Cieľom nového zákona, ktorý navrhla poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS), je zmena pravidiel týkajúcich sa vlastníctva súkromných rozhlasových a televíznych staníc. Licencie na vysielanie by sa po novom udeľovali zahraničným subjektom len vtedy, ak sídlia v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (EHS) a nie sú závislé od subjektov či osôb registrovaných mimo EHS.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki minulý týždeň predmetnú legislatívu obhajoval s tým, že je potrebná na to, aby zabránila ovládaniu médií zo zahraničia.
Poľská opozícia je však presvedčená, že terčom navrhovaného zákona je najväčšia poľská súkromná televízia TVN, ktorej spravodajská stanica TVN24 je kritická voči PiS. TVN je prostredníctvom holdingovej spoločnosti zaregistrovanej v Holandsku súčasťou americkej mediálnej spoločnosti Discovery.
Jourová v pondelok na Twitteri napísala aj to, že EK pozorne sleduje situáciu okolo stanice TVN24, ktorej dosiaľ nebola predĺžená licencia.
Agentúra DPA informuje, že o predĺžení licencie pre TVN aktuálne rokuje národná rada pre vysielanie a retransmisiu.
Navrhovanú zmenu zákona kritizoval v pondelok aj poľský ombudsman Adam Bodnar. Podľa jeho slov novela porušuje základné práva - právo na slobodu prejavu i na slobodu tlače - zakotvené v ústave. Nový zákon by podľa neho obmedzil aj slobodu podnikania, a mohol by Poľsku uškodiť aj v tomto smere.
Alexander Laškarava, ktorý pracoval pre súkromnú televíziu Pirveli, zomrel v nedeľu - niekoľko hodín po tom, čo ho krajne pravicoví aktivisti zbili na proteste proti plánovanému pochodu na podporu LGBTQ komunity.
Laškaravova smrť vyvolala v priebehu nedele demonštrácie pred parlamentom, na ktorých sa zišlo približne 8000 ľudí.
Niekoľko opozičných zákonodarcov v pondelok obsadilo kreslo predsedu parlamentu a žiadalo demisiu premiéra Garibašviliho.
Vyhlásili, že premiér a vládna strana Gruzínsky sen umožnili násilie proti pracovníkom médií.
Zábery odvysielané nezávislou televíziou Mtavari zachytávali chaotické scény v parlamente, kde sa opoziční poslanci bili s vládnymi zákonodarcami.
Zasadnutie znovu pokračovalo, keď štyroch poslancov, ktorí obsadili kreslo predsedu, s použitím sily odviedli zo sály.
Neskôr večer stovky novinárov a aktivistov za ľudské práva podnikli protest pred parlamentom a zaviazali sa, že budú demonštrovať dovtedy, kým Garibašvili nedostúpi.
Na 37-ročného Laškaravu zaútočili 5. júla násilní demonštranti proti LGBTQ ľuďom a novinár utrpel zlomeniny tvárových kostí.
V ten deň utrpelo zranenia, spôsobené skupinami osôb demonštrujúcich proti plánovanému pochodu LGBTQ, vyše 50 žurnalistov. Organizátori z obáv o bezpečnosť nakoniec pochod zrušili.
Spojené štáty a Európska únia odsúdili útoky na novinárov a vyzvali na trestné stíhanie páchateľov.
Premiér označil protestné hnutie za "nevydarené protištátne a protináboženské sprisahanie" riadené exilovým exprezidentom Michailom Saakašvilim.
Sľúbil tiež rýchle vyšetrenie Laškaravovej smrti, ktorú už skôr označil za "neuveriteľnú tragédiu".
Popredné gruzínske televízne osobnosti a manažéri obvinili práve Garibašviliho vládu z organizovania násilnej kampane proti novinárom.
Reportéri bez hraníc (RSF) obvinili úrady z "trestuhodnej pasivity".
Podľa kritikov Gruzínskeho sna táto strana ticho podporuje homofóbne a nacionalistické skupiny, ktoré podnikajú protesty aj proti prozápadným opozičným stranám.
Copyright © TASR 2021
Európska únia nebude ďalej pracovať na zavedení takzvanej digitálnej dane a svoje úsilie zameria na finalizáciu globálnej daňovej reformy, ktorú počas víkendu odobrili zástupcovia skupiny najväčších svetových ekonomík G20. Oznámila to v pondelok Európska komisia (EK). Plán na dodatočné zdanenie internetových gigantov ako Facebook, Apple a Google čelil v USA ostrej kritike.
Ministri financií dvadsiatich hlavných svetových ekonomík na zasadnutí v Benátkach schválili revíziu medzinárodného zdaňovania, vrátane 15-percentnej minimálnej korporátnej dane s cieľom odradiť nadnárodné firmy od presúvania ziskov do daňových rajov. Krajiny združené v organizácii G20 tvoria viac ako 80 percent svetovej ekonomiky.
Daňovú reformu podporuje aj Washington. Americká ministerka financií Janet Yellenová uviedla, že sobotňajšia dohoda ukončí „deštruktívnu medzinárodnú daňovú konkurenciu". Implementácia dohody, ktorá sa očakáva od začiatku roku 2023, bude závisieť od krokov na národnej úrovni.
Druhou časťou plánu revízie medzinárodného zdaňovania je umožnenie krajinám zdaňovať časť ziskov firiem, ktoré na ich území dosahujú zisky bez fyzickej prítomnosti, napríklad maloobchodným predajom cez internet alebo digitálnou reklamou. Táto problematika sa začala riešiť po tom, ako Francúzsko a neskôr ďalšie krajiny uvalili daň z digitálnych služieb na americké technologické giganty, ako sú Amazon či Google. Na základe dohody o daniach však tieto krajiny budú musieť zrušiť národnú digitálnu daň a nahradiť ju jednotným globálnym prístupom.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
