Niekoľko viet
ku Štúdii uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu
I.
Vláda SR 23. mája 2007 schválila informatívny materiál Ministerstva kultúry SR Návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania .
Materiál Návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov sa pokúša analyzovať súčasný stav a takisto predkladá istú víziu rozvoja verejnej služby na Slovensku. Stav je pomenovaný vcelku presne, ale analýza zdrojov financovania médií verejnej služby a niektoré systémovo nové prístupy a mechanizmy, ktoré sú obsiahnuté v materiáli, nie sú presné.
Materiál predpokladá, že realizáciou navrhovaných opatrení sa utvoria predpoklady na uplatnenie európskeho modelu verejnej služby a štandardizáciu trhu elektronických médií na Slovensku. Materiál sa takisto pokúša analyzovať súčasný stav a aj predkladá istú víziu rozvoja verejnej služby na Slovensku.
Stav je pomenovaný vcelku presne, ale analýza zdrojov financovania médií verejnej služby a niektoré systémovo nové prístupy a mechanizmy, ktoré sú obsiahnuté v materiáli, nie sú presné. Zavádzali by skutočne iba akýsi dočasný stav, ktorý by nevyhovoval nikomu. Nie je celkom pravdou, že realizáciou navrhovaných opatrení sa utvoria predpoklady na uplatnenie európskeho modelu verejnej služby a štandardizáciu trhu elektronických médií na Slovensku. Čo je to európsky model verejnej služby ? Je to všeobecné zaklínadlo, pod ktorým mnohí vidia úplne iné veci, ako sa boli myslené naozaj . Treba si uvedomiť, že vysielanie verejné služby vzniklo v Európe čistým politickým rozhodnutím. Európa prijala tézu, že iba informovaný občan môže vládnuť a rozhodovať o svojom živote a o svojej krajine. K tomu je potrebná slobodná konkurencia názorov a informácií. Európa prijala aj tézu , že národné kultúrne bohatstvo, tradíciu a históriu je potrebné udržovať a brániť. Nuž a toto je v skratke verejná služba.
V Európe sú spoločné princípy, ale rozdielne modely kreovania týchto médií a aj ich financovania. Každý model je takmer neprenositeľný na Slovensko, pretože vychádza buď z veľkosti krajiny, jej histórie , alebo vychádza z miestnej spoločenskej tradície, ako napríklad ojedinelý holandský model. Všetky spôsoby riešenia financovania médií verejnej služby a niektoré systémovo nové prístupy a mechanizmy, ktoré materiál obsahuje, sa mi zdajú byť zložité a dočasné.
Materiál je v mnohom protirečivý, akoby nebral do úvahy diváka, ktorého preferencie sú iné, ako ideál a kreatívnosť . Zavrhnutie ratingov, ale súčasne aj vízia o zachovaní najmenej tretinového podielu na diváckom trhu je typickým protirečivým prvkom . Materiál podceňuje predovšetkým u mladej generácie zmeny v diváckom správaní. Tie nie sú postupné, a rozhodne sú rýchlejšie, ako sa uvádza. Verejnoprávne médiá v tejto oblasti prechádzajú u nás ešte len procesom hľadania a jeho doba môže byť pre ne smrteľná. Dobrým východiskom môže byť zmluva medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti, ale o jej úskaliach píšem nižšie. Dočasná revízia percenta vysielacieho času, vyhradeného reklame je v príkrom rozpore s duálnym systémom, rozvojom digitalizácie a príchodom nových komerčných vysielateľov a, navyše, aj s tvrdením materiálu, že ratingy netreba fetišizovať . Na prechodné obdobie / ktoré by sa mohlo stať deformujúco trvalým / by verejnoprávne médiá zvýšili konkurenčný boj s komerčnými a stratili by tak do budúcnosti akékoľvek opodstatnenie. Navyše by STV a aj rozhlasu nepriniesli žiadané príjmy, pretože sú obmedzené samotným poslaním inštitúcií. / V STV je maximálny limit odhadovaný na 750 miliónov ročne z reklamy za predpokladu ešte silnejšj komercionalizácie /.
Zavedenie product placementu, ako jedného zo zdrojov financovania médií verejnej služby by som považoval za úplne scestnú amerikanizáciu vysielania , napriek tomu, že je súčasťou novej smernice Televízie bez hraníc. Už samotné dnešné zaraďovanie filmov z mohutným product placementom je diskutabilné z hľadiska označovania. Navyše, prínos product placementu na financovaní je viac než sporný.
Nadšenie z internetu je namieste, ale nedá sa predpokladať, že aj pri najoptimistickejšom vývoji by by z reklamy na internete televízna verejná služba mohla v horizonte 3-4 rokov vygenerovať dodatočné zdroje cca 100 až 150 mil. SKK ročne. Medziročný nárast objemu inzercie na internetových médiách prevádzkovaných členmi Asociácie internetových médií dosiahol v roku 2006 až 33 %. V hodnotovom vyjadrení to znamená publikovanú reklamu v objeme 306,7 mil. Sk. Je teda viac ako nereálne počítať s touto sumou. Zanedbať však nové médiá, ako sa to tým verejnoprávnym v súčasnosti darí , by bolo hriechom.
Takisto si nemyslím, že cesta sekundárnych bezplatných kanálov je cestou pre STV. STV bude mať sama ťažkosti s digitalizáciou a uvedením štyroch kanálov ú z toho dvoch nových /, pričom sa sama bezdôvodne a trestuhodne vzdala toho najcennejšie- informačného spravodajského digitálneho kanála.
II.
Treba pripomenúť , že MK SR predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované STV a SRo, ktorý novým spôsobom definuje predmet aj účel súčasného „koncesionárskeho“ poplatku. Doposiaľ však neprešlo Legislatívnou radou vlády a ak by sme aj predpokladali, že platiť začne od 1.januára 2008, tak reálne zavedenie do praxe / spoločný podnik na výber, databázy ap / a aj prvé zvýšené príjmy by boli v polovici roku 2008. Zlepšenie výberu poplatkov by STV mohlo priniesť navyše maximálne 400 miliónov ročne. Za predpokladu, že STV nedostane dotáciu za rok 2007 a z istoty, že STV skončí v strate okolo 200 miliónov sa dá predpokladať, že v roku 2008 jej bude chýbať okolo 1 milardy , ak nie viac. Vychádzam z predpokladu, že by konečne STV mala plniť skutočne všetky zákonom uložené povinnosti. A na to potrebuje minimálne tri miliardy. Takže nový Zákon to nevyrieši.
III.
Iste, môže to riešiť iná systémová zmena- Zmluva medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti .Náčrt postupy jej prípravy však zavádza príliš veľa štátu.
Vychádza to z mylnej predstavy o tom, že štát tú zmluvu finančne aj zabezpečuje. Nie- sú to len a len občania tejto krajiny. Štát len prerozdeľuje ich vlastné peniaze.
Preto mi absentuje Rada, alebo predstavenstvo verejnoprávneho média pri prvotnom schvaľovaní konceptu a jeho predkladaní nie ministerstvu, ale parlamentu. Takisto verejný odpočet by sa mala predkladať rada , či predstavenstvo – ale parlamentu. Podľa môjho názoru sme parlamentnou demokraciou / tá imituje vládu z vôle ľudu / a vláda je len exekutívou. Audiovizuálny fond by mohol byť doplnkom ku Zmluve, ale pochybujem , že v prípade existencie poplatkov za služby verejnosti poskytované STV a SRo v kombinácii z účelovými dotáciami a reklamou by sa priamo z mediálneho finančného okruhu získala čo i len koruna.
Už vôbec nehovorím o nákladoch STV na plnú digitalizáciu celého archívu STV , ktorá sa môže blížiť až ku 2 milardám nákladov do roku 2013. To STV nezvládne z vlastných zdrojov. A ani tých nových.
IV.
A na stole máme Štúdiu uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu, ktorú na zákazku Ministerstva kultúry vypracovala spoločnosť Deloitte Advisory,
Závery štúdie, ktoré sú v jednotlivých kapitolách dokumentu ďalej podrobne popísané je možné zhrnúť do troch základných téz:
· prevádzkové obmedzenia a vysoká miera nehospodárnosti vyplývajúce z kapacitných, ekonomických a technických parametrov súčasného priestorového usporiadania STV a SRo si vyžadujú dlhodobé koncepčné riešenie;
· takéto riešenie je možné principiálne hľadať (1) v rámci existujúceho priestorového usporiadania, (2) v rámci možností, ktoré môže ponúkať prípadné nasťahovanie oboch inštitúcií do priestorov jednej z nich a (3) vo vybudovaní spoločného mediálneho komplexu;
· na základe analýz uskutočnených v rámci štúdie je možné variant vybudovania nového spoločného mediálneho komplexu hodnotiť ako najvýhodnejší. Napriek tomu, že jeho realizácia je z pohľadu vlastníckeho, právneho a procesného náročná, prináša jednoznačné ekonomické efekty. Povedie z dlhodobého hľadiska k zásadnej redukcii nákladov spojených s prevádzkou budov a je veľmi perspektívna z pohľadu možností zapojenia súkromného investora ako možného zdroja financovania projektu. Tento variant súčasne ponúka i najväčšiu mieru flexibility pre napĺňanie poslania a súčasných i budúcich cieľov verejnoprávnych médií.
Tvrdenia by boli vcelku uveriteľné ak by :
-Predajom nepotrebného nehnuteľného majetku STV a SRo prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže, STV a SRo získali finančný majetok, použiteľný pre aspoň čiastočné financovanie záväzkov spojených s prvou transakciou.- zmluvou, na ktorej základe súkromný investor vybraný vo verejnej súťaži (verejnom výberovom konaní) na vlastné náklady postaví a počas dohodnutého obdobia bude spravovať a udržiavať budovu spoločného mediálneho komplexu, ktorá bude od počiatku vo vlastníctve obchodnej spoločnosti zriadenej štátom (OS 1) alebo vo vlastníctve spoločnosti zriadenej STV a SRo .Finančné prostriedky vygenerované štandartnou súťažou a súdno- znaleckými posudkami pre všeobecnú hodnotu stavby vygenerujú cca 663 miliónov za STV / BTP 193 miliónov, nástupná hala 48 miliónov, garáže 30 miliónov, pozemky 29 miliónov, zvukovýroba + pozemky cca 65 miliónov,, strojovňa vzduchotechniky + pozemky 98 miliónov, filmová výroba 100 miliónov + cca 100 miliónov ostatné pozemky / a 900 miliónov za komplex SRo ; spolu 1 miliarda 563 miliónov, čo sú zjavne nedostatočné prostriedky na zmluvný vzťah o zámene a môžu do budúcnosti vytvárať temer likvidačné podmienky pre obe inštitúcie .
-Náklady spojené s prevádzkou sú síce neúmerne vysoké ,ale nedá sa jednoznačne povedať, že sú jedným z významných dôvodov deficitného hospodárenia STV
- Slovenská televízia však má vo svojom majetku dva náročné a významné objekty –archív a ojedinelú zvukovýrobu, ktorá je riešená ako dom v dome.
- Štúdia akoby zámerne bagatelizovala význam a rozsah archívu STV / SRo takisto /. Nehovoriac o tom, že mediálny komplex by mal stáť v záplavovom území- viď foto.
Fakt, že komunisti naprojektovali SND v tomto území a my sme to dostavali, je dostatočne odstrašujúci argument .
- Nie je pravdou, že v STV je väčšina analógovej technológie. Štúdiá MD III a MD IV sú plne digitalizované. Štúdia sa opierala možno o podklady z reinžiinieringu , ktorý robila spoločnosť Deloitte & Touche / dnes Deloitte Slovakia s.r.o./ - Náklady na obnovu budovy STV sú reálne odhadované na 300 miliónov SKK / , aby mala parametre modernej budovy / nový obvodový plášť, strechy, EPS, slaboprúd, trafo, výťahy , vnútorná kanalizácia , vnútorný vodovod, vnútorné povrchy, schody / -Náklady na údržbu objektov + prevádzkové náklady – 49,2 milióna SKK pred rekonštrukciu -Náklady na technologickú obnovu STV sú odhadované na CCA 550 miliónov SKK -Náklady na digitalizáciu archívu STV sú odhadované na 1,5 miliardy SKK -V prípade sťahovania STV do nového mediálneho komplexu mimo Mlynskej doliny by, vzhľadom na plánované investície, došlo k úplnému zastaveniu digitalizácie a STV by v roku 2011 nebola schopná prevádzkovať dva nové programy a verejnoprávny multiplex. -Po presťahovaní SRo by využitie súčasných disponibilných priestorov v prípade STV bolo viac ako 57 % ako uvádza štúdia, pretože by došlo k ďalšiemu odpredaju nepotrebného majetku. -V súvislosti s firmou Deloitte ide o isté nešťastné riešenie na pôde Ministerstva kultúry SR . Vladimir Masár je totiž nielen prezidentom slovenskej kancelárie Deloitte, ale aj členom Rady ministra kultúry SR. -Z tohto hľadiska sa mi zdá, že varianta vybudovania mediálneho komplexu v Mlynskej doline je nedostatočne spracovaná a jej výhody sú akoby zámerne dávané do úzadia. Záver : Doporučujeme zvážiť aj variantné riešenie mediálneho komplexu v Mlynskej doline vo variantných riešeniach : -Rekonštrukcia a presťahovanie do stávajúcich objektov -Odpredaj budov a pozemkov oboch inštitúcií / okrem a stavba nového mediálneho komplexu na pozemku STV / po zbúraní zdravotného strediska na pozemku V a a priľahlom a k zachovaným MD I a MD III Na realizáciu tohto zámeru je potrebné sa pozrieť aj z iného hľadiska a zvážiť legislatívne zmeny v rámci verejnoprávnych inštitúcií a aj zmenu mechanizmu ich financovania. Domnievam sa, že štát by mal najskôr definovať samotné postavenie i spôsob financovania verejnoprávnych médií i Tlačovej agentúry SR. Prvým krokom by malo byť definovanie STV a SRo ako akciových spoločnosti so 100 % majetkovou účasťou štátu. Tento model by uľahčil spôsob financovania , ale aj definovania typu spoločnosti a jej limitov . Nešlo by ani o príspevkové, či rozpočtové organizácie, ale o obchodné spoločnosti , ktorých stanovy by riešili postavenie orgánov spoločnosti, a to valného zhromaždenia, predstavenstva, dozornej rady a generálneho riaditeľa a ich vzájomné vzťahy. Výkon práv štátu v týchto spoločnostiach by patril do pôsobnosti Ministerstva kultúry. Valné zhromaždenia by rozhodovala vo všetkých zásadných otázkach akciovej spoločnosti. Išlo by o rozhodnutia v oblastiach: personálneho obsadenia, odmeňovania a podmienok výkonu funkcií členov orgánov spoločnosti, podnikateľského plánu na príslušný rok i dlhodobej koncepcie rozvoja, zmien základného imania spoločnosti, zrušenia spoločnosti, účtovnej závierky, schválenia rozdelenia zisku, použitia rezervného fondu, všetkých zásadnejších majetkových a finančných transakcií spoločnosti. Nedoporučoval by som, aby sa využil model, kde je pre akcionára vytvorený priestor, aby prostredníctvom rozhodnutí valného zhromaždenia, rozhodoval vo všetkých zásadných otázkach akciovej spoločnosti. Všetky rozhodujúce majetkové transakcie spoločnosti by sa schvaľovali valným zhromaždením spoločnosti resp. transakcie menšieho rozsahu dozornou radou. Ide o peňažné a nepeňažné vklady majetku do iných právnych subjektov, predaj a nákup akcií a obchodných podielov v iných subjektoch, predaj a kúpu nehnuteľností, predaj a kúpu hnuteľného majetku mimo predmetu podnikania, uzatvorenie záložných zmlúv na majetok, zabezpečenie záväzkov tretích osôb, vystavenie a prijatie zmeniek a poskytovanie pôžičiek z majetku spoločnosti, schvaľovanie nájomných zmlúv. Týmito ustanoveniami by sa zabezpečilo dôkladné posúdenie odôvodnenosti a výhodnosti resp. rizikovosti zamýšľaných transakcií ako aj ich transparentnosť. Došlo by aj k výraznému posilnenie osobnej majetkovej zodpovednosti členov orgánov spoločnosti a vyriešila by sa tým otázka kontrolných mechanizmov vo verejnoprávnych médiách. Druhým krokom by mal byť návrh na privatizáciu TASR, pretože jej zmysel existencie mi stále uniká . Aj privatizácia by mohla byť podmienená úlohami, ktoré by budúci vlastník musel zabezpečiť. Tretím krokom by malo byť úplné zrušenie koncesionárskych poplatkov a vytvorenie Zmluvy a kapitoly v štátom rozpočte pre obe inštitúcie. Dôvodom je aj rozvoj digitalizácie predovšetkým z hĺadiska archívov- uchovávanie pamätových fondov a ich zhodnocovanie, v neposlednom rade , aj nové technológie . To všetko bude stáť nemalé finančné prostriedky, ktoré, žiaľ, doteraz nikto nekvantifikoval, ale koncesionárske poplatky to nevyriešia. Ani ich lepší výber. Samotný Protokol o vysielaní verejnej služby by nebol v rozpore s napojením na štátny rozpočet. Protokol stanovil, že finančná podpora, ktorú vysielacia organizácia dostane z verejných zdrojov k tomu, aby mohla svoje záväzky plniť, je v zásade zlučiteľná s komunitárnym právom a financovanie nesmie ovplyvniť podmienky obchodu a súťaže. Zhrnuté a podčiarknuté- financovanie má byť adekvátne záväzku verejnej služby a nemalo by bezdôvodne brániť rozvoju vnútorného trhu. Inštitút Zmluvy v symbióze s novým Zákonom o STV a SRo by musel obsahovať základné princípy Protokolu ako :
Stabilita – potreba pevne stanoveného systému financovania
Nezávislosť – ochrana pred politickými a hospodárskymi tlakmi Proporcionalita – financovanie zodpovedajúce potrebám vysielateľa Transparentnosť- prehľadné postupy a verejné skladanie účtov Pri zavedení priamej štátnej dotácie s kombináciou zmluvy by malo dôjsť k zrušeniu vysielania reklamy a sponzoringu vo verejnoprávnych médiách / s výnimkou športových podujatí a reklamy vo verejnom záujme /. Bez dôkladného posúdenia varianty Mlynská dolina nie je možné v diskusii o uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu pokračovať . September 2007, Peter Malec, 1. podpredseda rady STV
