18. 5. 2020

MEDIA NEWS


MEDIA NEWS
Britský vedecký časopis Lancet vyzval v piatok Američanov, aby si v novembri zvolili prezidenta, ktorý pri riadení verejného zdravia nebude využívať "stranícku politiku". Informovala o tom agentúra DPA.
V nezvyčajne kriticky ladenom úvodníku označuje jeden z najuznávanejších lekárskych časopisov reakciu administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa na pandémiu koronavírusu SARS-CoV-2 za "nedôslednú a roztrieštenú"
"Američania musia v januári 2021 dostať do Bieleho domu prezidenta, ktorý bude rozumieť verejnému zdraviu a nebude sa riadiť straníckou politikou," píše sa v úvodníku Lancetu po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil začiatok Operácie nadsvetelná rýchlosť, v rámci ktorej má byť vakcína proti novému koronavírusu vyvinutá do konca tohto roka. Okrem toho Trump povedal, že koronavírus "zmizne aj bez vakcíny".
"Táto (Trumpova) administratíva je posadnutá vakcínami s účinnosťou čarovnej guľky, novými liekmi alebo nádejou, že tento vírus jednoducho zmizne," píše sa v úvodníku Lancetu s tým, že v súčasnosti je v boji so SARS-CoV-2 nevyhnutné zamerať sa najmä na testovanie na prítomnosť koronavírusu a monitorovanie osôb, ktoré mali pozitívny test.
Podľa Lancetu Trump sabotuje prácu Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), ktoré však tiež nezvládlo svoju úlohu začať s testovaním už v prvých dňoch pandémie.
USA evidujú približne 1,4 milióna potvrdených prípadov nákazy COVID-19, ktorú koronavírus spôsobuje, čo je najviac na svete. V Spojených štátoch už ochoreniu podľahlo viac ako 87.000 ľudí, v čom im tiež patrí svetové prvenstvo, napísala DPA.


Nemecká kancelárka Angela Merkelová poukázala v sobotu na kľúčový význam slobodných médií pre demokraciu. Aj súčasná pandémia nového koronavírusu podľa nej ukázala, aké dôležité sú dobre overené informácie, informovala stanica Deutsche Welle.
Šéfka spolkovej vlády vo svojom pravidelnom týždennom podcaste zdôraznila, že autoritárske režimy vždy najskôr potláčajú slobodu tlače a nedovolia novinárom slobodne písať a nastavovať vláde kritické zrkadlo.
"Demokracia potrebuje fakty a informácie. Musí rozlíšiť, medzi pravdou a klamstvom. Musí byť umožnené vidieť realitu z rôznych perspektív a na základe toho si vytvoriť náležité názory. Platí to zvlášť v tejto aktuálnej situácii - v súvislosti s koronavírusom. Práve v tejto súvislosti sú pre nás všetkých dobre overené informácie veľmi dôležité," uviedla kancelárka.
Podľa nej je pre zachovanie demokracie potrebná verejná sféra, kde sa môžu stretávať protichodné stanoviská, ktoré umožňujú nachádzať spoločné riešenia problémov. To však vyžaduje toleranciu k iným pohľadom a schopnosť pozrieť sa kriticky aj na tie vlastné, povedala Merkelová.
V tejto súvislosti odsúdila útoky na členov televíznych štáboch počas nedávnych protestov v nemeckej metropole Berlín. Deutsche Welle pripomína, že útoky súvisia s tvrdeniami rôznych pravicových skupín a zástancov konšpiračných teórií, ktorí obviňujú novinárov mainstreamových médií z nevyváženého informovania o koronakríze.
Merkelová vo svojom podcaste vyhlásila, že stav slobody tlače je indikátorom celkového stavu nemeckej demokracie. "Preto je o to viac poľutovaniahodné, keď sa v našej demokratickej spoločnosti stávajú reportéri a novinári terčom útokov," povedala.

Angela Merkelová v tejto súvislosti pripomenula aktuálne 75. výročie začiatku vydávania prvých novín v Nemecku po skončení druhej svetovej vojny a páde Tretej ríše. 






Na platforme YouTube zverejnili v sobotu druhý diel dokumentárneho filmu o probléme pedofílie v poľskej katolíckej cirkvi. Dokument mal už v priebehu niekoľkých hodín milión vzhliadnutí, informovala agentúra DPA.
Prvý diel filmu venovaný tejto problematike z dielne investigatívneho novinára Tomasza Sekielskeho bol zverejnený vlani v máji a vyvolal v Poľsku vášnivú diskusiu.
Druhý diel, ktorý nakrútil Sekielski spolu so svojím bratom, má v preklade názov "Hra na schovávačku" (Zabawa w chowanego). Snímka zachytáva príbehy obetí dvoch pedofilných kňazov a príslušnú reakciu poľských cirkevných autorít, ktorá bola podľa tvorcov úplne nedostatočná.
V dokumente sa tvrdí, že kňazi obvinení z pedofilných skutkov zvyčajne neboli za svoje konanie potrestaní a často boli len presunutí do iných farností. Poľské katolícke diecézy pritom podľa tvorcov hlásili takéto prečiny Vatikánu, až keď sa obvinenia dostali na verejnosť.
Predstaviteľ poľskej biskupskej konferencie v reakcií na nový diel dokumentu priznal, že v daných otázkach došlo k porušeniu stanovených cirkevných procedúr, čo by mal podľa neho vyšetriť Vatikán. Poďakoval tiež obetiam zneužívania za to, že o svojom utrpení prehovorili.
Prvý diel dokumentárneho filmu s názvom Len to nikomu nehovor (Tylko nie mów nikomu) je sondou do sveta kňazov obvinených z pedofílie a obsahuje výpovede dospelých mužov a žien, ktorých v detstve obťažovali a znásilnili duchovní. Na YouTube mal od mája 2019 už viac ako 23 miliónov vzhliadnutí.
Na budúci rok plánujú bratia Sekielski zverejniť ďalší dokumentárny film, v ktorom chcú skúmať, ako problém pedofílie svojho času riešil poľský pápež Ján Pavol II.
Podľa údajov poľskej katolíckej cirkvi boli medzi rokmi 1990 až 2018 vznesené obvinenia z pedofílie voči 382 kňazom, ktorí mali celkovo zneužiť 625 obetí.



Copyright © TASR 2020

Internetový prehliadač Chrome od spoločnosti Google začne blokovať reklamy, ktoré nadmerne zaťažujú batériu zariadení či majú veľký vplyv na spotrebu dát. Spoločnosť začne skúšať novú technológiu počas nasledujúcich mesiacov a do prehliadača ju plánuje začleniť v auguste.
Blokovanie sa bude týkať reklám, ktoré spotrebujú viac ako štyri megabajty dát, alebo zaťažujú procesor na 60 sekúnd, respektíve na 15 sekúnd v 30-sekundových intervaloch. Na mieste zablokovanej reklamy sa tak objaví oznam "ad removed", teda "reklama odstránená".
Inzerentov zrejme novinka nepoteší, no mnohí ľudia sa bránia voči reklame oveľa "agresívnejšie", ako to štandardne robia prehliadače. Na počítačoch i mobilných zariadeniach si čoraz viac používateľov inštaluje softvér na blokovanie reklám.
Google spustil webstránku, kde si inzerenti môžu vyskúšať, či ich reklamu prehliadač bude zobrazovať alebo ju zablokuje.
Prevažná časť zisku gigantu závisí práve od online reklamy, preto Google v roku 2016 vyhlásil, že Chrome reklamy blokovať nebude. To sa však o dva roky neskôr zmenilo, keď začali s blokovaním reklám na webstránkach, kde sa ich podľa firmy objavovalo až priveľa. Google je tiež členom projektu Koalícia za lepšie reklamy.


©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Miesto plánovaného finále medzinárodnej piesňovej súťaže Eurovízia (ESC), ktorá bola zrušená kvôli koronavirovej pandémii, sa v sobotu večer v Holandsku odohral náhradný zábavný program s názvom Europe Shine A Light. Súperenie medzi jednotlivými národmi sa však tentoraz nekonalo. Akcia mala predovšetkým vyjadriť ducha jednoty a pospolitosti Európy.
Dvojhodinová show bola vysielaná do viac ako 40 krajín vrátane Českej republiky, kde ju vysielal kanál ČT art. Začala ju videomontáž záberov prázdnych ulíc európskych metropol. Aj v televíznom štúdiu v holandskom Hilversume, odkiaľ bola akcia prenášaná, panovala komorné atmosféra kontrastujúca s inokedy hlučnými finálovými klaniam spevákov a kapiel reprezentujúcich svojej krajiny.
Časť rotterdamského kongresového centra Ahoy, ktoré malo byť dejiskom tohtoročného finále Eurovízie, sa nedávno premenilo v provizórnu nemocnici, ktorá mala uľahčiť holandským nemocniciam liečiť pacientov s chorobou covid-19.
Počas náhradnej akcie sa 41 tohtoročných finalistov nestretli v súťaži, ale na diaľku spolu zaspievali víťaznú pieseň skupiny Katrina and the Waves z roku 1997 Love Shine a Light. Okrem hudobných vystúpení pripomínajúcich úspešné songy z predchádzajúcich ročníkov súťaže v relácii odzneli príhovory niektorých víťazov súťaže z minulých ročníkov.
Bol medzi nimi aj 75 ročný člen niekdajšej švédskej skupiny Abba Björn Ulvaeus. "ESC sa vráti budúci rok ... Nech žije Eurovision Song Contest," uistil hudobník. Abba zvíťazila v súťaži Eurovízie v roku 1974 s piesňou Waterloo. Ulvaeus vyjadril úľavu nad tým, že Waterloo sa nestalo heslom náhrady za ESC.


Copyright © ČTK 2020