Britský premiér Tony Blair v pondelok zablahoželal Nicolasovi Sarkozymu k zvoleniu za francúzskeho prezidenta prostredníctvom internetovej služby YouTube. Blair na stránke umiestnil video s odkazom v angličtine a francúzštine, v ktorom Sarkozyho vyzdvihol ako "silného vodcu". Premiér vyjadril presvedčenie, že Sarkozy "bude chcieť vytvoriť dobré a tesné partnerstvo medzi Britániou a Francúzskom pre dobro oboch krajín, pre Európu a svet". Okrem anglickej, Blair urobil aj 3,5 minútovú verziu odkazu vo francúzštine, v ktorej divákom povedal: "Ahoj všetci. Rozhodol som sa k vám prihovoriť aj vo francúzštine, čo bol možno veľmi zlý nápad. Teraz ku mne budete musieť byť zhovievaví, ak nesprávne použijem váš jazyk."
Vplyvné odborárske združenie gréckych novinárov vstúpilo v utorok do 24 hodín trvajúceho štrajku s tvrdením, že vláda zlyhala vo veci ochrany investícií štátnych penzijných fondov. Štrajk prerušil vysielanie verejnoprávnych a súkromných televíznych a rozhlasových spoločností, rovnako ako aktualizáciu správ publikovaných na internete. Služby prerušili aj tlačové odbory mnohých verejných úradov a v stredu v krajine nevyjdú ani noviny. Združenie tvrdí, že otáľanie konzervatívnej vlády s reformou regulácií investícií dôchodkových fondov zapríčinilo, že nedávne investície neboli veľmi výnosné. Penzijné fondy sú v Grécku, ktorého populácia rapídne starne, veľmi citlivou záležitosťou.
Nový maršalek poľského Sejmu Ludwik Dorn chce rozdeliť Sejm na "sféry" či "zóny", pričom do niektorých z nich by niektorí novinári akreditovaní v parlamente nemali prístup. Dorn tak chce vyčleniť novinársku "elitu", ktorá by mala najširšie právomoci, čo sa týka vstupu do jednotlivých zón. Maršalek tvrdí, že nechce rozhodovať sám o tom, do ktorej skupiny bude patriť ten-ktorý novinár, chce o tom vraj konzultovať s prostredím novinárov. "Chcel by som, aby existovalo isté reprezentačné zoskupenie novinárov, tých, o ktorých vieme, že sa už roky venujú politickej žurnalistike, predovšetkým parlamentnej," povedal Ludwik Dorn. Nemá však ešte celkom jasnú predstavu, ako by chcel Sejm na tie zóny podeliť. "Chcem o tom najprv konzultovať, ako by mali zóny prístupu vyzerať. Tú elitu, ktorá by mala prístup ak nie všade, tak takmer všade, by som nechcel určiť sám. To ďalšie delenie by bolo stupňové, ako v cechu," povedal maršalek. Podľa neho by mal však každý novinár právo na akési "ústavné minimum", čiže prístup "na balkón", na novinársku galériu. Obmedzenie počtu novinárov v Sejme a podelenie ich na skupiny oznámil Dorn najprv v rozhovore pre najnovší týždenník Wprost. Ako povedal, išlo by o rozdelenie "tak ako v Ríme na patricijov a plebejcov". Po zverejnení rozhovoru vypukla medzi novinármi búrka nevôle. Dorn potom objasnil, že mu ide len o zabezpečenie "elementárneho poriadku v Sejme, povedané menej jemne o priepustnosť hlavných komunikačných ťahov" a na druhej strane o to, aby novinárom "skôr uľahčil, než sťažil prácu". "Isté pravidlá sú potrebné a ja ich chcem zaviesť," dodal maršalek. Zdôraznil, že v Sejme je akreditovaných veľa až 1300 novinárov, ktorí sú však "veľmi rozdielni, čo sa týka vedomostí, kompetencií a profesionality". Preto, ako tvrdí, vymyslel koncepciu, aby novinárov rozdelil do kategórií a súčasne vypracoval také zásady, aby nielen maršalek sám hodnotil, kto je profesionál a kto nie, aby sa vyhol podozreniam, že bráni len jedno politické krídlo. Podobný nápad mal kedysi aj Bronislaw Geremek vo funkcii šéfa komisie pre zahraničné záležitosti (dnes poslanec Európskeho parlamentu), neskôr maršalek Jozef Oleksy. Skončilo sa to bojkotom parlamentného vystúpenia Bronislawa Geremka zo strany novinárov. Na tento argument Dorn reagoval: "Jeden mal nápad, druhý chcel, ale bál sa a ja to jednoducho urobím a urobím to pomerne rýchlo." Maršalek tvrdí, že v tejto veci chce dialóg s novinármi. Tí sú však pobúrení. Jeho myšlienka je podľa mnohých len zámienka, aby sa zbavil nepohodlných, čiže kritických novinárov.