31. 10. 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Americká spoločnosť Facebook v stredu oznámila, že zrušila užívateľské účty s väzbami na ruského prívrženca prezidenta Vladimira Putina, ktoré boli zamerané na šírenie dezinformácií online v ôsmich afrických krajinách. Informovala o tom agentúra AFP.
Tieto operácie skrývajúce sa za falošnou identitou boli napojené na ruského oligarchu Jevgenija Prigožina, ktorého v Spojených štátoch obvinili zo zasahovania do amerických prezidentských volieb v roku 2016.
"Každá z týchto operácii vytvorila koordinované siete účtov, pričom cieľom bolo zmiasť ostatných (používateľov internetu), pokiaľ ide o to, kto sú a čo robia," uviedol šéf oddelenia pre počítačovú bezpečnosť v spoločnosti Facebook Nathaniel Gleicher.
Účty pôvodom z Ruska sa zameriavali na Madagaskar, Stredoafrickú republiku, Mozambik, Konžskú demokratickú republiku, Pobrežie Slonoviny, Kamerun, Sudán a Líbyu, uviedla spoločnosť Facebook.
Spoločnosť spresnila, že išlo o tri jednotlivé operácie zamerané na používateľov Facebooku a Instagramu.
Operácia zameraná na Stredoafrickú republiku, Mozambik, Konžskú demokratickú republiku, Pobrežie Slonoviny a Kamerun zahŕňala 35 účtov a 53 stránok, operácia cielená na Sudán obsahovala 20 rôznych účtov a 18 stránok a tretia sieť zameraná na Líbyu zahŕňala 15 účtov a 12 stránok.


Brazílsky prezident Jair Bolsonaro sa vyhrážal brazílskej televízii Globo zrušením licencie v súvislosti s jej reportážou, v ktorej ho spája s prípadom vraždy političky z roku 2018. Informovala o tom v stredu agentúra AP.
Nahnevaný Bolsonaro, ktorý je momentálne na návšteve Saudskej Arábie, v živom vysielaní na Facebooku v utorok uviedol, že televízna stanica Globo mu zo života urobila peklo, a jej novinárov označil za "klamárov bez škrupúľ".
Televízia Globo totiž v utorok odvysielala reportáž, v ktorej Bolsonara spája s bývalým policajtom obvineným zo zabita ľavicovej političky Marielle Francovej, členky mestskej rady v brazílskom Rio de Janeiro.
Televízia informovala, že vrátnik Bolsonarovho uzavretého rezidenčného komplexu v Riu povedal, že v deň vraždy od niekoho z prezidentovho domu dostal povolenie pustiť jedného z podozrivých do tohto objektu, kde žila aj ďalšia osoba podozrivá zo zabitia političky.
Bolsonaro, ktorý sa funkcie ujal 1. januára 2019, akúkoľvek spojitosť s prípadom poprel. Povedal, že v deň vraždy Francovej bol v Kongrese v hlavnom meste. To, že Bolsonaro v tom čase bol v Brazílii, uviedla vo svojej reportáži aj televízia.
Prezident zároveň televíziu a svojho bývalého spojenca Wilsona Witzela, guvernéra Ria, obvinil zo sprisahania s cieľom zaútočiť na neho i jeho rodinu.
Marielle Francová bola černoška s homosexuálnou orientáciou, čo je v brazílskej politike, ktorej dominujú prevažne belosi a muži, neobvyklé. Spolu s jej šoférom Andersonom Gomesom ju zastrelili v aute 14. marca 2018. Násilný čin vyvolal vlnu protestov. 
 
Mikroblogovacia sieť Twitter zakáže od 22. novembra vo svojich príspevkoch akúkoľvek politickú reklamu. Zdôvodnila to tým, že spoločnosti pôsobiace v oblasti sociálnych médií poskytujú inzerentom nespravodlivú výhodu pri šírení cielených a zavádzajúcich správ.
"Hoci je internetová reklama pre komerčných inzerentov neuveriteľne vplyvná a veľmi efektívna, pre politiku, kde sa dá použiť na ovplyvnenie hlasovania, ktoré bude mať dopad životy miliónov ľudí, predstavuje táto sila značné riziká," uviedol v stredu na svojom konte šéf Twitteru Jack Dorsey.
Nové pravidlá zverejní Twitter týždeň pred nadobudnutím ich platnosti. Budú sa teda týkať aj decembrových volieb vo Veľkej Británii. "Veríme, že dosah politických posolstiev má byť zaslúžený, a nie kúpený," myslí si Dorsey.
Krok Twitteru je ďalším príspevkom do diskusie o politickej reklame v USA rok pred tamojším prezidentskými voľbami. Táto spoločnosť ide pritom opačným smerom ako jej hlavný rival Facebook, ktorého šéf Mark Zuckerberg nedávno uviedol, že zatiaľ nemieni overovať správnosť faktov uvedených v politickej reklame, čo zdôvodnil okrem iného slobodou prejavu. Zuckerberg navyše upozornil, že zákaz politickej reklamy by postihol aj témy ako ochrana klímy či feminizmus, píše agentúra DPA.
Dorsey však s týmto argumentom nesúhlasí. "Tu nejde o slobodu prejavu, ale o platenie za dosah," napísal. A to by podľa neho mohlo mať výrazné dopady, "na ktoré dnešná demokratická infraštruktúra nemusí byť pripravená". Twitter by sa navyše stal nedôveryhodný, keby na jednej strane tvrdil, že robí všetko, čo je v jeho silách, aby obmedzil šírenie zavádzajúcich informácií a zároveň ich šíril za peniaze.
Dorsey pripustil, že kritici by mohli obviňovať Twitter z toho, že zákazom reklamy zvýhodňuje súčasných politikov. "Boli sme však svedkami toho, koľko politických hnutí dosiahlo masívny rozmer bez akejkoľvek politickej reklamy," argumentuje.
Počas prezidentských volieb v USA v roku 2016 sa v sociálnych médiách objavila masívna politická reklama z Ruska, ktorá mala polarizovať americkú spoločnosť a sčasti prispela k zvoleniu súčasného prezidenta Donalda Trumpa, známeho aktívnym využívaním Twitteru. Jeho tím kritizoval krok Twitteru ako ďalší pokus potlačiť konzervatívne hlasy. Kongresmanka Alexandria Ocasiová-Cortezová, stúpajúca hviezda opozičných demokratov, ju naopak ocenila ako "etické rozhodnutie".
Facebook má približne 2,45 miliardy používateľov, zatiaľ čo v prípade Twitteru je ich podľa posledných porovnateľných údajov len asi 330 miliónov. Twitter medzičasom oznamuje len to, koľko používateľov dosiahne pomocou reklamy — naposledy ich bolo 145 miliónov.

Copyright © TASR 2019