Cenu Petra Mihálika si prevzal
Rudolf Urc
Týždeň slovenského filmu ponúka do 12. apríla to najlepšie z domácej tvorby za uplynulý rok, ale aj viacero zaujímavých workshopov a seminárov. Ten pondelkový venovali organizátori prehliadky Rudolfovi Urcovi, ktorý si počas neho prevzal Cenu Petra Mihálika za celoživotný prínos v oblasti slovenskej filmovej vedy. "Táto cena bola doposiaľ udelená len dvom osobnostiam," uviedol v príhovore Václav Macek z Filmovej a televíznej fakulty VŠMU k oceneniu, ktoré vlani získal nestor slovenskej filmovej kritiky Pavel Branko a rok pred ním Juraj Lexmann.
Ocenenie, nesúce meno výraznej osobnosti slovenskej filmovej vedy, filmového teoretika, historika, ale aj aktívneho tvorcu, si tohtoročný laureát Rudolf Urc prevzal z rúk generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Petra Dubeckého. "Sú situácie, kedy človeku príde zvláštne, keď dostane cenu, ktorú rok predtým dostal Pavel Branko. A to je pre mňa skutočne tá najvyššia pocta zo všetkých, ktoré som doposiaľ dostal, že som sa ocitol v jednom rade s kolegom Pavlom Brankom, ktorého si nesmierne vážim," komentoval udelenie ceny Urc s tým, že Branka považuje za autoritu v slovenskej filmovej vede: "Raz som ho prirovnal k Alexadrovi Matuškovi v literatúre a k F. X. Šaldovi v kultúre vôbec. Ak som v tejto spoločnosti, som veľmi šťastný."
Rudolf Urc (1937) po absolvovaní štúdia dramaturgie na pražskej FAMU začal pracovať v Bratislave ako režisér a vedúci dramaturg Spravodajského filmu a Štúdia krátkych filmov. Ako režisér nakrútil napríklad dokumenty Človek z Málinca (1959), Dve demokracie (1960), Tri spomienky (1964), Posledný odpich (1966), Nedokončená kronika (1967) či Generáli (1969). V roku 1971 bol obvinený z kontrarevolučnej tvorby, pravicového oportunizmu a nekritického vzťahu k mladým tvorcom. Šestnásť filmov, na ktorých sa podieľal, sa dostalo na dlhé roky do trezoru a jeho samého preradili k animovaného filmu. Vďaka tomu slovenská animovaná tvorba získala osobnosť, ktorá ju koncepčne viedla, inšpirovala a kliesnila jej cestu. Ako dramaturg pracoval prakticky so všetkými kľúčovými osobnosťami slovenskej animovanej tvorby. Inicioval i vznik prvého slovenského celovečerného animovaného filmu Zbojník Jurko (1976) a sám bol režisérom viacerých úspešných filmov – Minútky na vrátnici (1978), Prvá trieda (1984), ale tiež večerníčkov – Dada a Dodo (1988) či Rozprávky z nočnej košieľky (1990). V roku 2011 bol autorom námetu a spolurežisérom seriálu dokumentov Čarovný svet animovaného filmu, prvého uceleného filmárskeho pohľadu na dejiny slovenskej filmovej animácie. Je tiež autorom viacerých publikácií, monografií, kritických analýz i učebných textov. Nezanedbateľnou je i jeho pedagogická činnosť – stál pri zrode Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave a stal sa prvým vedúcim jej Katedry animovanej tvorby.
Copyright © TASR 2019
