MEDIA NEWS
Spoločnosť Czech Media Invest (CMI), ktorú spoluvlastní český miliardár Daniel Křetínský, dokončila nákup francúzskych časopisov mediálnej skupiny Lagardère za 52 miliónov eur.
Súčasťou kúpy je licencie na značku módneho magazínu Elle pre Francúzsko. Skupina Lagardère ale ďalej ostáva vlastníkom medzinárodné značky Elle. Oznámil to dnes v tlačovej správe člen predstavenstva CMI Daniel Častvaj.
CMI kúpila väčšinu titulov, ktoré doteraz vo Francúzsku Lagardère vydával. Okrem Elle a jeho webovej verzie sú to časopisy Version Femina, Art &Décoration, Télé 7 Jours, France Dimanche, Ici Paris alebo Public. "Ide o významnú akvizíciu rámci našej stratégie vstupu na francúzsky mediálny trh," uviedol dnes generálny riaditeľ CMI Křetínský. Kúpená médiá chce podľa neho CMI ďalej rozvíjať, predovšetkým v digitálnej oblasti.
Vlani predstavovali výnosy kúpených médií podľa CMI 239 miliónov eur a zisk pred zdanením a úrokmi bol zhruba desať miliónov eur.
CMI už vlani kúpila francúzsky týždenník Marianne a 49-percentný podiel v holdingu Le Nouveau Monde od francúzskeho bankára Matthieu Pigasse, spolumajiteľa francúzskeho denníka Le Monde. CMI v minulom roku tiež od Lagardère kúpila rozhlasové stanice v Česku, Poľsku, na slovenskom a v Rumunsku. Boli medzi nimi napríklad tuzemské stanice Frekvence 1 a Evropa 2.
V spoločnosti CMI má Křetínský podiel 50 percent. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč sa 40 percentami a Roman Korbačka s desiatimi percentami. CMI prostredníctvom svojich dcérskych spoločnosti Czech News Center (CNC) a CN Invest pôsobí v českom tlači. Vydáva štyri denníky, medzi nimi Blesk, Šport a Aha !, desiatky časopisov, napríklad týždenník Reflex alebo Svet motorov, a tiež webové tituly. CNC mala v roku 2017 zisk 127 miliónov korún a výnosy 1,948 miliardy korún.
Reportérka americkej televízie MSNBC Andrea Mitchellová sa vo štvrtok ospravedlnila za svoj výrok, že Židia vo varšavskom gete za druhej svetovej vojny povstali proti "poľskému a nacistickému režimu". Táto novinárka zameraná na zahraničnú politiku vysvetlila, že sa vo svojom vstupe z poľskej metropoly, kde sa konala medzinárodná konferencia o Blízkom východe, preriekla. Varšava ostro reaguje na to, keď je Poliakom pripisovaná spoluzodpovednosť za zverstvá spáchané nacistami na Židoch.
"Včera (v stredu) som sa preriekla, keď som hovorila o povstaní vo varšavskom gete v roku 1943. Aby bolo jasné, poľská vláda sa nikdy nezapojila do týchto strašných vecí. Ospravedlňujem sa za túto nešťastnú nepresnosť," uviedla Mitchellová na twitteri.
Jej stredajší výrok, že vo varšavskom gete Židia mesiac "bojovali proti poľskému a nacistickému režimu" kritizovala vo štvrtok poľská ambasáda vo Washingtone, ospravedlnenie od televízie MSNBC žiadal predseda Svetového židovského kongresu Ronald Lauder aj poľskí politici. "Nemci beštiálne vraždili rovnako Poliakov, ako aj Židov. Poľskí vojaci za druhej svetovej vojny každý deň bojovali za slobodu a život všetkých národov," napísal na twitteri poľský premiér Mateusz Morawiecki. Poľský Inštitút národnej pamäti varoval, že ak televízia chybu neopraví, obráti sa na súd.
Povstanie vo varšavskom gete prepuklo 19. apríla 1943. Stovky židovských mladíkov a dievčat sa postavili so zbraňou v ruke nacistom, ktorí chceli začať konečnú likvidáciu geta a jeho zostávajúce obyvateľov vyviezť do vyhladzovacieho tábora Treblinka. Povstalci nepočítali s tým, že zvíťazí, chceli ale dokázať, že nie sú podradnými ľuďmi, za ktoré je režim v hitlerovskom Nemecku mal. Nacisti akciu vyhlásili za ukončenú 16. mája 1943.
Pamiatke hrdinov povstania vo varšavskom gete sa vo štvrtok poklonil izraelský premiér Benjamin Netanjahu so svojím poľským náprotivkom a s americkým viceprezidentom Mikom Pencom.
© Copyright 2019 ČTK
Ukrajinský súd umiestnil v piatok do vyšetrovacej väzby vysokopostaveného regionálneho predstaviteľa, ktorého obvinili zo zorganizovania smrteľného útoku kyselinou na novinárku a protikorupčnú aktivistku Katerynu Handziukovú.
Predseda Chersonskej oblastnej rady z rovnomennej administratívnej oblasti na juhu Ukrajiny Vladyslav Manger zostane vo väzbe najmenej do 3. marca, ak nezloží kauciu stanovenú na 2,5 milióna hrivien (81.850 eur), uviedla pre agentúru AFP hovorkyňa generálnej prokuratúry.
Mangerovi právnici podľa agentúry Unian avizovali, že proti tomuto rozhodnutiu súdu sa odvolajú.
Handziuková (33) pôsobila ako poradkyňa starostu čiernomorského mesta Cherson. Okrem iného upozorňovala na problematiku korupcie v radoch ukrajinskej polície. Vlani v júli na ňu pred jej domom v Chersone zaútočil neznámy páchateľ, ktorý ju polial kyselinou sírovou.
Aktivistka utrpela poleptaniny na 40 percentách povrchu tela a prestala vidieť na jedno oko. Lekári v špecializovanom kyjevskom centre vykonali 11 chirurgických zákrokov, aby jej zachránili život. Napokon však svojim zraneniam v novembri 2018 podľahla.
Generálny prokurátor Jurij Lucenko tento pondelok oznámil obvinenia voči Mangerovi, ktorý podľa neho "nariadil a čiastočne organizoval tento zločin jeho financovaním".
Podľa dokumentu zverejneného Lucenkom motivovala Mangera "osobná nevraživosť", pretože Handziuková bola proti "nelegálnej ťažbe dreva" v zmienenej oblasti. Lucenko dodal, že prokuratúra získala dostatočné výpovede od svedkov o úlohe Mangera pri tomto čine, pričom útočníci dostali "nie menej než 4000 dolárov".
V prípade uznania za vinného hrozí Mangerovi doživotie.
Šéf regionálnej rady Manger bol členom strany Vlasť bývalej premiérky Julije Tymošenkovej, ktorá kandiduje v prezidentských voľbách vyhlásených na 31. marca. Zo strany ho minulý týždeň vylúčili.
Smrť Handziukovej vyvolala kritiku štátnych úradov a znova obrátila pozornosť na desiatky útokov na protikorupčných aktivistov na Ukrajine z uplynulých mesiacov. Európska únia i USA označili tieto útoky za neprijateľné a vyzvali úrady, aby páchateľov postavili pred súd, dopĺňa AFP.
Copyright © TASR 2019
