MEDIA NEWS
Ruský politik, novinár a kritik Kremľa Vladimir Kara-Murza je trestne stíhaný v súvislosti so šírením údajne nepravdivých informácií o ruskej armáde. Vo svojom statuse na sociálnej sieti Facebook o tom v piatok podľa agentúry AFP informoval Kara-Murzov právnik Vadim Prochorov.
Kara-Murzu zadržala polícia 11. apríla neďaleko jeho domu v Moskve a previezla ho na policajnú stanicu v štvrti Chamovniki. O deň neskôr bol v správnom konaní odsúdený na 15 dní väzenia za neuposlúchnutie policajných príkazov.
Dôvodom tohto jeho zadržania a odsúdenia bolo, že "sa pri pohľade na policajtov správal neadekvátne: zmenil trajektóriu, zrýchľoval krok a pokúšal sa utiecť, keď ho policajti vyzvali, aby zastal". Vyplýva to z policajných správ, ktoré zverejnil advokát.
Podľa právnika je Kara-Murza (40) teraz vypočúvaný Vyšetrovacím výborom.
Prochorov dodal, že toto "trestné konanie" sa začalo v súvislosti s údajným "verejným šírením zámerne nepravdivých informácií o nasadení ozbrojených síl Ruskej federácie".
Tento zákon sa uplatňuje odvtedy, ako ruské ozbrojené sily začali 24. februára na území Ukrajiny svoju tzv. špeciálnu vojenskú operáciu. Za zverejnenie informácií o ruskej armáde, ktoré vedenie v Moskve považuje za nepravdivé, môže byť v súlade so zákonom uložený trest odňatia slobody až do 15 rokov.
Agentúra AFP konštatovala, že tento zákon sa stal súčasťou úsilia, ktoré ruské vedenie podniká v snahe umlčať nezávislé médiá a kritikov vlády a ktoré sa zintenzívnilo najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Vladimir Kara-Murza bol blízkym spolupracovníkom opozičného lídra Borisa Nemcova, ktorý bol zavraždený v roku 2015 neďaleko hradieb moskovského Kremľa, i Michaila Chodorkovského, bývalého oligarchu, ktorý sa stal ostrým kritikom prezidenta Vladimira Putina.
Kara-Murza tvrdí, že pre svoje politické aktivity sa ho už dvakrát niekto pokúsil otráviť - v rokoch 2015 a 2017. Napriek tomu naďalej žije v Rusku a pokračuje tam vo svojich politických aktivitách.
Nenávistné prejavy a iný nezákonný obsah na internete bude musieť byť v Európskej únii v budúcnosti odstraňovaný rýchlejšie. Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) a 27 členských štátov sa v noci na sobotu v Bruseli dohodli na zákone o digitálnych službách (DSA), ktorý má zabezpečiť prísnejšiu reguláciu online platforiem a väčšiu ochranu spotrebiteľov. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP a vyjadrení predstaviteľov EÚ na sociálnych sieťach.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová hovorila o historickej dohode. "Naše nové pravidlá budú chrániť online používateľov, zaručovať slobodu prejavu a otvoria nové príležitosti pre podniky," uviedla v tvíte. Je to podľa nej silný signál pre ľudí, firmy i krajiny po celom svete.
"Čo je nelegálne offline, bude v EÚ nelegálne aj online," doplnila von der Leyenová základný princíp novej právnej normy. Posledné kolo rokovaní o nej trvalo od piatka celých 16 hodín. DSA musia ešte oficiálne schváliť europarlament a štáty EÚ, čo sa však považuje za formalitu.
DSA má okrem iného zaistiť rýchlejšie odstraňovanie nelegálneho obsahu z internetových platforiem, obmedziť šírenie škodlivých dezinformácií a vojnovej propagandy a zredukovať predaj falšovaných produktov na online trhoch.
Nová norma stanovuje povinnosti technologických a internetových spoločností i prísne dôsledky, ktorým budú čeliť za hosťovanie dlhého zoznamu nezákonného obsahu – od nenávistných prejavov a dezinformácií po zábery sexuálneho zneužívania detí.
Na základe novej regulácie budú internetové platformy musieť odstraňovať nelegálny obsah hneď, ako sa dozvedia o jeho existencii. Sociálne siete budú musieť pozastaviť účty používateľom, ktorí často porušujú zákon.
Hoci sa mnohé z ustanovení DSA týkajú všetkých firiem, osobitné povinnosti budú mať "veľmi veľké platformy", ktoré majú v Európskej únii viac než 45 miliónov aktívnych používateľov.
Zoznam týchto spoločností zatiaľ nebol zverejnený, budú však na ňom firmy ako Google, Apple, Facebook, Amazon a Microsoft, ako aj Twitter a pravdepodobne aj napríklad TikTok, Zalando či Booking.com, približuje AFP.
Títo aktéri budú musieť zhodnocovať riziká spojené s používaním svojich služieb, odstraňovať nelegálny obsah a zvýšiť transparentnosť svojich dát a algoritmov.
Európska komisia bude dohliadať na ročné audity a môcť ukladať pokuty za opakované porušovanie právnej normy do výšky šiestich percent ročného obratu firiem.
DSA tiež zakáže využívať na cielenú reklamu citlivé osobné údaje, ako sú sexuálna orientácia, politické názory a náboženské presvedčenie. Zakázaná bude aj cielená reklama zameraná na neplnoletých.
"S DSA sa končia časy, keď sa veľké online platformy správajú, akoby boli 'príliš veľké na to, aby sa starali'. Významný míľnik pre občanov EÚ," napísal na Twitteri eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton, ktorý v minulosti označil internet za "divoký západ".
DSA je jedným z dvoch pilierov legislatívneho balíka zameraného na reguláciu technologických gigantov a internetových firiem pôsobiacich v EÚ, ktorý EK navrhla v decembri 2020. Prvý pilier reformy, zákon o digitálnych trhoch (DMA), bol dohodnutý v marci a je zacielený proti zneužívaniu dominantnej pozície technologickými gigantmi.
Spoločnosť Twitter oznámila, že na svojej webovej stránke zakáže umiestňovanie reklám, ktoré popierajú vedecký konsenzus o klimatickej zmene. TASR o tom informuje na základe sobotňajšej správy agentúry AP.
"Berieme na vedomie, že zavádzajúce informácie o klimatickej zmene môžu oslabiť úsilie na ochranu našej planéty," uviedla spoločnosť Twitter na svojej webovej stránke v piatok, keď si svet pripomenul medzinárodný Deň Zeme. Americká spoločnosť so sídlom v kalifornskom San Franciscu takisto pripomenula, že tento rok sa pripojila k Európskemu klimatickému paktu. Ide o celoúnijnú iniciatívu, prostredníctvom ktorej sa jednotlivci, komunity a organizácie môžu zapojiť do opatrení v oblasti klímy.
Twitter podľa svojich vyjadrení v najbližších mesiacoch poskytne viac informácií o tom, ako plánuje poskytovať "spoľahlivý a smerodajný kontext" v súvislosti s debatou o klíme, na ktorej sa zúčastňujú jeho používatelia.
Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) a 27 členských štátov sa v noci na sobotu v Bruseli dohodli na zákone o digitálnych službách (DSA), na základe ktorého budú musieť internetové platformy a sociálne siete prísnejšie kontrolovať nenávistné prejavy, dezinformácie a ďalší škodlivý obsah, pripomína AP.
Copyright © TASR 2022
Spravodajská streamovacia platforma CNN+ skončí 30. apríla, mesiac od spustenia. Služba prilákala denne zhruba 10-tisíc divákov, majiteľ Warner Bros Discovery do nej investoval 300 miliónov dolárov.
Zdroj: BBC
