho kandidáta, pripravených hlasovať za Zelenského. Úradujúceho prezidenta Porošenka mieni podporiť 25,4 percenta respondentov.
Prieskum verejnej mienky sa uskutočnil od 9. do 14. apríla. Zúčastnilo sa na ňom 2004 respondentov s hlasovacím právom. Štatistická chyba nepresahuje 3,3 percenta, dodal UNIAN.
Copyright © TASR 2019
