MEDIA NEWS
Ako občan čakal na moment, keď sa Sudán posunie k lepšej budúcnosti prostredníctvom takej revolúcie, aká sa odohrala kedysi vo Francúzsku alebo v USA. Avšak podľa posledného vývoja sa mu zdá, že jeho krajina má ešte stále pred sebou dlhú cestu. Pre TASR to uviedol v piatok sudánsky novinár Elmuthna, ktorý vedie v novinách zahraničnú redakciu. Reagoval tak na štvrtkové zosadenie dlhoročného sudánskeho prezidenta Umara Bašíra z funkcie, ktoré malo podľa neho zmeniť smerovanie krajiny.
"Štyri mesiace protestovali v Sudáne proti režimu demonštranti zo všetkých spoločenských odvetví a žiadali odchod prezidenta Umara Bašíra. Avšak nové vedenie v podobe armády je iba recykláciou predchádzajúceho systému, ktorý ľudia opäť odmietajú," konštatoval sudánsky novinár iba pár hodín po zmenách, ktoré sa v krajine udiali.
"Sudánci v uliciach boli aspoň na pár hodín šťastní. Potom ich vláda šokovala tým, že sa znovu obnovila - len v inej podobe," uviedol Elmuthna, ktorý žije v Sudáne aj so svojou rodinou viac ako 37 rokov. Zároveň dodal, že tých desať hodín (od štvrtej rána do druhej poobede) bolo zrejme najkratším obdobím, počas ktorého boli Sudánci skutočne šťastní.
Sudánska armáda vo štvrtok zosadila a zatkla prezidenta Umara Bašíra, ktorý bol pri moci takmer 30 rokov. Minister obrany Awad ibn Úf pre štátne médiá uviedol, že armáda sa rozhodla dohliadať na dvojročné prechodné obdobie, po ktorom sa budú konať "slobodné a spravodlivé" voľby. Dodal, že v Sudáne sa zavádza na tri mesiace mimoriadny stav - armáda uzavrela štátne hranice, vzdušný priestor a pozastavila platnosť ústavy.
Masové nepokoje v Sudáne vyvolala nespokojnosť obyvateľov s výrazným zvýšením cien pohonných hmôt, chleba a múky, ako aj s akútnym nedostatkom základných potravín. Nepokoje v krajine pretrvávajú od decembra 2018. Bašír 23. februára odvolal ústrednú vládu i guvernérov všetkých provincií a vyhlásil výnimočný stav v trvaní jedného roka, aby za tento čas prijal mimoriadne opatrenia na prekonanie vážnej hospodárskej krízy. Parlament neskôr skrátil platnosť výnimočného stavu na šesť mesiacov.
Umar Bašír, ktorý je hľadaný Medzinárodným trestným súdom (ICC) na základe obvinení z vojnových zločinov a genocídy, sa dostal k moci počas prevratu v roku 1989 a bol jedným z najdlhšie slúžiacich prezidentov v Afrike.
Kandidáti druhého kola prezidentských volieb na Ukrajine sa stále nedokážu dohodnúť na termíne a mieste spoločnej debaty. Informovala o tom agentúra UNIAN.
Vo štvrtok večer kvôli tomu viedli spor pred televíznymi divákmi, keď sa úradujúci prezident Petro Porošenko nečakane dostal do štúdia televízie 1+1 a prostredníctvom telefonátu - vysielaného v priamom prenose - vyzval svojho rivala Volodymyra Zelenského, aby do štúdia prišiel tiež, že ho tam do konca diskusného programu čaká.
Zelenskyj však vyhlásil, že prísť nemôže, pretože je práve na ceste do Francúzska. Tvrdil, že Porošenko vedel o jeho odchode do Paríža, kde oboch kandidátov ukrajinských prezidentských volieb v piatok prijme francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Počas rozhovoru Zelenskyj pripomenul, že Porošenko súhlasil s debatou v kyjevskom športovom komplexe Olimpijskyj. Dodal, že ako termín navrhol 19. apríl. Porošenko sa tam však so Zelenským chce zísť 14. apríla a 19. apríla s ním absolvovať zákonom predpísanú debatu v štúdiu verejnoprávnej televízie. Zelenskyj však takýto formát debaty odmieta, lebo ho považuje za relikt zo sovietskych čias.
Situácia v štúdiu bola počas tejto diskusie napätá. Prezidentskí kandidáti si skákali do reči, až ich musela moderátorka ostro zahriaknuť.
V súvislosti s Porošenkovým vstupom do vysielania generálny riaditeľ televízie 1+1 Olexandr Tkačenko informoval, že na Porošenka podá žalobu, lebo "sa hanebne vnútil do vysielania, pričom využil svoj status prezidenta, a to v situácii, keď prezidentskí kandidáti ani neboli do štúdia pozvaní".
Televízny kanál 1+1 patrí známemu ukrajinského oligarchovi Ihorovi Kolomojskému, ktorý má spory s Porošenkom. Podľa niektorých informácií finančne podporil Zelenského predvolebnú kampaň. Zelenskyj i Kolomojskyj toto tvrdenie odmietli. Kolomojskyj, ktorý sa presťahoval do Izraela, sa však v rozhovoroch pre médiá netajil, že by ako prezidenta uvítal Zelenského.
Tohto herca a zabávača na Ukrajine preslávil televízny seriál Sluha národa. Stvárnil v ňom učiteľa, ktorý sa stal prezidentom. Seriál vyrobila a vysielala televízia 1+1.
Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) odvolala svoje rozhodnutie z marca, ktorým vedúcemu ukrajinskej pobočky rakúskej televízie ORF Christianovi Wehrschützovi na rok zakázala vstup na územie Ukrajiny.
Wehrschütz to oznámil na svojej stránke na sociálnej sieti Facebook. Zverejnil aj list od SBU, v ktorom sa píše, že ročný zákaz vstupu na ukrajinské územie mu bol zrušený "v súvislosti s prijatím informácií, že pominuli okolnosti, pre ktoré bol vydaný".
Zrušenie rozhodnutia SBU uvítala aj rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová, ktorá vyjadrila nádej, že rakúsky novinár bude môcť na Ukrajine pracovať bez obmedzení.
Začiatkom marca SBU svoj zákaz vstupu pre Wehrschütza zdôvodnila potrebou zaistiť novinárovi bezpečnosť a predísť možným provokáciám, keďže Wehrschütz sám ukrajinským úradom pred časom oznámil, že sa bojí o svoju bezpečnosť.
Ukrajinské úrady rakúskemu novinárovi inkriminovali "narušenie štátnych hraníc Ukrajiny, účasť na pokusoch ospravedlniť anexiu Krymu, šírenie protiukrajinskej propagandy" a podobne. Začiatkom tohto roka totiž Christian Wehrschütz urobil niekoľko reportáží o konflikte v Donbase a živote na Kryme. Hneď na to ho zaradili do zoznamu "proruských propagandistov a nepriateľov Ukrajiny", ktorý vytvára ukrajinský portál Mierotvorca (Myrotvorec).
Copyright © TASR 2019
