16. 7. 2021

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

Rok fungovania nového Európskeho parlamentu | Spravodajstvo_a_aktivity | Európsky  parlament Kancelária na Slovensku
Hodina otázok poslancov Európskeho parlamentu (EP) z Monitorovacej skupiny EP pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG) so slovenským premiérom Eduardom Hegerom nie je nič výnimočné – ide o štandardný postup, aký už absolvovali aj premiéri iných členských krajín EÚ. V rozhovore pre TASR to uviedol slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU), ktorý sa vo štvrtok popoludní ako jediný zo slovenských členov europarlamentu zúčastní na telemoste s predsedom vlády SR a ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou, ktorého hlavnou témou bude situácia na Slovensku. Premiér a ministerka sa so skupinou DRFMG spoja na diaľku v čase od 14.45 do 15.30 h SELČ.
Monitorovacia skupina vznikla po vraždách novinárov Daphne Caruanovej-Galiziovej a Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a zamerala sa na dodržiavanie zásad právneho štátu a boja proti korupcii – pôvodne najmä na Malte a na Slovensku. Skupina funguje v rámci Výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Jej členmi môžu byť po dvaja poslanci z každej politickej frakcie v EP a Európska strana ľudovcov (EPP) túto rolu zverila Bilčíkovi a maltskej europoslankyni Roberte Metsolovej.
V minulosti bol v rámci skupiny "vypočúvaný" aj slovenský expremiér Igor Matovič, rovnako ako maltský či slovinský premiér. "Pozývame si bežne na vypočutie najvyšších predstaviteľov vlád štátov, kde máme otázky o fungovaní právneho štátu, spravodlivosti a základných práv. Z tohto pohľadu to nie je nič výnimočné," spresnil Bilčík.
Dodal, že videorozhovor treba vnímať ako prípravu na dvojdňovú fyzickú misiu Európskeho parlamentu na Slovensku, ktorá už bola pre pandémiu niekoľkokrát odložená a mala by sa uskutočniť koncom septembra. "Počas tejto návštevy sa budeme zaujímať o dve veci, a to kam sa Slovensko posunulo z hľadiska fungovania právneho štátu a dôvery ľudí v spravodlivosť, a tiež kam sa krajina pohla z hľadiska ochrany novinárov a vytvárania priestoru pre fungujúce slobodné médiá. Na to sa budeme pýtať aj premiéra," vysvetlil Bilčík.
Upozornil, že Heger je už vyše 100 dní na čele vlády a preto by mal vysvetliť priority svojho kabinetu z hľadiska reforiem v oblasti spravodlivosti a právneho štátu a v akom stave je príprava ústavného zákona na ochranu novinárov.
Podľa jeho slov europarlament podrobne sleduje situáciu na Slovensku v oblasti systémových reforiem, ako aj pokračovanie súdneho procesu v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. "Chcem oceniť, že slovenské inštitúcie a slovenskí predstavitelia sú ochotní komunikovať s Európskym parlamentom, nemajú problém odpovedať na naše otázky a žiadosti," opísal situáciu poslanec.




Copyright © TASR 2021

 


FILE - In this Thursday, Oct. 6, 2016 file photo, Roman Badanin, chief editor of the Proekt investigative online outlet sits at a working lace in Moscow, Russia. Russian authorities on Thursday, July 15, 2021 declared the publisher of investigative media outlet Proekt an "undesirable" organization and listed several of its journalists as "foreign agents," the latest move in a series of steps to raise pressure on independent media. (AP Photo/Evgeny Feldman, File)
Ruské úrady vyhlásili vydavateľstvo nezávislého média Projekt za nezákonné. Zároveň zaradili jeho novinárov na zoznam „zahraničných agentov“. Investigatívny web Projekt zverejňoval správy odhaľujúce údajnú korupciu a zneužívanie moci poprednými predstaviteľmi a podnikateľmi blízkymi prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Generálna prokuratúra vyhlásila vydavateľstvo Project Media Inc., sídliace v Spojených štátoch, za „nežiaducu“ organizáciu a obvinila ju z toho, že „predstavuje hrozbu pre základy ústavného poriadku a bezpečnosti Ruskej federácie“. Medzi novinármi, ktorých označila za zahraničných agentov, je aj šéfredaktor Projektu Roman Badanin.
Minulý mesiac polícia prehľadala byty Badanina a ďalších novinárov Projektu, keď sa web chystal zverejniť správu z vyšetrovania ministra vnútra Vladimira Kolokolceva a jeho údajného bohatstva. Text o vyšetrovaní Projekt zverejnil krátko po raziách. Domové prehliadky sa podľa úradov uskutočnili v súvislosti s prípadom očierňovania pre dokument z roku 2017 o petrohradskom podnikateľovi s údajnými väzbami na organizovaný zločin.
Ruské úrady v ostatných mesiacoch zvýšili tlak na nezávislé spravodajské médiá. Dve populárne nezávislé médiá Meduza a VTimes napríklad označili za „zahraničných agentov“- tento prívlastok úrady dávajú skupinám, médiám alebo jednotlivcom financovaným zo zahraničia - a tiež udelili vysoké pokuty Rádiu Slobodná Európa, ktoré financujú Spojené štáty, za to, že neidentifikovalo svoj materiál ako vytvorený zahraničnými agentmi.
Na základe zákona z roku 2015, podľa ktorého je členstvo v nežiaducich organizáciách trestný čin, v Rusku vyhlásili za nezákonné už viac ako 30 skupín.

 

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.