MEDIA NEWS
Asociácia bola založená v roku 1995, krátko po Lukašenkovom nástupe k moci, a to s cieľom vyvíjať tlak na vedenie krajiny v oblasti rešpektovania slobody tlače.
BAŽ má 1300 členov. V roku 2021 - v čase vlny represií proti opozícii a protivládnym aktivistom - dostala súdny príkaz na ukončenie svojej činnosti.
"Udelením ceny združeniu BAŽ stojíme na strane všetkých novinárov na celom svete, ktorí kritizujú, oponujú a odhaľujú autoritárskych politikov a režimy tým, že prinášajú pravdivé informácie a podporujú slobodu prejavu," uviedol Alfred Lela, predseda medzinárodnej poroty ceny pomenovanej po Guillermovi Canovi.
Andrej Bacunec, predseda BAŽ, privítal ocenenie, ktoré bolo po prvýkrát v 25-ročnej histórii udelené skupine, a nie jednotlivcovi. "Je to veľmi nečakané. Je to uznanie pre všetkých nezávislých bieloruských novinárov, ktorí v posledných dvoch rokoch pracovali napriek všetkým tlakom, zákazom publikovania a zatýkaniam," povedal v telefonickom rozhovore pre agentúru AFP.
Podľa databázy, ktorú BAŽ vedie, je v súčasnosti v Bielorusku za mrežami 24 novinárov.
"Prakticky všetky nezávislé médiá v Bielorusku boli zakázané ako údajne extrémistické, prístup k nim je v krajine zablokovaný, dostupné sú len cez VPN (virtuálnu súkromnú sieť). Mnohí novinári opustili Bielorusko, ale niektorí stále pracujú a píšu pre médiá, ktoré teraz sídlia mimo krajiny," povedal Bacunec, ktorý vlani sám odišiel z Bieloruska a teraz žije na neznámom mieste v zahraničí.
Spresnil, že bieloruské médiá boli od chvíle, keď sa Lukašenko dostal k moci, pod neustálym tlakom, keďže cieľom každého autoritatívneho vodcu je kontrola informácií. Tento tlak voči médiám, ale aj občianskej spoločnosti sa vystupňoval v roku 2020, keď sa v Bielorusku konali prezidentské voľby, ktorých priebeh i výsledok Západ považuje za zmanipulované.
Podľa správ BAŽ a ďalších mimovládnych skupín represie voči novinárom v Bielorusku pokračovali aj v posledných týždňoch.
Kaciaryna Andrejevová, novinárka z Poľska vysielajúceho televízneho kanálu Belsat, bola tento mesiac obvinená z vlastizrady a hrozí jej až 15 rokov väzenia. Súdny proces s ňou sa začne v máji. Minulý týždeň bola zadržaná šéfredaktorka týždenníka Novy čas Axana Kolbová, ktorá bola obvinená z narušovania verejného poriadku.
Cena Guillerma Cana, ktorej slávnostné odovzdávanie sa uskutoční 2. mája v Uruguaji, je pomenovaná po kolumbijskom novinárovi Guillermovi Canovi Isazovi.
Cano bol zakladateľom kolumbijského denníka El Espectador. Zavraždili ho 17. decembra 1986 pred sídlom redakcie tohto denníka v Bogote. Stal sa obeťou drogovej mafie, pretože kritizoval obchodovanie s narkotikami a poukazoval na ich škodlivé vplyvy na kolumbijskú spoločnosť.
Internetové služby vo viacerých francúzskych mestách v stredu buď vôbec nefungovali, alebo pripojenie k internetu bolo len veľmi pomalé. Jeden z operátorov i ministerstvo hospodárstva uviedli, že poruchu spôsobil zrejme vandalský útok na optické káble, informovala agentúra AFP.
Telekomunikačná skupina Free oznámila, že v noci došlo k "viacerým zlomyseľným činom", ktorých terčom boli jej optické káble. Ministerstvo hospodárstva uviedlo, že bolo informované o "prerezaných kábloch" ako zdroji problémov.
Podľa spravodajskej televízie BFM jej nemenovaný zdroj uviedol, že "približne o 03.20 h, 03.40 h a 05.20 h (SELČ) boli čiastočne prerušené káble niekoľkých diaľkových optických sietí" vedúce z Paríža do Štrasburgu, Lyonu a Lille.
Tieto optické káble spájajú veľké francúzske mestá a sú určené najmä pre infraštruktúru, ako sú dátové centrá. Prostredníctvom nich sa realizuje aj pevný prístup na internet (ADSL a optické pripojenie) a niektoré telefónne linky.
Nemenovaný oficiálny zdroj pre web L'Obs označil celú situáciu za "koordinovaný akt zlomyseľnosti", ktorý je mimoriadne závažný a veľmi zriedkavý.
Zdroj z prostredia telekomunikačnej infraštruktúry podľa L'Obs hovoril o útoku, ktorý možno prirovnať ku „kyberterorizmu". Dodal, že na monitorovanie v teréne bude mobilizované žandárstvo.
Generálna tajomníčka Rady Európy (RE) Marija Pejčinovičová Buričová vyjadrila v stredu ľútosť nad "eróziou" slobody tlače v Európe a znepokojenie z rýchlo rastúcich hrozieb voči novinárom. Informuje o tom spravodajca TASR s odkazom na správu 15 partnerských organizácií Platformy pre posilnenie ochrany a bezpečnosti novinárov v rámci Rady Európy.
Rada Európy uviedla, že počet upozornení nahlásených tejto platforme v súvislosti s vážnymi hrozbami pre slobodu tlače v členských štátoch tejto organizácie vzrástol z 200 v roku 2020 na 282 v roku 2021, čo predstavuje nárast o 41 percent.
Pejčinovičová Buričová poukázala najmä na to, že novinári sa nedávno stali terčom útokov ruskej armády počas invázie na Ukrajine, pri ktorej mnohí z nich prišli o život. Pripomenula vládam členských krajín RE, že musia podniknúť kroky na ochranu novinárov, a to aj v čase vojny.
"Sloboda prejavu a sloboda tlače dnes v Európe čelia mnohým prekážkam. Hoci v niektorých krajinách dochádza k čiastočným zlepšeniam, všeobecným trendom je narúšať tieto slobody. V týchto krízových časoch, poznačených stále prítomnou pandémiou ochorenia COVID-19 a ničivou vojnou na Ukrajine, musíme zintenzívniť úsilie na obranu životne dôležitých princípov našich demokracií, ktorými sú sloboda prejavu a nezávislosť tlače," uviedla generálna tajomníčka v správe pre médiá.
Dodala, že vlani zomrelo počas výkonu svojej profesie v Európe šesť novinárov, z ktorých štyria boli úmyselne napadnutí.
Rada Európy upozornila aj na 82 prípadov útokov na bezpečnosť a fyzickú integritu novinárov, najmä počas protestov proti opatreniam zavedeným v rámci boja proti pandémii koronavírusu, čo predstavuje medziročný nárast prípadov o 51 percent.
V roku 2021 zostalo nepotrestaných 26 útokov na novinárov a 56 novinárov bolo odsúdených na pobyt vo väzení.
Správa, na ktorú sa odvoláva RE, ďalej poukazuje na zvyšujúci sa počet prípadov súdneho zastrašovania novinárov s narastajúcim využívaním právnych konaní za ohováranie s cieľom umlčať kritické médiá.
Partneri platformy pre posilnenie ochrany a bezpečnosti novinárov vyjadrili ľútosť, že členské štáty Rady Európy reagovali len na tretinu upozornení týkajúcich sa ohrozovania novinárov, ktoré boli na tejto platforme zverejnené v roku 2021.
Copyright © TASR 2022
Rada Európy uviedla, že počet upozornení nahlásených tejto platforme v súvislosti s vážnymi hrozbami pre slobodu tlače v členských štátoch tejto organizácie vzrástol z 200 v roku 2020 na 282 v roku 2021, čo predstavuje nárast o 41 percent.
Pejčinovičová Buričová poukázala najmä na to, že novinári sa nedávno stali terčom útokov ruskej armády počas invázie na Ukrajine, pri ktorej mnohí z nich prišli o život. Pripomenula vládam členských krajín RE, že musia podniknúť kroky na ochranu novinárov, a to aj v čase vojny.
"Sloboda prejavu a sloboda tlače dnes v Európe čelia mnohým prekážkam. Hoci v niektorých krajinách dochádza k čiastočným zlepšeniam, všeobecným trendom je narúšať tieto slobody. V týchto krízových časoch, poznačených stále prítomnou pandémiou ochorenia COVID-19 a ničivou vojnou na Ukrajine, musíme zintenzívniť úsilie na obranu životne dôležitých princípov našich demokracií, ktorými sú sloboda prejavu a nezávislosť tlače," uviedla generálna tajomníčka v správe pre médiá.
Dodala, že vlani zomrelo počas výkonu svojej profesie v Európe šesť novinárov, z ktorých štyria boli úmyselne napadnutí.
Rada Európy upozornila aj na 82 prípadov útokov na bezpečnosť a fyzickú integritu novinárov, najmä počas protestov proti opatreniam zavedeným v rámci boja proti pandémii koronavírusu, čo predstavuje medziročný nárast prípadov o 51 percent.
V roku 2021 zostalo nepotrestaných 26 útokov na novinárov a 56 novinárov bolo odsúdených na pobyt vo väzení.
Správa, na ktorú sa odvoláva RE, ďalej poukazuje na zvyšujúci sa počet prípadov súdneho zastrašovania novinárov s narastajúcim využívaním právnych konaní za ohováranie s cieľom umlčať kritické médiá.
Partneri platformy pre posilnenie ochrany a bezpečnosti novinárov vyjadrili ľútosť, že členské štáty Rady Európy reagovali len na tretinu upozornení týkajúcich sa ohrozovania novinárov, ktoré boli na tejto platforme zverejnené v roku 2021.
Copyright © TASR 2022
