MEDIA NEWS
Akcie materskej spoločnosti Facebooku Meta Platforms vyskočili v predĺženom obchodovaní o 18 %. Zisk firmy v 1. kvartáli totiž prekonal očakávania trhu. Tržby však zaostali za prognózami.
Čistý zisk za tri mesiace od januára do konca marca klesol na 7,47 miliardy USD (7,06 miliardy eur) alebo 2,72 USD na akciu z 9,50 miliardy USD alebo 3,30 USD na akciu v rovnakom období pred rokom. Analytici v priemere počítali so ziskom 2,56 USD na akciu. Tržby stúpli o 6,6 % na 27,91 miliardy USD z 26,17 miliardy USD, pričom analytici predpovedali 28,2 miliardy USD.
Počet aktívnych denných používateľov Facebooku sa v 1. štvrťroku zvýšil z 1,93 miliardy na 1,96 miliardy, pričom analytici prognózovali 1,95 miliardy. Počet aktívnych mesačných používateľov dosiahol 2,94 miliardy oproti očakávaným 2,97 miliardy. Priemerný výnos na používateľa (ARPU) predstavoval 9,54 USD, pričom trh počítal s 9,50 USD.
Meta očakáva v prebiehajúcom kvartáli tržby v pásme 28 miliárd USD až 30 miliárd USD, pričom analytici prognózujú 30,63 miliardy USD. Podľa spoločnosti vyhliadky odrážajú aktuálnu situáciu vrátane vojny na Ukrajine. Dodala, že tiež monitoruje potenciálne vplyvy regulačných zmien v Európe.
(1 EUR = 1,0583 USD)
Rusko plánuje pozvať vybraných zahraničných novinárov na prehliadku obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Informovala o tom britská televízia Sky News s odvolaním sa na spravodajský web Ukrajinska pravda.
Prehliadka sa má konať vo štvrtok. Na akciu, označovanú Kyjevom za propagandistickú, boli pozvaní západní novinári lojálni Moskve. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ich vyzvalo, aby sa na nej nezúčastnili.
Podľa Ukrajinskej pravdy budú novinári na Ukrajinu cestovať cez Rostov na Done ležiaci na juhu Ruska. Počas cesty budú novinárom poskytnuté "alternatívne fakty" o konflikte v Mariupole.
Web Ukrajinska pravda v tejto súvislosti citoval vyjadrenie hlavnej správy rozviedky (GUR) ukrajinského ministerstva obrany, ktorá uviedla, že "špeciálne vyškolení 'svedkovia' budú napríklad opisovať, ako ukrajinskí obrancovia údajne bombardovali mesto a sami zabíjali miestnych obyvateľov".
Predstavitelia GUR poznamenali, že toto "novinárske turné" bude pokračovaním série ruských dezinformácií o dianí na Ukrajine, ktorých cieľom je, aby ruské sily preniesli vinu za svoje zločiny na Ukrajinu.
GUR v tejto súvislosti deklaroval, že prípady "Jarošovej vizitky" a údajne ukrižovaného chlapca v Donbase "sa menia na samozničenie Buče a Mariupola".
"Jarošova vizitka" mala v roku 2014 poslúžiť ako dôkaz účasti krajne pravicového Pravého sektora na streľbe v meste Sloviansk, čo táto formácia rozhodne odmietla. Internetom sa následne šírili vtipy a mémy založené na tom, že autá útočníkov úplne zhoreli, ale ich osobné veci - vrátane vizitky - zostali nedotknuté.
Práve tento fakt sa v internetovom priestore stal inšpiráciou pre sériu mémov zosmiešňujúcich ruskú mediálnu propagandu a proruských separatistov z Ukrajiny.
V mediálnom a internetovom prostredí stále žije aj príbeh z roku 2014 o malom ruskom chlapcovi, ktorého podľa nepodložených tvrdení ruských médií údajní ukrajinskí "fašisti" ukrižovali v centre Slovianska pred očami jeho matky.
Mariupol je momentálne dejiskom najhoršej humanitárnej krízy na Ukrajine, pretože ho už niekoľko týždňov ostreľujú a bombardujú ruské jednotky. Mesto však stále odoláva úplnej okupácii.
Toto donedávna prosperujúce prístavné mesto sa nachádza na mieste, ktoré je pre Rusko strategicky dôležité. Jeho dobytím by sa totiž vytvoril pozemný koridor medzi anektovaným Krymom a oblasťou, ktorú ovládajú proruskí separatisti vo východnom Donbase.
Európska únia, Spojené štáty americké a viacerí medzinárodní partneri, vrátane Austrálie, Japonska, Kanady a Spojeného kráľovstva, predstavili vo štvrtok Deklaráciu o budúcnosti internetu, ktorá stanovuje víziu a princípy dôveryhodného internetu. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli na základe správy Európskej komisie (EK).
Komisia pripomenula, že partneri podporujú budúcnosť internetu, ktorý je otvorený, bezplatný, globálny, interoperabilný, spoľahlivý a bezpečný, a potvrdzujú svoj záväzok chrániť a rešpektovať ľudské práva on-line a v digitálnom svete.
Deklaráciu zatiaľ podporilo 60 krajín vrátane všetkých členských štátov EÚ a očakáva sa, že v nasledujúcich týždňoch budú nasledovať ďalšie krajiny.
Deklarácia je v súlade s právami a zásadami zakotvenými v EÚ a vychádza z Deklarácie o digitálnych právach a zásadách, ktorú EK navrhla podpísať spolu s Európskym parlamentom a Radou EÚ.
Deklarácia o budúcnosti internetu bola spustená vo štvrtok na hybridnom podujatí vo Washingtone, ktoré zorganizovala Rada pre národnú bezpečnosť Bieleho domu. Za EÚ sa na videokonferencii zúčastnila podpredsedníčka EK zodpovedná za digitalizáciu Margrethe Vestagerová a eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton.
Partneri v deklarácii potvrdzujú, že internet musí posilňovať základné demokratické princípy, základné slobody a ľudské práva, ako sú vyjadrené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Zdieľajú presvedčenie, že internet by mal fungovať ako jediná decentralizovaná sieť sietí, kde sa digitálne technológie používajú dôveryhodným spôsobom, pričom sa vyhýbajú nespravodlivej diskriminácii medzi jednotlivcami a umožňujú súťaživosť on-line platforiem, ako aj spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi.
Podporou tejto deklarácie partneri vyjadrili svoje obavy z potláčania slobôd internetu niektorými autoritárskymi vládami, používania digitálnych nástrojov na porušovanie ľudských práv, rastúceho vplyvu kybernetických útokov, šírenia nezákonného obsahu a dezinformácií a nadmernej koncentrácie ekonomickej sily. Zaviazali sa spolupracovať na riešení týchto výziev a rizík. Zdieľajú tiež víziu, že digitálne technológie majú potenciál podporovať konektivitu, demokraciu, mier, právny štát a trvalo udržateľný rozvoj.
Ostatné zainteresované strany, vrátane občianskej spoločnosti a priemyslu, budú vyzvané, aby podporili túto deklaráciu a uľahčili jej implementáciu.
Copyright © TASR 2022
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Tržby spoločnosti Twitter, ktorá prevádzkuje rovnomennú sociálnu sieť a ktorou sa chystá za 44 miliárd dolárov kúpiť šéf automobilky Tesla Elon Musk, v prvom štvrťroku mierne zaostali za očakávaním. Zvýšili sa medziročne o 16 percent na 1,2 miliardy dolárov, zatiaľ čo analytici ich odhadovali na 1,23 miliardy USD. Nad očakávaniami silne sa ale zvýšil počet aktívnych užívateľov, oznámila dnes firma. Počet aktívnych užívateľov twittera za tri mesiace do konca marca vystúpil na 229 miliónov zo 199 miliónov pred rokom. Analytici ich počet odhadovali na 226,8 milióna. Čistý zisk potom firma zvýšila na 513 miliónov dolárov zo 68 miliónov USD v rovnakom období vlani. Tržby z reklamy stúpli o 23 percent na 1,11 miliardy dolárov, tržby z predplatného a ďalšie výnosy ale o 31 percent klesli a dosiahli 94 miliónov USD. Twitter sa snaží vymaniť sa zo stagnácie svojej užívateľskej základne, pracuje na zlepšení zacielenia a merania reklamy a na testovaní reklamných formátov elektronického obchodovania. Silne tiež míňa za iniciatívy, ako sú napríklad videoreklamy. Musk zatiaľ nespresnil, ako chce Twitter vylepšiť. Hovorí o obchodnom modeli založenom na predplatnom a o záťahu proti robotickým účtom, pripomenula agentúra Reuters.
Copyright © ČTK 2022
