MEDIA NEWS
Najvyšší egyptský duchovný predstaviteľ, veľký mufti Šaukí Allám, vydal fatwu, podľa ktorej islam zakazuje kupovanie tzv. lajkov na sociálnej sieti Facebook, pretože to považuje za prejav podvodu.
Mufti vydáva najrôznejšie druhy týchto náboženských dekrétov pomerne často. Reaguje tak na otázky moslimov, ktorým dáva náboženské rady a usmernenia, hoci aj v tých najtriviálnejších životných otázkach, priblížila v utorok agentúra AP.
Otázky moslimovia kladú sunnitskej inštitúcii Dár al-Iftá zodpovednej za náboženské nariadenia, opierajúce sa o Korán či výroky proroka Mohameda.
Mufti v utorok na oficiálnej stránke tejto inštitúcie na Facebooku vydal fatwu, na základe ktorej je "nábožensky zakázané" platiť niekomu za "lajk", a síce propagáciu, na tejto sociálnej sieti. Uviedol, že ide o podvod, pričom citoval slová proroka Mohameda o tom, že ten, kto podvádza, nie je jedným z nás.
Ruská
Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií,
informačných technológii a masmédií (Roskomnadzor) nevylučuje,
že pristúpi k zablokovaniu prístupu k sociálnej sieti Facebook.
Podľa rozhlasovej stanice Echo Moskvy to v stredu pripustil Riaditeľ
služby Roskomnadzor Alexandr Žarov.
V rozhovore pre denník Izvestija Žarov spresnil, že rozhodnutie o tom bude prijaté po previerkach, ktoré sa uskutočnia do konca roka.
Uviedol tiež, že je niekoľko požiadaviek, ktoré musia byť splnené. Spresnil, že Roskomnadzor žiada od Facebooku lokalizáciu databáz o ruských občanoch na území Ruska, odstránenie všetkých zakázaných informácií a dodržiavanie iných zákonov.
Žarov podotkol, že v druhej oblasti -- v odstránení všetkých zakázaných informácií -- Facebook "poriadne zaostáva" za stanovenými termínmi.
Zdôraznil, že ak tieto podmienky nebudú splnené alebo spoločnosť Facebook ruským úradom neoznámi harmonogram ich plnenia, "vyvstane otázka zablokovania" prístupu na Facebook v Rusku.
Roskomnadzor v pondelok začal blokovať prístup k internetovej aplikácii Telegram. Stalo sa tak na základe rozhodnutia súdu z minulého piatka. Toto rozhodnutie prišlo týždeň po tom, ako Roskomnadzor požiadal justíciu o obmedzenie prístupu k Telegramu.
Tomuto vývoju predchádzalo rozhodnutie vedenia spoločnosti Telegram, že ruským štátnym bezpečnostným službám neposkytne šifrovacie kľúče, a tým ani prístup k správam užívateľov Telegramu. Úrady tvrdia, že prístup k týmto šifrovaným materiálom potrebujú pri vyšetrovaní závažných zločinov vrátane teroristických útokov, vysvetľuje agentúra AP.
V rozhovore pre denník Izvestija Žarov spresnil, že rozhodnutie o tom bude prijaté po previerkach, ktoré sa uskutočnia do konca roka.
Uviedol tiež, že je niekoľko požiadaviek, ktoré musia byť splnené. Spresnil, že Roskomnadzor žiada od Facebooku lokalizáciu databáz o ruských občanoch na území Ruska, odstránenie všetkých zakázaných informácií a dodržiavanie iných zákonov.
Žarov podotkol, že v druhej oblasti -- v odstránení všetkých zakázaných informácií -- Facebook "poriadne zaostáva" za stanovenými termínmi.
Zdôraznil, že ak tieto podmienky nebudú splnené alebo spoločnosť Facebook ruským úradom neoznámi harmonogram ich plnenia, "vyvstane otázka zablokovania" prístupu na Facebook v Rusku.
Roskomnadzor v pondelok začal blokovať prístup k internetovej aplikácii Telegram. Stalo sa tak na základe rozhodnutia súdu z minulého piatka. Toto rozhodnutie prišlo týždeň po tom, ako Roskomnadzor požiadal justíciu o obmedzenie prístupu k Telegramu.
Tomuto vývoju predchádzalo rozhodnutie vedenia spoločnosti Telegram, že ruským štátnym bezpečnostným službám neposkytne šifrovacie kľúče, a tým ani prístup k správam užívateľov Telegramu. Úrady tvrdia, že prístup k týmto šifrovaným materiálom potrebujú pri vyšetrovaní závažných zločinov vrátane teroristických útokov, vysvetľuje agentúra AP.
V
snahe o ochranu slobôd v oblasti digitálnych technológií a
pokroku v tejto oblasti začal majiteľ ruskej messengerovej
aplikácie Telegram Pavel Durov vyplácať bitcoinové granty
administrátorom služieb VPN a proxy serverov.
Na svojom konte na sociálnej sieti VKontakte Durov napísal, že v rámci hnutia "digitálneho odporu" počas najbližšieho roka "rád venuje na tento cieľ milióny dolárov zo svojho osobného účtu".
Durov súčasne vyzval "všetkých, aby sa pridali - buď áraním proxy či VPN serverov alebo ich financovaním".
Dodal tiež, že má osobný záujem na tom, aby prístup k aplikácii Telegram mali aj ruskí používatelia. "Aj keď ruský trh nepredstavuje podstatnú časť používateľov služby Telegram, je to pre mňa dôležité z osobných dôvodov," vysvetlil Durov.
Poukázal na to, že posledných 24 hodín ukázalo, že ruské dozorné orgány sú "vo svojej vojne s pokrokom pripravené zablokovať milióny IP adries cloud hostingu, pričom neberú ohľad na straty ďalších subjektov".
Durov už v utorok avizoval, že Telegram bude používať už nainštalované metódy, ktoré umožňujú obísť zablokovanie prístupov k tejto službe a nevyžadujú od používateľa dodatočné kroky. Poznamenal však, že 100-percentná dostupnosť Telegramu bez VPN nie je zaručená.
Durov opäť zdôraznil, že "dôverné údaje" používateľov Telegramu nie sú na predaj a ľudské práva nesmú byť ohrozené kvôli "strachu alebo chamtivosti".
Interfax dodal, že Durov nie prvýkrát bráni právo na anonymitu svojich používateľov a slobodu výmeny informácií. Už vlani v septembri vyhlásil, že "Telegram bude brániť slobodu a právo na anonymitu. Nijaké obmedzenia, ku ktorým by krajiny pristúpili, na tom nič nezmenia".
Roskomnadzor v pondelok začal blokovať prístup k internetovej aplikácii Telegram. Stalo sa tak na základe rozhodnutia súdu z minulého piatka. Toto rozhodnutie prišlo týždeň po tom, ako Roskomnadzor požiadal justíciu o obmedzenie prístupu k Telegramu.
Tomuto vývoju predchádzalo rozhodnutie vedenia spoločnosti Telegram, že ruským štátnym bezpečnostným službám neposkytne šifrovacie kľúče, a tým ani prístup k správam užívateľov Telegramu. Úrady tvrdia, že prístup k týmto šifrovaným materiálom potrebujú pri vyšetrovaní závažných zločinov vrátane teroristických útokov, informovala agentúra AP.
Na svojom konte na sociálnej sieti VKontakte Durov napísal, že v rámci hnutia "digitálneho odporu" počas najbližšieho roka "rád venuje na tento cieľ milióny dolárov zo svojho osobného účtu".
Durov súčasne vyzval "všetkých, aby sa pridali - buď áraním proxy či VPN serverov alebo ich financovaním".
Dodal tiež, že má osobný záujem na tom, aby prístup k aplikácii Telegram mali aj ruskí používatelia. "Aj keď ruský trh nepredstavuje podstatnú časť používateľov služby Telegram, je to pre mňa dôležité z osobných dôvodov," vysvetlil Durov.
Poukázal na to, že posledných 24 hodín ukázalo, že ruské dozorné orgány sú "vo svojej vojne s pokrokom pripravené zablokovať milióny IP adries cloud hostingu, pričom neberú ohľad na straty ďalších subjektov".
Durov už v utorok avizoval, že Telegram bude používať už nainštalované metódy, ktoré umožňujú obísť zablokovanie prístupov k tejto službe a nevyžadujú od používateľa dodatočné kroky. Poznamenal však, že 100-percentná dostupnosť Telegramu bez VPN nie je zaručená.
Durov opäť zdôraznil, že "dôverné údaje" používateľov Telegramu nie sú na predaj a ľudské práva nesmú byť ohrozené kvôli "strachu alebo chamtivosti".
Interfax dodal, že Durov nie prvýkrát bráni právo na anonymitu svojich používateľov a slobodu výmeny informácií. Už vlani v septembri vyhlásil, že "Telegram bude brániť slobodu a právo na anonymitu. Nijaké obmedzenia, ku ktorým by krajiny pristúpili, na tom nič nezmenia".
Roskomnadzor v pondelok začal blokovať prístup k internetovej aplikácii Telegram. Stalo sa tak na základe rozhodnutia súdu z minulého piatka. Toto rozhodnutie prišlo týždeň po tom, ako Roskomnadzor požiadal justíciu o obmedzenie prístupu k Telegramu.
Tomuto vývoju predchádzalo rozhodnutie vedenia spoločnosti Telegram, že ruským štátnym bezpečnostným službám neposkytne šifrovacie kľúče, a tým ani prístup k správam užívateľov Telegramu. Úrady tvrdia, že prístup k týmto šifrovaným materiálom potrebujú pri vyšetrovaní závažných zločinov vrátane teroristických útokov, informovala agentúra AP.
Copyright © TASR 2018
Počet účtov na sociálnej sieti facebook, ku ktorým získala tajne prístup poradenská spoločnosť Cambridge Analytica (CA), bol oveľa vyšší než doteraz spomínaných 87 miliónov. Vyplýva to z vyjadrenia bývalej riaditeľky podnikového rozvoja CA Brittany Kaiserovej a jej následné výpovede pred výborom britského parlamentu. Tam mal v stredu vypovedať aj bývalý šéf CA Alexander Nix, ten ale oznámil, že nedorazí.
Zatiaľ sa v súvislosti s analytickou firmou vedelo iba o získaní dát z facebooku prostredníctvom osobnostného kvízu psychológa Aleksandra Kogana. Kaiserová ale britským zákonodarcom vypovedala, že firma mala viacero podobných informačných zdrojov, informoval web denníka The Guardian.
"Nepoznám podrobnosti týchto dotazníkov alebo to, ako boli dáta získané a spracovávané. Ale myslím si, že je takmer isté, že počet užívateľov, ktorých dáta bola zneužité podobnými cestami ako v prípade Kogan, je oveľa vyššia ako 87 miliónov," povedala Kaiserová s tým, že súčasťou týchto aktivít boli okrem CA aj oddelené spoločnosti a kampane.
"Vo všeobecnom zmysle slova viem o širokej škále dotazníkov, ktoré boli vytvorené CA alebo jej partnermi, obvykle s facebookovým prihlásením," uviedla Kaiserová v písomnom vyhlásení pre poslancov. Konkrétne potom na pôde parlamentu vymenovala dve aplikácie vyvinuté pre zber dát, o ktorých hovorila ako o "sexuálnom kompase" a "hudobnej verzii" kvízu.
Na otázku predsedu výboru britského parlamentu pre kultúru, médiá a šport Damiana Collinsa, či bolo účelom kvízov cez prihlásenie užívateľov prostredníctvom facebooku získavať dáta o profiloch, odpovedala Kaiserová: "Domnievam sa, že v prvom rade bolo cieľom kvízov toto, áno."
Škandál okolo praktík Cambridge Analytica vypukol pred mesiacom, keď The Guardian spoločne s denníkom The New York Times zverejnili výpoveď bývalého analytika CA Christophera Wylieho. Sprvu sa hovorilo o nečestnom prístupe k asi 50 miliónom profilov, na začiatku apríla potom facebook informoval, že zasiahnuté bolo až 87 miliónov účtov. Cambridge Analytica sa špecializovala na politický marketing založený na vyhodnocovanie veľkých objemov dát a pomáhala takto v predvolebnej kampani americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi alebo kampani za vystúpenie Británie z EÚ.
V stredu mal v britskom parlamente vypovedať hlavný aktér celej kauzy - bývalý šéf CA Alexander Nix. Collins ale včera oznámil, že Nix svoje vystúpenie zrušil, čo odôvodnil tým, že je objektom trestného vyšetrovania britských úradov. Podľa Collinsa ale nie je žiadny právny dôvod, ktorý by Nixovi v zodpovedanie otázok poslancov bránil.
Copyright © ČTK 2018
