"Nový Čas je najobjektívnejším súkromným médiom." 
Robert Fico
Reakcia MPSVR SR na príspevok v Novom čase 31. augusta 2007 Bratislava 2. septembra
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR dôrazne protestuje proti takému chápaniu a takej interpretácii novelizovaného Zákonníka práce, akú zverejnil Nový čas 31. augusta 2007 na strane 4 v príspevku A takto zmení život zamestnanca… V tomto článku je publikovaných viacero nepravdivých, skreslených a zavádzajúcich informácií, ktoré uvádzajú čitateľov do omylu.Hoci je novelizovaný Zákonník práce zverejnený v Zbierke zákonov ako zákon č. 348 z 28. júna 2007 (čiastka 151, strany 2354 - 2369), čiže už vlastne mesiac, redaktor Nového času sa ním prakticky neriadil a vychádzal zrejme z virtuálnych informácií. Publikovaný príspevok má 6 bodov, z toho v piatich sú uvedené dezinformácie, ktoré zneisťujú a uvádzajú do omylu širokú čitateľskú verejnosť. Pri prípadnom pokuse o ich uplatnenie v praxi by mohli výrazne skomplikovať život nielen zamestnancom, ale aj zamestnávateľom.Poďme teda ku konkrétnym bodom:1. OPÄŤ PRÁCA NA DOHODU V tomto bode sa uvádza, že na dohodu o pracovnej činnosti možno mesačne odpracovať 10 hodín. Platný Zákonník práce však hovorí o desiatich hodinách týždenne, čiže do mesiaca je to 40 hodín. 2. STO HODÍN NADČASOV Autor tvrdí: "Za jeden rok môžete odpracovať už len 100 hodín nadčasov. Výnimkou je len nepretržitá prevádzka, napríklad v automobilke. Podmienkou je však dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom." To je absolútny výmysel a klamanie čitateľov. V § 97 odsek 7 Zákonníka práce je jednoznačne napísané, že prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť (t. j. aj bez súhlasu zamestnanca) v rozsahu až 150 hodín! Naviac, ten istý paragraf v odseku 7 povoľuje zamestnávateľovi z vážnych dôvodov dohodnúť prácu nadčas v rozsahu ďalších 250 hodín ročne, čo je spolu až 400 hodín!!! 3. ŽIVNOSŤ UŽ LEN DOBROVOĽNE V tomto bode nás autor presviedča o definícii závislej práce: "Ak pri nej pracovník využíva zariadenie zamestnávateľa, už nie je živnostník, ale zamestnanec." Toto je taktiež z jeho strany zavádzajúca informácia. Na to, aby sa naplnil režim, v ktorom sa vykonáva závislá práca, nestačí len jediná skutočnosť, že osoba využíva zariadenie zamestnávateľa. Popri tom musia byť splnené aj ďalšie podmienky uvedené v § 1 odsek 2 Zákonníka práce. To znamená, že musí ísť o vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobný výkon práce pre zamestnávateľa, prácu vykonávanú podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo inú odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, na zodpovednosť zamestnávateľa a prevažne z opakovaných činností.4. ZÁKAZ REŤAZENIA ZMLÚV Tento bod obsahuje informácie o takzvanom reťazení zmlúv na dobu určitú. Autor uvádza, že existujú tri výnimky. V prípade, že by si v Zákonníku práce pozrel § 48, jednoznačne by musel uviesť celý rad ďalších výnimiek.6. NOVÉ PRAVIDLÁ VÝPOVEDE Tu sa čitateľ dozvedá: "Ak zamestnanec odchádza dobrovoľne, ale nerešpektuje dvojmesačnú výpovednú lehotu, hrozí mu pokuta." Nuž, aj toto je zavádzajúca informácia. Pokuta sa totiž v žiadnom prípade netýka zamestnanca, ktorému hrozí výpoveď z organizačných dôvodov a ktorý je ochotný dobrovoľne uzatvoriť so zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru – napríklad v skoršom termíne, než uplynie zákonná výpovedná doba. Peňažnú náhradu naopak platí zamestnanec len vtedy, ak on sám dal výpoveď alebo dostal výpoveď od zamestnávateľa a ak porušil povinnosť pracovať počas výpovednej doby.Autor článku v úvode avizoval, že zmenená verzia Zákonníka práce "zavádza doslova revolučné zmeny". Tvorcovia Zákonníka práce s údivom zisťujú, aké netušené revolučné zmeny vznikli v redakcii Nového času pri interpretácii tejto dôležitej právnej normy…
