MEDIA NEWS
Je potrebné, aby si ľudia lepšie uvedomovali, aké informácie o sebe na internet dávajú, a to neplatí len o Facebooku. Neuvedomujeme si, ako moderné technológie ovplyvňujú náš život a ako ho ešte len ovplyvňovať v budúcnosti budú. Digitálna gramotnosť by mala byť jedným zo základných prvkov vzdelávania. Pre TASR to v rozhovore uviedol slovenský bezpečnostný analytik a riaditeľ neziskovej organizácie Cyber STRING Igor Šenkarčin.
Aj keď "na internete máme pocit anonymity a sme presvedčení, že nás sa hrozby netýkajú", musíme sa chrániť aj tam. Napríklad, ak používame aplikáciu, ktorá mapuje dopravné zápchy, kde upozorňujeme na nehody či dopravné obmedzenia, jasne zverejňujeme informácie o svojom pohybe, ktoré by mohol niekto neskôr zneužiť. "Ten, kto chce alebo má nejaký zámer, si informácie o vás získa," zdôraznil Šenkarčin s tým, že samozrejme nejde len o kriminálnikov, ale aj o ľudí, ktorí sa zaoberajú ekonomickým či politickým marketingom.
Spoločnosťou v posledných týždňoch otriasol škandál s únikom osobných údajov používateľov sociálnej siete Facebook. Tie mala údajne neoprávnene získať spoločnosť Cambridge Analytica, ktorá ich podľa obvinení použila na ovplyvňovanie prezidentských volieb v USA. Slovenský bezpečnostný analytik objasnil, aké informácie, ktoré na sociálnych sieťach zdieľame, môžu byť pri takejto príležitosti citlivé. "Zvyklosti, chovanie, názory sú z vašich výrokov, či komunikácie zrejmé. Potom je to už len vec nejakej behavoriálnej analýzy, ktorá určí, akým spôsobom sa dané skupiny chovajú, aké majú názory, a takýto politický marketing si môžu politické strany jednoducho kúpiť," uviedol.
Slovenský bezpečnostný analytik upozornil aj na ďalšie možné nebezpečné situácie, napríklad zneužitie fotky, z iného prostredia ako Facebook, ku ktorej sa priloží text vzbudzujúci veľký záujem a človek, ktorý na Facebooku nebol nikdy zaregistrovaný, sa stane obeťou a ani o tom nemusí vedieť.
Iným príkladom možného nebezpečenstva Facebooku je zverejnenie informácie, že sa s vami niekto stretol, uviedol tam o vás nejakú informáciu či meno a záujemca si už na internete ďalšie údaje o vás v prípade záujmu môže dohľadať, vysvetlil odborník. Aj preto je podľa neho veľmi dôležité byť si vedomý toho, čo o sebe aj iných kdekoľvek na internete zverejníme.
"Neuvedomujeme si, ako moderné technológie ovplyvňujú náš život a ako ho ešte len ovplyvňovať v budúcnosti budú.. Digitálna gramotnosť by mala byť jedným zo základných prvkov vzdelávania. Na základných školách i na vyšších stupňoch," zdôraznil Šenkarčin.
Bezpečnosť osobných údajov bude podľa neho regulovať aj nový, prísnejší zákon známy pod skratkou GDPR. "V máji tohto roku príde do platnosti nový zákon o ochrane osobných údajov, ktorý bude platiť nielen pre všetky členské štáty EÚ, ale aj štáty, ktoré sú vo vzťahu s EÚ pri výmene dát. Tento zákon medziiným nariaďuje priamu povinnosť všetkým poskytovateľom a prevádzkovateľom informačných systémov, aby na vaše požiadanie boli vaše dáta vymazané," spresnil analytik a zdôraznil, že zákon v takejto podobe doteraz ešte prijatý nebol.
Konkrétne pre Facebook nový zákon bude tiež znamenať, že v prípade, že by došlo opäť k úniku alebo inému zneužitiu osobných údajov, musí do 72 hodín tento incident ohlásiť, inak mu hrozí pokuta štyroch percent z jeho ročného obratu, čo by napr. z výsledkov dosiahnutých v roku 2016 znamenalo pokutu 1,6 miliardy dolárov. Zákonodarcovia veria, že práve výška pokút bude organizácie robiť výrazne opatrnejšími pri zabezpečení ochrany osobných údajov svojich klientov.
Priblížil tiež, že z legislatívneho hľadiska je to určite posun vpred. Z technického pohľadu je to však podľa neho diskutabilné, “pretože ak raz niekomu tieto údaje dáte, len veľmi ťažko sa presvedčíte, či skutočne tieto údaje vymazal... je prakticky nerealizovateľné, aby ste sa dopátrali, alebo mali úplnú istotu, či sa vaše dáta niekde v digitálnom priestore stále nenachádzajú," objasnil Šenkarčin.
Zapálením sviečok protestovali desiatky Maďarov v sobotu na budapeštianskej Ulici Sándora Pethőa proti zatvoreniu opozičného veľkoformátového denníka Magyar Nemzet, ktorý bol jedným z dvoch opozičných denníkov v krajine a ktorého posledné číslo vyšlo v stredu.
Pracovníci redakcie pri tejto príležitosti vydali mimoriadne vydanie tohto denníka. Vydali ho vo zvyčajnom náklade 20.000 kusov vo forme samizdatu a rozširovali ho bezplatne.
O záchranu Magyar Nemzet-u prejavili záujem údajne traja investori - Pál Milkovics, ktorý je aktívny v mediálnej oblasti aj v Českej republike, člen predsedníctva ochranárskej strany Politika môže byť iná (LMP) Péter Ungár a spoločnosť Brit Media Kft. Proces záchrany denníka, ktorý vychádzal 80 rokov, sa doposiaľ ukázal ako neúspešný.
Magyar Nemzet vlastní magnát Lajos Simicska, niekdajší spojenec pravicového premiéra Viktora Orbána, jeho terajší najzarytejší odporca. Vydavateľ zatvorí aj sesterskú rozhlasovú stanicu Lánchíd Rádió. Vlajková loď vydavateľskej skupiny, spravodajská televízia Hír TV, prejde zmenami.
Copyright © TASR 2018
