MEDIA NEWS
Hlavný ruský propagandista a proputinovský televízny moderátor Vladimir Soloviov si vzal v stredu na mušku Českú republiku, keď ju spomenul ako príklad krajiny, ktorá podporuje vojnu. Dodal, že to Česi robili už pre Nemcov za druhej svetovej vojny. Informácie priniesol vo štvrtok český portál Novinky.cz s poznámkou, že čím horšie sa pre Rusko vyvíja vojna na Ukrajine, tým viac ruská propaganda silnie.
V takzvanom diskusnom programe Večer s Vladimirom Soloviovom na ruskej štátnej televízii moderátor, ktorý mal byť údajne cieľom atentátnikov, povedal, že vojna na Ukrajine je vlastne pokračovaním Veľkej vlasteneckej vojny. Takto Rusi označujú druhú svetovú vojnu, ale jej začiatok datujú do roku 1941 a k predchádzajúcemu sovietsko-nemeckému paktu Molotov-Ribbentrop sa veľmi nepriznávajú.
Soloviov uviedol, že Západ poštval proti Rusku krajinu, o ktorú sa v podstate nestará. "(Západné krajiny) presvedčili a skorumpovali ich (ukrajinskú) patetickú a skorumpovanú nacistickú vládu," povedal Soloviov a dodal, že Západ bude zasa s radosťou dodávať zbrane.
"Pozrite sa na Čechov. Tí tak ako v časoch Nemecka, tak aj teraz s radosťou opravujú a dodávajú ťažkú techniku," vyhlásil moderátor. Narážal tým na správy z polovice apríla, keď česká vláda informovala, že české zbrojovky pomôžu Ukrajincom opravovať techniku. Prvou zákazkou bola oprava tankov T-64, pripomenuli Novinky.cz.
Pozoruhodné výroky vyslovila aj novinárka a manažérka prokremeľských médií Russia Today či Sputnik Margarita Simonianová. Povedala, že je pravdepodobnejšie, že by začala tretia svetová vojna, než že by Rusko na Ukrajine prehralo. Soloviov zareagoval: "My prídeme do neba a oni sa rozpadnú." Simonianová ho doplnila: "Všetci raz umrieme."
Ruská propaganda využíva tému použitia jadrových zbraní vo vojne čoraz častejšie. Dôvodom môže byť zvýšená intenzita dodávok zbraní od Západu a aktuálna bojová situácia na Ukrajine, keď Rusi postupujú, ale zatiaľ príliš pomaly a za cenu veľkých strát, píšu Novinky.cz.
Soloviov uviedol, že Západ poštval proti Rusku krajinu, o ktorú sa v podstate nestará. "(Západné krajiny) presvedčili a skorumpovali ich (ukrajinskú) patetickú a skorumpovanú nacistickú vládu," povedal Soloviov a dodal, že Západ bude zasa s radosťou dodávať zbrane.
"Pozrite sa na Čechov. Tí tak ako v časoch Nemecka, tak aj teraz s radosťou opravujú a dodávajú ťažkú techniku," vyhlásil moderátor. Narážal tým na správy z polovice apríla, keď česká vláda informovala, že české zbrojovky pomôžu Ukrajincom opravovať techniku. Prvou zákazkou bola oprava tankov T-64, pripomenuli Novinky.cz.
Pozoruhodné výroky vyslovila aj novinárka a manažérka prokremeľských médií Russia Today či Sputnik Margarita Simonianová. Povedala, že je pravdepodobnejšie, že by začala tretia svetová vojna, než že by Rusko na Ukrajine prehralo. Soloviov zareagoval: "My prídeme do neba a oni sa rozpadnú." Simonianová ho doplnila: "Všetci raz umrieme."
Ruská propaganda využíva tému použitia jadrových zbraní vo vojne čoraz častejšie. Dôvodom môže byť zvýšená intenzita dodávok zbraní od Západu a aktuálna bojová situácia na Ukrajine, keď Rusi postupujú, ale zatiaľ príliš pomaly a za cenu veľkých strát, píšu Novinky.cz.
Najlepší text napísal Samuel Skala zo Strednej odbornej školy masmediálnych a informačných štúdií v Bratislave. "V kategórii televízia vyhral Oliver Skukálek zo Súkromnej školy umeleckého priemyslu animovanej tvorby v Bratislave," uviedol pre TASR zástupca vedúceho katedry žurnalistiky Peter Kravčák. Doplnil, že v kategórii rozhlas skončila na prvom mieste Adela Kováčová zo Strednej odbornej školy masmediálnych a informačných štúdií v Bratislave. V kategórii fotografia vyhral Hugo Kollár zo Súkromnej školy umeleckého priemyslu a animovanej tvorby v Bratislave.
Formu, obsah a kreatívnu zložku príspevkov hodnotila odborná porota. Jej členmi boli fotograf Branislav Račko, redaktori a moderátori Miroslav Frindt a Marcel Páleš. Hlavným porotcom v textovej časti súťaže bol novinár Peter Kováč. Novinárov pri výbere najlepších študentských prác dopĺňali pedagógovia z Katedry žurnalistiky FF KU v Ružomberku, ktorá súťaž organizuje.
"Práca s textom, kamerou, zvukom a fotografiou je náročná, plná pravidiel, ale je aj kreatívna. Práve takéto stretnutia pomôžu účastníkom získať profesionálnu spätnú väzbu a zistiť, na akej úrovni sú v porovnaní s ich rovesníkmi," vysvetlil vedúci Katedry žurnalistiky FF KU Pavel Izrael.
Americké spravodajské služby sú presvedčené, že útok acetónovou farbou na šéfredaktora ruského nezávislého denníka Novaja gazeta a laureáta Nobelovej ceny Dmitrija Muratova zosnovali ruské tajné služby. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na štvrtkové informácie z amerických denníkov New York Times a Washigton Post.
K útoku na známeho žurnalistu kritického voči Kremľu došlo 7. apríla počas nočnej cesty vlakom na trati Moskva-Samara. Jeden z páchateľov vylial na Muratova červenú olejovú farbu obsahujúcu acetón, ktorá sa mu zostala na tvári, oblečení a osobných veciach, ako aj na zariadení lôžkového kupé.
Novinára následne veľmi štípali oči, čo vyvolalo obavy z ich možného poškodenia. Muratov však na druhý deň z nemocničného lôžka napísal, že jeho oči sú v poriadku.
Americké tajné služby - podľa zistení novín New York Times a Washigton Post - dospeli k záveru, že útok na Muratova zorganizovali operatívci ruských spravodajských služieb.
Agentúra Reuters celú udalosť opisuje ako chemický útok, v spojitosti s ktorým už ruské úrady zadržali minimálne jednu podozrivú osobu. Podľa správ ruských médií Muratova napadli dvaja bývalí vojaci, ktorí sa mu chceli pomstiť za kritiku ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine.
Denník Novaja gazeta ešte pred útokom na svojho šéfredaktora oznámil, že po opakovaných výstrahách zo strany ruských úradov pozastavuje svoju činnosť až do ukončenia bojov na Ukrajine. Investigatívne noviny sa taktiež rozhodli odstrániť zo svojej webovej stránky všetok materiál spojený s tzv. "špeciálnou vojenskou operáciou" na Ukrajine. Išlo o reakciu na hrozbu trestného stíhania novinárov tohto periodika a občanov, ktorých vyjadrenia by neboli v súlade s oficiálnym postojom ruskej vlády.
K útoku na Muratova sa na sociálnej sieti Telegram prihlásila vojensko-nacionalistická skupina s tým, že išlo o pomstu v mene ruských vojakov padlých na Ukrajine. Príspevok bol neskôr vymazaný.
Muratov získal vlani Nobelovu cenu mieru spolu s filipínskou novinárkou Mariou Ressovou. Túto cenu vtedy venoval šiestim novinárom denníka Novaja gazeta, ktorí boli zavraždení pre svoju prácu.
Copyright © TASR 2022
Twitter za január až marec vykázal čistý zisk 513 miliónov dolárov čiže 61 centov na akciu. Tento výsledok však zahŕňa jednorazový prínos z predaja mobilnej reklamnej platformy MoPub, čo zahmlieva medziročné porovnanie. Príjmy spoločnosti medziročne stúpli o 16 percent na 1,2 miliardy dolárov. Twitter uviedol, že priemerný denný počet jeho používateľov medzikvartálne vzrástol o 14 miliónov na 229 miliónov.
„Vzhľadom na prevzatie Twittera Elonom Muskom nebudeme poskytovať nijaký plán do budúcnosti a sťahujeme všetky v minulosti zverejnené plány a výhľad,“ uviedla firma. Elon Musk, ktorý má za Twitter zaplatiť 44 miliárd dolárov, sa o kvartálnych výsledkoch firmy verejne nevyjadril.
Vera Hyryč bola doma, keď budovu zasiahla raketa, uvádza sa vo vyhlásení Rádia Sloboda, ktoré ju opísalo ako „láskavého človeka a skutočnú profesionálku“.
Rádio Sloboda, známe aj ako Rádio Slobodná Európa, je Spojenými štátmi financovaná organizácia, ktorá vysiela spravodajstvo v oblastiach sveta, kde sú slobodné médiá obmedzené alebo ešte riadne nefungujú.
Kyjivský starosta Vitalij Kličko už skôr informoval, že pod troskami bytového domu, ktorý vo štvrtok zasiahla ruská raketa, zahynul jeden človek. V tom čase však nezverejnili podrobnosti o totožnosti obete.
Moskva potvrdila, že vo štvrtok odpálila viacero rakiet na Ukrajinu vrátane oblasti Kyjiva. Nevyjadrila sa však k zásahu obytnej budovy.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
