Ministerstvo práce odmieta spochybňovanie
národných štatistík nezamestnanosti
V diskusnej relácii Téma dňa televízie TA3, odvysielanej 19. 4. 2018, spochybnil nezaradený poslanec NR SR a predseda strany SPOLU - občianska demokracia Miroslav Beblavý národnú štatistiku nezamestnanosti a za dôveryhodnejšiu považuje medzinárodnú štatistiku európskeho štatistického úradu Eurostat. Tá však pri štatistikách miery nezamestnanosti vychádza z Výberového zisťovania pracovných síl podľa jednotnej metodiky LFS (EU labour force survey), ktorá za nezamestnaného považuje osoby vo veku od 15 do 74 rokov, ktoré súčasne spĺňajú tri podmienky, a to, že v sledovanom (referenčnom) týždni nemali žiadnu platenú prácu; v posledných štyroch týždňoch si aktívne hľadali prácu, alebo si prácu našli a do zamestnania nastúpia najneskôr do 3 mesiacov a zároveň sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov. Miera nezamestnanosti vypočítaná Eurostatom je preto rozdielna oproti miere počítanej podľa národnej štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá pochopiteľne neeviduje osoby v dôchodkovom veku ako potencionálnych uchádzačov o zamestnanie.
Metodika nezamestnanosti na základe evidencie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny zachytáva odlišnú populáciu z dôvodu rozdielnej definície nezamestnaného, závisí od motivácie evidovať sa, ako aj od legislatívnych podmienok evidencie. Hoci nie je medzinárodne porovnateľná, poskytuje administratívne údaje, ktorých vykazovanie je možné na mesačnej báze. Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny preto je možné považovať na účely zisťovania počtu nezamestnaných v produktívnom veku za reálnejší obraz nezamestnanosti na Slovensku ako medzinárodné čísla Eurostatu, ktoré nemôžu vychádzať z reálneho verifikovateľného faktu, ale z osobného momentálneho tvrdenia/vyjadrenia respondenta a ktoré napr. medzi nezamestnaných počítajú aj osoby v dôchodkovom veku.
Odmietame aj tvrdenie pána poslanca Beblavého „...nikdy sa nepoužívajú údaje úradu práce, pretože každý úrad práce si ich definuje v každej krajine po svojom, a navyše ich má pod kontrolou, lebo naozaj stačí ľudí trochu pritlačiť a oni odídu, tak ako sa to aj hojne dialo“, ktorý sa snaží navodiť, že úrady práce húfne vyraďujú ľudí z evidencie. Pán poslanec si môže pripomenúť štatistiky vyraďovania za vlády jeho straníckeho kolegu Jozefa Mihála, keď úrady práce vyraďovali pre nespoluprácu viac ľudí ako je to teraz. V roku 2011 bolo takto vyradených 45 278 osôb, pričom v roku 2017 to bolo 37 435 osôb. Je to však predovšetkým v opodstatnených prípadoch legitímne, pretože ak niekto naozaj nemá záujem nájsť si prácu, nie je dôvod, aby bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberal z toho ešte aj výhody a navyše zamestnával úrady, ktorých intenzívnu pomoc potrebujú tisíce uchádzačov s úprimným záujmom zamestnať sa. Zároveň v diskusii o vyraďovaní uchádzačov z evidencie dlhodobo zaniká skutočnosť, že každý z vyradených pre neskoluprácu má právo opätovného zaradenia do 6 mesiacov.
