25. 4. 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Ochrancovia ľudských práv z 13 krajín vyzvali veľké IT spoločnosti ako Apple, Google a Amazon, aby nepomáhali ruským úradom pri blokovaní prístupu ku komunikačnej aplikácii Telegram. Informovala o tom v utorok rozhlasová stanica Echo Moskvy, ktorá podotkla, že služba Telegram v Rusku ešte stále funguje - aj napriek súdnemu príkazu na jej zablokovanie.
Iniciátor výzvy, prezident medzinárodnej organizácie Agora Pavel Čikov, na svojej stránke na sieti Telegram napísal, že ruské úrady vyhlásili "naozajstnú počítačovú vojnu", keď zablokovali milióny IP adries veľkých amerických spoločností. Poškodené tým boli stovky on-line služieb, upozornil Čikov vo výzve adresovanej štyrom najväčším IT spoločnostiam: Google, Amazon, Apple a Microsoft.
Situáciu, ktorá v Rusku vznikla v súvislosti s aplikáciou Telegram, označili autori výzvy za "nebezpečný precedens". Žiadajú, aby spomenuté spoločnosti nespolupracovali s ruskými úradmi snažiacimi sa zablokovať v Rusku prístup k Telegramu.
V dokumente sa tiež uvádza, že právo na súkromie a sloboda prejavu musia byť prísne chránené, pretože sú to "základné hodnoty slobodných a spravodlivých spoločností".
Okrem aktivistov z Agory, ktorej právnici zastupujú záujmy Telegramu na súdoch, túto výzvu podporili aj ich kolegovia z Británie, USA, Kanady, Izraela, Egypta, JAR a ďalších krajín.
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológii a masmédií (Roskomnadzor) už viac ako týždeň blokuje státisíce webových stránok a IP adries v Rusku. Tamojší používatelia internetu sa sťažujú na problémy s využívaním služby YouTube, ako aj na zlý prístup k vyhľadávaču Google a ďalším službám. Samotný Telegram však zatiaľ funguje.
Stanica Echo Moskvy dodala, že v nedeľu sa v rôznych mestách Ruska konala akcia na podporu Telegramu a slobody slova v krajine, keď ľudia o 19.00 h miestneho času z okien svojich bytov vypustili papierové lietadielka.
Zakladateľ Telegramu Pavel Durov svojich prívržencov vyzval, aby túto akciu zopakovali aj koncom tohto týždňa.

Federálny súd v San Franciscu v americkom štáte Kalifornia definitívne uzavrel spor ohľadom autorských práv, keď stanovil, že zviera - v tomto prípade makak - nemá rovnaké práva ako človek a nemôže podať žalobu na fotografa Davida Slatera.
Ako v utorok informovala agentúra AP, súd v San Franciscu dospel k záveru, že americké zákony o autorských právach nepovoľujú súdne spory, v ktorých by bolo možné udeliť zvieratám práva na fotografie alebo iné pôvodné diela. Porušenie autorských práv možno namietať iba v mene ľudí, uviedol súd.
Súdna porota týmto rozhodnutím potvrdila rozsudok súdu nižšieho stupňa, ktorým bola zamietnutá žaloba zo strany organizácie Ľudia za etické zaobchádzanie so zvieratami (PETA) proti fotografovi, ktorého fotoaparát použil makak na inkriminovanú selfie.
Celý mediálne sledovaný spor sa týkal série snímok, ktorú Slater získal v roku 2011 na indonézskom ostrove Sulawesi, kde sa snažil zachytiť život makakov chocholatých.
Zvedavý samec Naruto mu vtedy v nestráženej chvíli vzal fotoaparát a začal ho skúmať s ostatnými členmi skupiny. Makakovi sa opakovane podarilo stlačiť spúšť a výsledkom sa okrem iných snímok stala aj tá, na ktorej má vycerené zuby a pozerá sa priamo do objektívu.
Slater "svoju" fotografiu použil v knihe o Indonézii. Bez jeho vedomia sa však snímka objavila aj jednom z webhostingových portálov. Slater vtedy Wikipediu upozornil, že snímka je jeho, a požiadal o jej odstránenie. Táto jeho žiadosť bola zamietnutá s tým, že nevlastní práva k selfie fotografii, keďže ju neurobil.
V tejto fáze do sporu vstúpila PETA, ktorá sa postavila na stranu samotného makaka a v jeho mene žalovala Slatera za porušenie autorských práv. Žiadala okrem iného, aby všetky zárobky z fotografie išli do fondu na ochranu makakov chocholatých.
PETA sa pred súdmi snažila dokázať, že aj zviera môže podľa zákona vlastniť majetok, nielen byť majetkom niekoho iného.
Všetky súdne inštancie však argumenty organizácie PETA zmietli zo stola.
Boj o tento precedens mal dôsledky aj pre život samotného Slatera, ktorý sa ocitol na mizine a istý čas si musel na živobytie zarábať ako tenisový tréner.


Copyright © TASR 2018