MEDIA NEWS
Britský úrad na ochranu údajov udelil vo štvrtok spoločnosti Facebook pokutu 500.000 libier (567.000 eur) v súvislosti so škandálom okolo firmy Cambridge Analytica, ktorá využívala osobné údaje miliónov používateľov tejto sociálnej siete bez toho, aby o tom vedeli. Informovali o tom tlačové agentúry AP a DPA.
Úrad komisára pre informácie (ICO) oznámil, že spoločnosť Facebook sa dopustila "vážneho porušenia zákona o ochrane údajov". V rokoch 2007-2014 podľa úradu "spracovávala osobné informácie používateľov nečestne, keď umožnila vývojárom aplikácií prístup k svojim informáciám bez dostatočne jasného a informovaného súhlasu".
"Facebook dostatočne nechránil súkromie svojich používateľov pred, počas ani po nezákonnom spracovaní týchto údajov," uviedla šéfka ICO Elizabeth Denhamová.
Z výsledkov vyšetrovania úradu tiež vyplýva, že Facebook nezaisťoval bezpečnosť osobných informácií, v dôsledku čoho jeden z vývojárov získaval údaje, ktorých časť poskytol iným organizáciám vrátane materskej spoločnosti firmy Cambridge Analytica, SCL Group.
Zmienená pokuta je najvyššou finančnou sankciou, akú môže ICO uložiť na základe britských zákonov o ochrane údajov platných v čase, keď došlo k ich porušeniu. Úrad ju avizoval už v júli, jej výšku však nezmenil ani po následnom zvážení námietok Facebooku. Ak by k porušeniu došlo po tom, ako vstúpilo do platnosti nové nariadenie EÚ o ochrane údajov (GDPR), pokuta by bola oveľa vyššia.
Facebook v reakcii na štvrtkové oznámenie o pokute uviedol, že momentálne skúma rozhodnutie ICO. "Hoci úctivo nesúhlasíme s niektorými z ich zistení, už predtým sme povedali, že sme mali v roku 2015 urobiť viac pre vyšetrenie tvrdení o firme Cambridge Analytica a podniknúť kroky. Sme vďační, že ICO uznala našu plnú spoluprácu počas svojho vyšetrovania," píše sa vo vyhlásení spoločnosti.
Londýnska konzultačná firma Cambridge Analytica pracovala pred americkými voľbami 2016 pre predvolebný tím Donalda Trumpa. Podľa Facebooku neoprávnene získala prístup k osobným údajom asi 87 miliónov používateľov sociálnej siete prostredníctvom iného akademického subjektu. Firma tvrdí, že tento počet bol oveľa nižší. Jej bývalý pracovník a neskorší informátor Christopher Wylie uviedol, že firma sa zameriavala na vytváranie psychografických profilov, ktoré by mohla použiť na ovplyvnenie hlasovania niektorých ľudí.
Cambridge Analytica ukončila svoju činnosť v máji.
Povstalci v Jemene uniesli v metropole Saná 20 novinárov a pracovníkov médií. Informovala o tom agentúra Anadolu s odvolaním sa na jemenský vládny orgán pre ľudské práva.
Šiitskí povstalci, známi ako húsíovia, uniesli novinárov, ktorí v meste zorganizovali fórum venované boju proti "nenávistnému prejavu", uviedla hovorkyňa Národnej komisie pre vyšetrovanie porušovania ľudských práv. Podľa nej je medzi unesenými aj bývalý šéf Jemenského syndikátu novinárov Abd Barí Tahír.
Agentúra Anadolu poznamenala, že tvrdenie o únose sa zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť.
Blízkovýchodný Jemen je v zovretí krvavej občianskej vojny už tri roky - odvtedy, ako húsijskí povstalci podporovaní Iránom obsadili väčšinu územia krajiny vrátane hlavného mesta Saná. Vojenská koalícia pod velením Saudskej Arábie proti nim bojuje od roku 2015 s podporou medzinárodne uznanej jemenskej vlády.
Riaditeľka americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Gina Haspelová si počas svojej návštevy Turecka vypočula zvukové nahrávky vraždy saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího. V stredu večer o tom informoval denník Washington Post s odvolaním sa na nemenované zdroje oboznámené s prípadom.
Denník v správe citoval jeden zdroj, ktorý zvukový dôkaz označil za "závažný a presvedčivý" a dodal, že tento materiál bude možno ešte viac nútiť Spojené štáty, aby donútili Saudskú Arábiu zodpovedať sa za Chášukdžího smrť.
Nie je jasné, kto Haspelovej prehral zvukové záznamy. Ankara zatiaľ túto správu Washington Post oficiálne nepotvrdila ani nepoprela, uviedla vo štvrtok tlačová agentúra DPA.
Chášukdží, hlasný kritik saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána a prispievateľ denníka Washington Post, zmizol 2. októbra, keď vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v tureckom Istanbule.
Rijád popieral, že by čokoľvek vedel o tom, čo sa stalo 59-ročnému novinárovi, a až minulú sobotu oznámil, že Chášukdží zomrel na konzuláte pri "pästnom súboji". Neskôr saudskoarabský minister zahraničných vecí Ádil Džubajr označil novinárovu smrť za "vraždu" spáchanú pri "zločineckej operácii".
Miesto, kde sa nachádza telo Chášukdžího, je stále neznáme.
Provládne turecká médiá posledné tri týždne takmer denne prinášajú informácie uniknuté z vyšetrovania vraždy a aj podrobnosti z údajných nahrávok. V správach týchto médií sa tvrdí, že Chášukdžího mučilo a zavraždilo 15-členné "komando zabijakov" zo Saudskej Arábie.
Turecká vláda sa zatiaľ k údajným zvukovým nahrávkam detailne nevyjadrila.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v stredu zaviazal, že "nedovolia zodpovedným osobám vyhnúť sa spravodlivosti".
Podozriví z vraždy novinára Džamála Chášukdžího na saudskoarabskom konzuláte v Turecku konali zámerne. Uviedla to vo štvrtok saudskoarabská prokuratúra.
Jej vyhlásenie je v rozpore s predošlým oficiálnym vysvetlením Rijádu, že saudskoarabský novinár prišiel o život pri "pästnom súboji", pripomína agentúra DPA.
Informácie z tureckej strany naznačujú, že konanie podozrivých v Chášukdžího prípade bolo vopred pripravené, konštatovala saudskoarabská prokuratúra. Tá vyšetruje podozrivých na základe dôkazov poskytnutých spoločným vyšetrovacím tímom Saudskej Arábie a Turecka, uvádza agentúra Reuters.
Chášukdží, hlasný kritik saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána a prispievateľ denníka Washington Post, zmizol 2. októbra, keď vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v tureckom Istanbule.
Rijád popieral, že by čokoľvek vedel o tom, čo sa stalo 59-ročnému novinárovi, a až minulú sobotu oznámil, že Chášukdží zomrel na konzuláte pri "pästnom súboji". Neskôr saudskoarabský minister zahraničných vecí Ádil Džubajr označil novinárovu smrť za "vraždu" spáchanú pri "zločineckej operácii".
Miesto, kde sa nachádza telo Chášukdžího, stále nie je známe.
Provládne turecká médiá posledné tri týždne takmer denne prinášajú informácie uniknuté z vyšetrovania vraždy a aj podrobnosti z údajných nahrávok. V správach týchto médií sa tvrdí, že Chášukdžího mučilo a zavraždilo 15-členné "komando zabijakov" zo Saudskej Arábie.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v stredu zaviazal, že "nedovolia zodpovedným osobám vyhnúť sa spravodlivosti".
Copyright © TASR 2018
Najväčší brazílsky denník Folha de S. Paulo požiadal federálnu políciu o vyšetrovanie vyhrážok novinárke, ktorá vo svojom článku tvrdila, že podporovatelia prezidentského kandidáta Jaira Bolsonara financovali kampaň šíriacu falošné správy. Patricii Campos Mello sa vyhrážali prostredníctvom aplikácie WhatsApp a e-mailu a hrozby sa týkali napríklad jej syna či jej bezpečnosti v krajine. Noviny svoj krok oznámili v stredu, pričom dodali, že existujú náznaky, že kampaň krajne pravicového kandidáta ohrozuje slobodu tlače.
Folha de S. Paulo zverejnil text Campos Mello minulý týždeň. Novinárka v ňom písala, že podnikatelia napojení na Bolsonara platili za šírenie falošných správ na WhatsAppe v prospech jeho kandidatúry. Podobná kampaň bola podľa nej naplánovaná aj na tento týždeň. Bolsonaro správy poprel, jeho ľavicový konkurent Fernando Haddad vyzval volebný súd na prešetrenie tvrdení. Agentúra The Associated Press sa v súvislosti s novinami obrátila na zástupcov Bolsonarovej kampane so žiadosťou o komentár, nikto jej však neodpovedal.
Bolsonaro sa na margo Folha de S. Paulo vyjadruje až nepriateľským spôsobom, pričom ho nazval "najväčším poskytovateľom falošných správ v Brazílii". Tri dni po publikovaní článku Campos Mello povedal davu svojich podporovateľov v Sao Paule, že by denník od jeho vlády "nedostal žiadne prostriedky z reklamy" a že sa zbaví "týchto červených banditov". Predseda brazílskej Národnej novinárskej asociácie Marcelo Rech tieto komentáre skritizoval a kriticky sa na Bolsonarovu adresu vyjadrila aj organizácia Reportéri bez hraníc.
Americký herec Johnny Depp sa predstaví v pripravovanom trileri Minamata. Päťdesiatpäťročný rodák z Owensboro v Kentucky v ňom stvárni významného amerického fotoreportéra W. Eugenea Smitha. Novinka je adaptáciou rovnomennej knihy fotografa a jeho manželky Aileen Mioko Smith, o ktorej spracovanie do podoby scenára sa postaral David K. Kessler. Réžie sa ujme Andrew Levitas, ktorý bude aj producentom. Nakrúcanie odštartuje v januári v Japonsku a neskôr by malo pokračovať v Srbsku.
Snímka bude sledovať samotárskeho Smitha počas cesty do Japonska v 70. rokoch minulého storočia, kam vycestoval na objednávku editora magazínu Life Ralpha Gravesa. Fotograf tam zdokumentoval ekologickú katastrofu v meste Minamata, kde tamojších obyvateľov otrávilo nedbanlivé znečistenie priľahlého zálivu ortuťou zo spoločnosti Chisso Corporation, ktoré kryli tamojšia polícia i vláda. Spor medzi obeťami a spoločnosťou vyústil do najväčšieho vyplatenia odškodného vôbec, pričom o kompenzáciu sa súdnou cestou usilujú ľudia trpiaci minamatskou chorobou aj v súčasnosti.
John Christopher Depp II. je známy najmä nekonvenčnými a excentrickými postavami ako Willy Wonka z remakeu Charlie a továreň na čokoládu (2005), Sweeney Todd z adaptácie muzikálu Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street (2007) alebo Jack Sparrow zo série Piráti Karibiku (2003, 2006, 2007, 2011, 2017). Významnú časť jeho kariéry tvoria filmy, ktoré nakrútil s režisérom a jeho blízkym priateľom Timom Burtonom - okrem Sweeneyho Todda a Charlieho a továrne na čokoládu aj Nožnicovoruký Edward (1990), Ed Wood (1994), Ospalá diera (1999), Mŕtva nevesta Tima Burtona (2005), Alica v krajine zázrakov (2010) a Temné tiene (2012). Zahral si tiež v snímkach ako Čo žerie Gilberta Grapea (1993), Benny & Joon (1993), Mŕtvy muž (1995), Krycie meno Donnie Brasco (1997), Strach a hnus v Las Vegas (1998), Astronautova žena (1999), Deviata brána (1999), Čokoláda (2000), Z pekla (2001), Kokaín (2001), Vtedy v Mexiku (2003), Tajomné okno (2004), Hľadanie Krajiny-Nekrajiny (2004), Verejní nepriatelia (2009), Imaginarium Dr. Parnassa (2009), Turista (2010), Osamelý jazdec (2013), Transcendencia (2014), Charlie Mortdecai (2015), Black Mass: Špinavá dohoda (2015), Alica v Krajine za zrkadlom (2016), Fantastické zvery a ich výskyt (2016) či Vražda v Orient exprese (2017). Tri razy ho nominovali na Oscary, v roku 2008 získal Zlatý glóbus a v roku 2004 Screen Actors Guild Award.
©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
