MEDIA NEWS
Nemecká kancelárka Angela Merkelová považuje rozhodnutie sociálnych sietí o trvalom zablokovaní používateľských účtov odchádzajúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa za problematické. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP.
Merkelová podľa pondelňajšieho vyjadrenia svojho hovorcu považuje rozhodnutie sociálnych sietí natrvalo znemožniť Trumpovi prístup na svoje účty za problematické, pretože o slobode prejavu by šéfovia sociálnych sietí nemali rozhodovať.
Do tohto práva možno podľa Merkelovej zasahovať právnym spôsobom a v súlade so zákonmi, a nie na základe rozhodnutia vedenia sociálnych sietí.
"Kancelárka z tohto hľadiska považuje trvalé zablokovanie účtov amerického prezidenta za problematické," uviedol hovorca.
Trump v piatok obvinil sociálnu sieť Twitter zo sprisahania a spolčenia sa s jeho politickými nepriateľmi za účelom "umlčať" ho.
Trump to vyhlásil krátko po tom, ako Twitter natrvalo zrušil jeho osobný účet.
Twitter znemožnil Trumpovi prístup na svoju platformu po tom, ako stúpenci republikánskeho prezidenta vtrhli do budovy Kongresu vo Washingtone a prerušili tak spoločné zasadnutie oboch komôr - Senátu a Snemovne reprezentantov, na ktorom sa potvrdzovalo víťazstvo demokrata Joea Bidena v novembrových voľbách hlavy štátu.
Sociálna sieť Facebook zablokovala účet dosluhujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa "na neurčitý čas" vzhľadom na jeho snahy podnecovať násilie, ku ktorému došlo v hlavnom meste Washington. Oznámil to minulý týždeň vo štvrtok šéf a zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg. Spresnil, že zákaz, ktorý bol oznámený v stredu na 24 hodín, sa predĺžil z dôvodu Trumpovho "používania našej platformy na vyvolávanie násilnej vzbury proti demokraticky zvolenej vláde".
Breton v stanovisku pre denník Le Figaro a týždenník Politico priznal, že má rozpaky nad rozhodnutím niektorých digitálnych platforiem pozastaviť účty prezidenta USA Donalda Trumpa na sociálnych sieťach "bez legitímnej a demokratickej kontroly". Takýto krok podľa jeho slov potvrdzuje opodstatnenosť predstavených projektov Európskej komisie na reguláciu IT gigantov.
Twitter znemožnil Trumpovi prístup na svoju platformu dva dni po tom, ako stúpenci republikánskeho prezidenta 6. januára vtrhli do budovy Kongresu vo Washingtone a prerušili tak spoločné zasadnutie oboch komôr - Senátu a Snemovne reprezentantov - na ktorom sa potvrdzovalo víťazstvo demokrata Joea Bidena v novembrových voľbách hlavy štátu. Facebook a ďalšie platformy ako Snapchat a Twitch pozastavili Trumpov účet na neurčito už 7. januára.
Podľa Bretona o útoku Trumpových podporovateľov na budovu Kongresu 6. januára možno hovoriť ako o "11. septembri sociálnych médií", píše AFP. "Skutočnosť, že výkonný riaditeľ môže zastaviť hlásnu trúbu prezidenta USA bez akejkoľvek inej formy, je mätúca," upozornil Breton. Toto podľa jeho vyjadrení nie je len potvrdením moci sociálnych médií, ale poukazuje i na slabiny v oblasti organizácie našej spoločnosti v digitálnom priestore.
Eurokomisár pripomenul, že ide o "zmätenú" a neslýchanú reakciu digitálnych platforiem na útoky na washingtonský Kapitol. Kladie si otázku, prečo sociálne siete nedokázali včas blokovať falošné správy a nenávistné prejavy, ktoré viedli k nepokojom vo Washingtone, ale zamerali sa na "cenzúru" úradujúceho prezidenta USA, pričom ich rozhodnutie nepodliehalo zákonnej a demokratickej kontrole.
Európska komisia vlani v decembri predstavila návrh nových právnych predpisov EÚ - nariadenie o digitálnych službách (DSA) a nariadenie o digitálnych trhoch (DMA). Ich cieľom je ukončiť svojvôľu gigantov v oblasti IT a zneužívanie ich právomocí a naopak, stanoviť pravidlá hry a usporiadať informačný priestor s jasne definovanými právami, povinnosťami a zárukami.
"Tieto udalosti ukazujú, že sa už nemôžeme nečinne prizerať a veriť iba v dobrú vôľu platforiem," uviedol Breton po zablokovaní účtov Donalda Trumpa.
Jasný odkaz má v tomto smere aj Manfred Weber, šéf Európskej ľudovej strany (EPP). "EÚ nesmie nechať Facebook a Twitter rozhodovať o tom, čo je na ich platformách prijateľné a čo nie. Nemôžeme nechať na amerických technologických gigantoch, aby rozhodli o tom čo a ako diskutujeme, čo sa dá a čo sa nedá povedať v demokratickej debate. Potrebujeme prísnejší regulačný prístup," opísal situáciu Weber. Spresnil, že pre EÚ je zásadnou otázkou previesť fungujúci princíp demokracie - hľadanie kompromisu a spoločných východísk - aj do digitálnej sféry.
Sankcie sa týkajú troch bývalých predstaviteľov ukrajinskej vlády: Kosťantyna Kulyka, Oleksandra Onyščenko, Andrija Teliženka a poslanca súčasného ukrajinského parlamentu Oleksandra Dubynského.
Títo štyria muži boli súčasťou siete zosnovanej "ruským agentom", prorusky orientovaným ukrajinským poslancom Andrijom Derkačom v snahe mariť Bidenovu predvolebnú kampaň.
Táto štvorica koncom roku 2019 bola v kontakte alebo sa osobne stretla s Giulianim, ktorý sa vtedy snažil zozbierať dôkazy o tom, že medzičasom za prezidenta USA zvolený Biden a jeho syn Hunter boli údajne na Ukrajine zaplatený do korupčnej kauzy.
Na "čiernu listinu" amerického ministerstva financií boli okrem spomínanej štvorice zaradení aj ľudia, ktorí pracovali v Derkačovom tíme: Petro Žuraveľ, Dmytro Kovaľčuk a Anton Symonenko.
Sankcie boli uvalené aj na mediálne spoločnosti NabuLeaks, Era-Media TOV, Only News a Skeptik TOV, ktoré boli použité na šírenie dezinformácií.
"Ruské dezinformačné kampane proti americkým občanom sú hrozbou pre našu demokraciu," uviedol v tejto súvislosti minister financií USA Stephen Mnuchin.
Americká vláda v septembri roku 2020 uvalila na Derkača sankcie. Na vysvetlenie uviedla, že Derkač údajne pomáhal Giulianimu hľadať kompromitujúce materiály na Trumpovho vyzývateľa v prezidentských voľbách Bidena a jeho syna Huntera.
V stanovisku ministerstva financií zo septembra sa uvádzalo, že Derkač, ktorý sa za posledné roky niekoľkokrát stretol s Giulianim v snahe skompromitovať Bidena, bol viac ako desaťročie aktívnym ruským vplyvovým agentom".
Podľa stanoviska ministerstva financií USA zo septembra bol Derkač v úzkom spojení s ruskými spravodajskými službami a zapojil sa do pokusu o narušenie prezidentských volieb v USA, ktoré sa konali vlani 3. novembra.
Derkačovo meno sa spomínalo vlani v lete, keď zverejnil záznamy údajných telefonických rozhovorov medzi ukrajinským exprezidentom Petrom Porošenkom, vtedy bývalým viceprezidentom USA Bidenom a exministrom zahraničných vecí USA Johnom Kerrym. Na záznamoch zaznievajú hlasy podobné hlasom týchto troch politikov. Jeden z rozhovorov sa týka plynárenskej firmy Burisma, v ktorej vedení svojho času pôsobil Bidenov syn Hunter.
Kvôli firme Burisma vypukol škandál aj v roku 2019, ked bol dosluhujúci šéf Bieleho domu Donald Trump obvinený, že vyvíjal nátlak na prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, aby poskytol USA kompromitujúce materiály o Bidenovom synovi a o jeho úlohe v Burisme.
Hovorca EK vyzval umožniť médiám slobodne pracovať a uviedol, že verejnoprávne médiá "hrajú v Európskej únii osobitnú úlohu". "Vyzývame všetky členské štáty, aby sa zdržali pokusov vyvíjať na ne tlak," uviedol hovorca EK Christian Wigand.
"Rozhodnutie týkajúce sa financovania agentúry je potrebné podrobne preskúmať na vnútroštátnej úrovni, samozrejme, príslušnými orgánmi," uviedol hovorca a dodal, že "situáciu budeme naďalej pozorne sledovať".
Slovinská vláda svoje rozhodnutie o pozastavení financovania STA z decembra roku 2020 odôvodnila tým, že vedenie STA neposkytlo požadované údaje o finančných operáciách tlačovej agentúry. Vládny úrad pre komunikáciu (UKOM) každoročne poskytoval STA zhruba dva milióny eur.
Riaditeľ STA Bojan Veselinovič v reakcii na to pre štátnu televíziu uviedol, že UKOM poskytol všetky potrebné údaje. Pokiaľ ide o informácie o zamestnancoch a redakčnej činnosti, tie UKOM nedal, pretože by tým porušil mediálnu legislatívu.
Podľa agentúry AFP premiér Janša krátko po svojom nástupe do funkcie v marci minulého roku použil svoj účet na sociálnej sieti Twitteri na útok na médiá, ktoré spochybňovali spôsob, akým zvláda krízu vyvolanú koronavírusom SARS-CoV-2. Janša vtedy médiá obvinil zo šírenia klamstiev, falošných správ a z toho, že slúžia záujmom opozície.
Vlani v októbri zasa Janša vo svojom tvíte označil STA "za hanbu národa" a obvinil ju, že sa spreneverila svojmu názvu.
Príčinou tejto Janšovej kritiky bolo, že STA podľa jeho názoru poskytla viac priestoru rozhovoru s hudobníkom, raperom Zlatkom, ktorý kritizoval vládu, ako jeho stretnutiu s jeho blízkym spojencom, maďarským premiérom Viktorom Orbánom.
STA bola založená v roku 1990, keď sa Slovinsko rozhodlo odčleniť od bývalej juhoslovanskej federácie.
Copyright
© TASR 2021
