MEDIA NEWS
.svg/2000px-Flag_of_Iran_(official).svg.png)
Až 860 novinárov zatkol iránsky režim za posledných 30 rokov, pričom najmenej štyroch z nich popravil. Vyplýva to zo správy zverejnenej vo štvrtok organizáciou Reportéri bez hraníc (RSF). Informovala o tom agentúra AFP.
Predstavitelia RSF v tomto kontexte uviedli, že od zdrojov priamo v Iráne sa dostali k tajným dokumentom týkajúcim sa súdnych procesov z rokov 1979-2009. Predmetná databáza obsahuje až 1.800.000 záznamov zo súdnych procesov.
Hoci v dokumentoch neboli uvedené povolania odsúdených osôb, RSF tvrdí, že tím výskumníkov dokázal za niekoľko mesiacov overiť zadržanie, prípadne uväznenie 860 novinárov a blogérov. V správe sa ďalej uvádza, že najmenej štyria novinári boli v sledovanom období popravení.
"Samotná existencia takejto zložky a miliónov záznamov v nej uvedených ukazuje nielen mieru lživosti iránskeho režimu, ktorý roky tvrdil, že v jeho väzeniach nie sú žiadni politickí väzni ani novinári, ale odhaľuje aj neúprosné machinácie, ktoré 40 rokov využíval (Teherán) na prenasledovanie mužov a žien za ich názor a ich novinársku prácu", vyhlásil s súvislosti s prípadom generálny riaditeľ RSF Christophe Deloire.
Dodal taktiež, že všetky zistenia týkajúce sa daného dokumentu budú poskytnuté vysokej komisárke OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej.
Minulý piatok prebiehali v Iráne oslavy 40. výročia iránskej revolúcie. Oslavy sa začali presne v čase, keď sa Chomejní v roku 1979 vrátil po 14 rokoch z exilu do vlasti a jeho lietadlo pristálo na teheránskom letisku.
Oslavy Daheje fadžr (Desiatich dní úsvitu) pri príležitosti výročia Chomejního návratu po tom, ako z krajiny po rozsiahlych demonštráciách utiekol prozápadný šach Mohammad Rezá Pahlaví, sa v Iráne konajú každý rok 1. februára.
Ďalšou obeťou násilia z radov zamestnancov médií v Mexiku sa v sobotu stal rozhlasový novinár Jesús Ramos Rodríguez, ktorého zastrelili v reštaurácii v meste Emiliano Zapata v štáte Tabasco.
Ramos bol moderátorom spravodajských relácií rozhlasovej stanice 99.9 FM, kde pracoval viac ako 20 rokov.
Jesús Ramos Rodríguez je od začiatku roku 2019 už druhým novinárom zavraždeným v Mexiku.
Prvou tohtoročnou obeťou vrahov sa stal 20. januára riaditeľ komunitného rádia Rafael Murúa Manríquez, ktorého telo sa našlo v priekope pri ceste medzi mestami Santa Rosalia a San Ignacio v štáte Baja California Sur. Murúa bol zaradený do vládneho programu na ochranu novinárov a ľudskoprávnych aktivistov.
Mexiko je po Sýrii a Afganistane treťou najnebezpečnejšou krajinou na svete pre výkon novinárskeho povolania, konštatovala v decembri roku 2018 organizácia Reportéri bez hraníc.
Od roku 2000 v Mexiku zabili viac ako 100 novinárov a vlani ich v rôznych častiach krajiny zabili desať. Veľká väčšina týchto vrážd zostáva nepotrestaná.
Vydavateľ amerického bulvárneho týždenníka National Enquirer v piatok oznámil, že začne vnútorné vyšetrovanie obvinení zo strany šéfa spoločnosti Amazon Jeffa Bezosa, podľa ktorého ho týždenník vydieral a vyhrážal sa mu.
Najbohatší človek na svete Bezos tvrdí, že týždenník sa mu vyhrážal zverejnením intímnych fotografií, ktoré si vymieňal so svojou milenkou, ak neprestane zisťovať, ako sa Enquirer dostal k tejto jeho súkromnej komunikácii. O kauze informovali tlačové agentúry AP a AFP.
Vydavateľstvo American Media Inc. (AMI) v e-mailovom vyhlásení v piatok tiež uviedlo, že "úprimne verí, že v pokrývaní príbehu o Bezosovi konalo v súlade so zákonom".
Vyhlásenie vydavateľstva je najnovším zvratom v spore medzi miliardárom Bezosom a vydavateľom najznámejšieho amerického bulvárneho média, šéfom AMI Davidom Peckerom, ktorý je dôrazným podporovateľom prezidenta Donalda Trumpa. Bezosovi vyšetrovatelia naznačujú, že už zverejnený článok Enquireru o jeho ľúbostnej afére, v ktorom boli aj pikantné odkazy, je motivovaný špinavou politikou.
Bezos, ktorý je takisto majiteľom denníka Washington Post kritického voči Trumpovi, podrobne opísal svoju komunikáciu s vydavateľstvom AMI vo štvrtok v neobvyklom blogu na webe Medium.com. Bezos tam neuviedol, že bulvár od neho žiada peniaze - napísal, že Enquirer chce od neho verejné vyhlásenie, že článok v Enquireri nebol politicky motivovaný.
Vydavateľstvo už v minulosti priznalo, že použilo metódu vydierania a zadržiavania získaných nelichotivých informácií o osobách, aby pomohlo Trumpovi stať sa prezidentom. Trump ostro kritizuje Bezosa aj články Washington Postu o Bielom dome.
"Samozrejme, nechcem, aby boli moje súkromné fotografie zverejnené, ale zároveň sa nechcem zapájať do ich známej metódy vydierania, politického protežovania, politických útokov a úplatkárstva," napísal Bezos o AMI, keď sa snažil vysvetliť svoje rozhodnutie ísť s problémom na verejnosť.
Bezosova ľúbostná aféra vyšla najavo, keď Enquirer 9. januára zverejnil článok o jeho vzťahu s Lauren Sánchezovou, bývalou televíznou moderátorkou, ktorá je vydatá. Článok vyšiel niekoľko dní po tom, Bezos a jeho manželka oznámili, že sa rozvádzajú.
Bezos si následne najal tím súkromných vyšetrovateľov, aby zistili aj to, ako sa týždenník dostal k textom a fotografiám, ktoré si milenecká dvojica posielala.
Súkromní vyšetrovatelia dospeli k záveru, že Bezosov telefón sa nestal terčom hekerského útoku. Skôr sa zameriavali na Sánchezovej brata Michaela Sáncheza, talentovaného manažéra a podporovateľa Trumpa. Podľa podozrenia vyšetrovateľov práve on mohol poskytnúť informácie Enquireru, uviedla osoba oboznámená so záležitosťou.
Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán sa "nepodieľal" na vražde novinára Džamála Chášukdžího a obviňovať ho je prekročením "červenej čiary", vyhlásil v piatok pred novinármi vo Washingtone saudskoarabský minister zahraničných vecí Ádil Džubajr.
"Každému, kto si myslí, že nám môže diktovať, čo máme robiť, čo má robiť naše vedenie, odkazujem, že je to absurdné," povedal Džubajr vo Washingtone. Mnohí americkí zákonodarcovia pritom zastávajú názor, že za vlaňajšou vraždou novinára Chášukdžího na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule stojí práve korunný princ Muhammad.
"Naše vedenie je červenou čiarou," dodal Džubajr.
Turecko a ďalšie krajiny čoskoro odovzdajú oficiálnu žiadosť o zriadenie komisie OSN, ktorá bude vyšetrovať tento prípad vraždy. V piatok to v juhotureckom pobrežnom meste Antalya oznámil tamojší minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, ktorého citovala tlačová agentúra AP.
Jeho výroky prišli deň po tom, čo expertka OSN na ľudské práva Agnes Callamardová informovala, že Saudská Arábia marila snahy Turecka o vyšetrenie tejto násilnej smrti, ktorú označila za "brutálnu a plánovanú vraždu".
Chášukdžího turecká snúbenica Hatice Cengizová povedala v piatok už skôr novinárom, že dúfa, že jeho vrahovia budú potrestaní, a apelovala na zákonodarcov v Európskej únii a v Kongrese USA, aby prípad pozorne sledovali.
Turkyňa na krste knihy o novinárovi takisto uviedla, že je presvedčená, že saudskoarabský korunný princ "má svedomie" a podporí úsilie Turecka o objasnenie vraždy jej snúbenca. Jeho pozostatky sa stále nenašli.
Zástupcovia členských krajín Európskej únie podporili v piatok neskoro večer na zasadnutí v Bruseli kompromisné riešenie, pokiaľ ide o spornú reformu v oblasti autorského práva.
Tento kompromis pomôže dosiahnuť pokrok vo vyjednávaní s Európskym parlamentom, ktoré má pokračovať budúci utorok, informovala v noci na sobotu agentúra DPA s odvolaním sa na zdroje zo zúčastnených delegácií.
Kompromis dosiahnutý pred niekoľkými dňami Francúzskom a Nemeckom spočíva v tom, že ustanovenia o porušení autorského práva sa nebudú vzťahovať na menšie spoločnosti. Príslušné vyjednávanie s europarlamentom chcú zúčastnené strany zavŕšiť už v priebehu budúceho týždňa.
Na piatkovom stretnutí zahlasovalo za kompromis 20 členských krajín EÚ, ďalších sedem bolo proti a jedna sa zdržala.
Zmenu pravidiel pri uplatňovaní autorského práva v EÚ navrhla ešte v roku 2016 Európska komisia s cieľom prispôsobiť ich "digitálnemu veku".
Nová smernica má zabezpečiť, že umelci a vydavatelia správ budú spravodlivo odmeňovaní za svoje diela, ktoré sa objavujú na internete. Kritici však tvrdia, že reforma uškodí slobodnej výmene informácií - či dokonca spôsobí "smrť internetu".
Copyright © TASR 2019
Protesty vyvolala ekonomická kríza, no ľudia neskôr začali volať po zosadení prezidenta al-Bašíra, ktorý sa chopil moci v roku 1989 po vojenskom prevrate. Podľa lekárskych odborov pri protestoch zomrelo najmenej 57 ľudí. Aktivisti a opoziční predstavitelia vyzvali parlament, aby zvolal mimoriadne zasadnutie a odsúdil vládne použitie sily voči demonštrantom.
©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
