9. 12. 2020

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 



Najvyšší súd Iránu potvrdil trest smrti pre predstaviteľa exilovej opozície, novinára Rúholláha Zama, ktorý bol dôležitou postavou tamojších protivládnych protestov z roku 2017. Informovala v utorok agentúra AP s odvolaním sa správy iránskych médií.
Rozhodnutie najvyššej súdnej inštancie islamskej republiky oznámil hovorca iránskej justície Gholámhosejn Esmáílí. Kedy presne súd potvrdil rozsudok, nie je známe. Taktiež nie je jasné, kedy bude poprava vykonaná, Zam sa totiž proti rozsudku môže ešte raz odvolať.
Predstavitelia iránskej justície môžu taktiež rozsudok ešte zrušiť, ak usúdia, že je v rozpore s islamským právom šaría a následne nariadiť nový súdny proces.
Iránske Revolučné gardy oznámili zadržanie Zama (41) vlani v októbri. Teherán ho vtedy obvinil, že z exilu spravoval "kontrarevolučný" komunikačný kanál Amadnews, ktorý fungoval v rámci komunikačnej aplikácie Telegram. Tvrdil tiež, že Zama, ktorý žil v exile vo Francúzsku, riadili "francúzske tajné služby".
Zama vytvoril aj webový portál, ktorý demonštrujúci spolu so spomínaným komunikačným kanálom používali na organizáciu protestov a šírenie informácií o vládnych predstaviteľoch, píše AP.
Protesty z roku 2017, ktorých prvotným motívom boli rastúce ceny potravín, získali postupne aj politický rozmer a stali sa najväčšími v Iráne od povolebných nepokojov v roku 2009.




Copyright © TASR 2020





Na konci 60. rokov minulého storočia si jeden taliansky inžinier postavil v Jadranskom mori svoj vlastný ostrov a bojoval za to, aby úrady uznali jeho nezávislosť. Výnimočný príbeh nadšencov, ktorý na plošine v blízkosti Rimini prevádzkovali reštauráciu, bar, obchod so suvenírmi a dokonca aj poštu, bol až donedávna prakticky zabudnutý, teraz sa ho ale chopila streamovacie platforma Netflix, napísal server BBC .
Snímka nazvaný L'incredibile storia dell'Isola delle Rose (Neuveriteľný príbeh Ružového ostrova) sleduje osud odhodlaného staviteľa Giorgia Rosu, ktorý zrealizoval svoju utopickú predstavu o nezávislom mikroštáte uprostred mora.
"V Rimini je to príbeh, ktorý prarodičia rozprávajú svojim deťom a vnukom. Slávna historka, ale práve len v Rimini," vysvetľuje producent filmu Matteo Rovere.
Rosa, ktorý zomrel 92 ročný v roku 2017, sa ešte pred svojou smrťou s filmármi zišiel a dal im súhlas, aby jeho príbeh previedli na filmové plátno. Snímka sa vracia do roku 1967, kedy Rosa svoj ostrov začal budovať, aj keď väčšina jeho súputníkov mala dojem, že musí byť šialenec, keď sa do takéhoto podniku púšťa.
"Môj otec bol inžinier ... bol veľmi precízny a puntičkársky, vo všetkom mal poriadok. Inžinier skoro v nemeckom zmysle slova. Mal v sebe ale aj kúsok bláznovstva, ktoré ho viedlo k tomu, že si chcel pre seba postaviť plošinu a urobiť z nej štáť mimo talianskej teritoriálne vody, čo ho pasuje do úlohy akéhosi kniežaťa anarchistov, "povedal o ňom jeho syn Lorenzo Rosa.
Rosa si plošinu sám navrhol a postavil za vlastné peniaze s pomocou niekoľkých priateľov. Stála na oceľových stĺpoch zapustených do morského dna 26 metrov nad hladinou, zhruba 12 kilometrov od Rimini. Celkom mala plochu 400 metrov štvorcových a vznikla bez povolenia úradov. Rosa tvrdil, že taliansky štát nemá v tomto smere žiadne právomoci, pretože stavba stála mimo teritoriálnych vôd, a v júni 1968 vyhlásil nezávislosť svojho ostrova. Rím bol ale iného názoru, pomocou námorníctva nad plošinou prevzal kontrolu a vo februári 1969 ju pomocou náloží s dynamitom zničil.
"Je to príbeh o slobode, o tom, ako húževnato Giorgio Rosa stál proti vláde. Nechcel pritom prekračovať zákony, pretože tie v 60. rokoch hovorili, že územie, ktoré je ďalej ako desať kilometrov od pobrežia, je územím nikoho, na ktorom si môžete robiť, čo chcete - ako by ste boli na Mesiaci, "hovorí producent Rovere.
Ihneď po dokončení sa o ostrov začala zaujímať médiá a vo svete, kde sa protestovalo proti vojne vo Vietname, k nemu vo veľkom začala jazdiť mládež, aby si užila zábavy a voľnosti. Pokusy ostrov zavrieť jeho popularitu len zvyšovali, aj keď talianska vláda sa snažila pošramotiť jeho povesť informáciami o tom, že sa na ňom holduje ilegálnom zábavám ako je užívanie drog či hranie hazardných hier.
Film bol natočený v taliančine, hlavného hrdinu v ňom stvárnil známy herec Elio Germano a jeho lásku Matilda De Angelisová, ktorá na seba nedávno upútala pozornosť rolou Eleny v detektívnej sérii Mala si to vedieť stanice HBO. Ani jeden z protagonistov, hoci sú obaja Taliani, príbeh Rosy a jeho umelého ostrova nepoznal.
"Som z Bologne a nikto z rodičov, príbuzných ani priateľov o tom príbehu nikdy nepočul. Keď som čítala scenár, hovorila som si, prečo to ešte nikto nenakrútil, pretože je to naozaj neuveriteľná vec," povedala De Angelisová.
Film sa zameriava hlavne na to, ako Rosa bojoval so štátnou mocou, a tak sa mnoho scén odohráva v rokovacích sálach vlády. Inžinier Rosa ale vždy trval na tom, že žiadne zákony neporušuje, a mal za to, že nie je dôvod, prečo by mali úrady vydať výmer o demolácii ostrova. Plánoval naopak jeho ďalší rozvoj, chcel treba vystavať ďalšie poschodia.
Vláda mu ale plány prekazila a Rosa sa podľa svojho syna ku spomienkam na svoj životný projekt nerád vracal. "Bol rozrušený a bolo mu to ľúto, veľa tým trpel. Nikdy o tom nehovoril ... Moje najsmutnejšie spomienka je na chvíľu, kedy dostal od vlády list, v ktorom ho žiadala o zaplatení nákladov na demoláciu," citovala BBC Lorenza Rosu.
Po ostrove slobody v Jadranskom mori toho veľa nezostalo, zvyšky stavby ale dodnes ležia na dne. Lorenzo Rosa má doma vystavený kus tehly, ktorú pre neho vylovili potápači. "Napísali na to niečo moc krásneho: Potápačom z Rimini je cťou vrátiť späť jednému snílkovi časť jeho sna."

Copyright © ČTK 2020