MEDIA NEWS
Médiá by mala prestať označovať politiky za klaunov a chaotické dianie na politickej scéne za cirkus. Urážajú tým totiž predstaviteľa povolanie, ktoré si vyžaduje disciplínu a tímovú prácu, a teda zasluhuje uznanie. Takto sa proti prirovnaním, ktorá často používajú britské médiá ohradil popredný britský cirkusový zabávač David Konyot. Vyhlásil, že skutoční cirkusanti by vyjednávania okolo brexitu zvládli lepšie ako politici.
"Som oceňovaný hudobný klaun, zástupca ctihodné profesie, a hlboko ma uráža zlé používanie a prekrúcanie slova 'klaun' v spojitosti s chaotickým správaním v parlamente či inde," napísal Konyot v stredu denníku The Guardian. Reagoval tak na komentár, v ktorom sa o zákonodarcoch hovorilo ako o "brexitových klaunoch".
"Neustále používanie slova 'cirkus' v médiách pre vytvorenie predstavy o neporiadku alebo zlom správaní je taktiež nechutné," pokračoval 71-ročný Konyot. V minulosti pôsobil ako hlavný klaun cirkusu Zippos a štyrikrát bol vyhlásený najlepším komediálnym klaunom Británie. Skutočné fungovanie cirkusu je podľa neho pravým opakom chaosu a opiera sa o tímovú prácu, disciplínu a efektivitu jednotlivých členov.
V rámci odchode Británie z Európskej únie nie je núdza o komické či teatrálne momenty a celý proces sa podľa denníka The Times v niektorých chvíľach javí ako fraška. Udalosti vzbudzujú značné emócie a farbisté metafory, ako je práve tá o brexitových klaunoch, tak v médiách nie sú výnimkou.
"Sme umelci a tvoríme vystúpenie. Nič z toho nie je zohľadnené, keď napíšu 'tí brexitoví klauni'. Keby cirkusy a klauni organizovali brexit, mali by sme to hotové dva roky späť," vyhlásil Konyot.
Zredukovať zložité spoločenské problémy na jednoduchú voľbu typu "áno / nie". Taký je cieľ zamestnancov Facebooku, ktorí vytvárajú pravidlá pre mazanie obsahu na rovnomennej sociálnej sieti. Výsledok je ale v niektorých otázkach zaujatý, obsahuje množstvo medzier aj vyložených chýb, píše v obsiahlej reportáži denník The New York Times (NYT). Facebook je podľa neho ďaleko mocnejším globálnym arbitrom prejavu, než sám pripúšťa.
Reportáž vychádza z rozhovorov s "moderátormi" príspevkov či manažérov Facebooku, analýzy interných e-mailov spoločnosti a najmä zo 1400 stránok zo súboru pravidiel pre kontrolu obsahu. Tie americkému denníku poskytol zamestnanec Facebooku, ktorý sa vraj obáva, že firma disponuje príliš veľkou mocou a nepodlieha dostatočnej kontrole. Aj podľa tejto nemenovanej osoby robia príliš veľa chýb.
Regulácia obsahu na Facebooku je stále veľmi nepriehľadná a odborníci i zástupcovia vlád po celom svete sociálnu sieť vyzývajú, aby do procesu vniesla viac svetla. Facebook síce tento rok začal zverejňovať správy o počtoch odstránených príspevkov aj dôvody na ich stiahnutie, neposkytuje ale okrem iného príklady oznámení spadajúcich do jednotlivých kategórií. Drvivú väčšinu odstránených príspevkov tvorí obsah, ktorý sociálna sieť označuje ako spam. Od júla do septembra zmazala asi 1,5 miliardy takýchto oznámení, u výrazne ošemetnějších kategórií, akými je šírenie nenávisti, propagácie terorizmu alebo šikanovanie a obťažovanie, sa množstvo odstránených príspevkov pohybovalo okolo troch miliónov.
Facebook zároveň čelí kritike, že jeho pôsobenie v niektorých oblastiach vyvoláva násilie a všeobecne podkopáva fungovanie demokracie, keď uľahčuje šírenie dezinformácií. Riešenie týchto problémov ale ide proti ekonomickým záujmom spoločnosti, ktorými je zvyšovanie počtu užívateľov a čo najdlhšiu udržanie ich pozornosti.
NYT opisuje, že návod pre moderátorov na facebooku vzniká viacmenej živelne a nevyzerá ako "príručka pre reguláciu globálnej politiky", ale je zostavený z desiatok netriedených prezentácií a excelových tabuliek. O úprave pravidiel či tvorbe nových rozhodujú pri schôdzkach každý druhý utorok "prevažne právnici a mladí inžinieri". Závery z týchto porád následne putujú k viac ako 7500 moderátorom po celom svete.
"Facebook toto všetko robí nízkonákladovo, posiela dezorganizované fotografie z PowerPointu ku druhým spoločnostiam, ktoré skoro neriadi," napísal na Twitter autor reportáže Max Fisher, ktorý Facebook prirovnáva k skrytej vetve vlády pracujúci bez súhlasu občanov. Samotnými regulátormi obsahu sú údajne prevažne nekvalifikovaní pracovníci, ktorí sú pri svojej práci niekedy odkázaní na prekladač Google a spravidla majú len niekoľko sekúnd na to, aby uplatnili spletité pravidlá v praxi.
Facebook od moderátorov požaduje, aby sa jeho manuálu "slepo" držali, čím sa snaží zabezpečiť konzistentnosť a zbaviť proces akejkoľvek zaujatosti. Podľa NYT však analýza interných dokumentov odhalila mnoho slabých miest, viac bodov tiež vraj nasvedčuje tomu, že pravidlá stránia vládam, ktoré môžu Facebook regulovať či pokutovať.
"Pri pátraní po správnych odpovediach umožnili zamestnanci Facebooku v niektorých krajinách rozkvet extrémistickej rétoriky, zatiaľ čo v iných cenzurujú mainstreamovej prejavy. (...) Chyba pri papierovanie umožnila poprednej extrémistickej skupine obvinenej z propagácie genocídy v Barme zostať na platforme celé mesiace. V Indii bolo moderátorom omylom nariadené, aby mazali komentáre kritické k náboženstvu, "uvádza NYT.
Podľa denníka sa Facebook v úlohe regulátora verejného diskurzu nikdy nechcel ocitnúť. "Avšak v snahe dostať pod kontrolu problémy, ktoré sám splodil, sa v tichosti stal pravdepodobne jedným z najmocnejších orgánov politického dohľadu na svete. A to rýchlosťou, ktorá znepokojuje aj jeho zamestnanca," zhŕňa NYT.
Copyright © ČTK 2018
