Hudobným vyvrcholením XV. ročníka medzinárodného filmového festivalu ArtFilm bude 29. júna koncert svetoznámeho bosnianskeho hudobníka a skladateľa Gorana Bregovića. Hudobník sa preslávil najmä ako autor hudby k filmom režiséra Emira Kusturicu Dom pre obesenca (1988), Arizona Dream (1991), no najmä Underground (1995). Pôsobivú fúziu balkánskeho folklóru, pravoslávnej hudby, džezu a rocku si budú môcť vychutnať všetci návštevníci festivalu v historickom centre Trenčína na Mierovom námestí.
Goran Bregović sa narodil 22. marca 1950 v Sarajeve srbskej matke a chorvátskemu otcovi. Len z donútenia sa učil hre na husle v sarajevskom konzervatóriu. Ako 16-ročný hral v skupine Bestije, v roku 1974 založil kapelu Bijelo Dugme (Biela gombička), ktorá bola až do rozpadu v roku 1988 jednou z vtedajších najvplyvnejších juhoslovanských hudobných formácií. Študoval filozofiu a sociológiu, ale rozhodol sa profesionálne venovať hudbe. K filmu sa dostal už na sklonku sedemdesiatych rokov snímkou Nije Nego (1978) v réžii Micu Miloševića. V roku 1989 skomponoval hudbu k "rómskej epopeji" Emira Kusturicu Dom pre obesenca. Za Bregovićovu najúspešnejšiu spoluprácu s Kusturicom ale kritici označujú film Underground (1995). Film sa však rodil tri roky a obaja umelci odvtedy nemajú záujem znovu spolu pracovať. Kľúčovú rolu v Undergrounde hrá dychová hudba Bobana Markovića. Bregovićove skladby v jej podaní sa stali evergreenmi a spopularizovali balkánsku hudbu po celom svete. Po rozpade Juhoslávie Bregović pôsobil vo Francúzsku, Grécku, Turecku a Poľsku. Pracoval s Iggym Popom, so židovsko-jemenskou speváčkou Ofrou Haza, s Grékom Georgeom Dalarasom, tureckou interpretkou Sezen Aksu a poľskou speváčkou Kayah.
Ako koncertný hudobník sa vrátil na pódiá v roku 1995. Po úspechu Undergroundu na festivale v Cannes sa vybral na turné po Grécku a Švédsku s desiatkou ľudových muzikantov, päťdesiatčlenným zborom a symfonickým orchestrom. Tak vzniklo teleso Wedding and Funeral Band, ktoré má v repertoári skladby z filmov Dom obesenca, Arizona Dream, Underground aj Kráľovná Margot (1994). Účinkuje na open-air festivaloch, vystupoval v Montreale, Chicagu, New Yorku, Soule. Na Námestí sv. Jána v Ríme hral pre viac ako pol milióna divákov. Dnes tvorí Bregovićov Wedding and Funeral Band dychová sekcia z Belehradu, štvorica bulharských speváčok, pravoslávny mužský zbor, sláčiková sekcia z Poľska, perkusie, dirigent a zbormajster Ognjan Radivojević. Sám Bregović hrá na elektrickú gitaru.
Pozvanie na jubilejný XV. ročník medzinárodného filmového festivalu Artfilm prijal popredný ruský filmový a divadelný herec Oleg Pavlovič Tabakov. Herec, ktorý účinkoval vo viac ako stovke filmov a televíznych seriálov, svojou prítomnosťou spestrí festival, ktorý sa bude konať od 22. do 30. júna 2007 v Trenčíne a Trenčianskych Tepliciach. Tabakov, ktorý minulý rok účinkoval v dráme režiséra Eľdara Rjazanova Andersen: život bez lásky (2006), svojou návštevou podporí prehliadku Nový ruský film. Oleg Tabakov sa narodil 17. augusta 1935. Už ako osemročný syn vojenskej lekárky zabával vojakov v poľnom lazarete veršami a pesničkami. Keď mal 14 rokov, hral v divadle moskovského Paláca pionierov. V rokoch 1953 až 1957 študoval herectvo v divadelnom Štúdiu Vladimira Nemiroviča-Dančenka pri MCHAT-e. V roku 1957 bol spoluzakladateľom moskovského divadla Sovremennik. Na konte má viac ako stovku filmových a televíznych postáv. Vo filme spočiatku stvárňoval naivných čestných mladých mužov (Saša vstupuje do života, 1956; Skúšobná lehota, 1960; Zelená mladosť, 1962). Prechod k zložitejším postavám znamenal Nikolaj Rostov v Bondarčukovom filme Vojna a mier (1965 - 1968). Všeobecnú popularitu mu priniesol film Alexandra Mittu Svieť, svieť, moja hviezda (1969). V sedemdesiatych rokoch zaujal pozoruhodnými portrétmi tragikomických hrdinov. Kritika považuje za jeho špičkové výkony najmä Iľju Iljiča Oblomova v snímke Nikitu Michalkova Oblomov (1979), Voloďu v romantickej dráme Moskva slzám neverí (1980), ale i vedľajšiu rolu vo filme Lety v sne a v skutočnosti (1982). Slovenskí televízni diváci ho mohli spoznať ako veliteľa nemeckej kontrarozviedky Waltera vom Schellenberga v seriáli Sedemnásť zastavení jari (1973). V českom filme Antonína Moskalyka Kukučka v temnom lese (1986) stvárnil veliteľa koncentračného tábora. Vlani účinkoval v dráme Eľdara Rjazanova Andersen, život bez lásky a snímke Rokonok Istvána Szaba. V roku 1995 bol hosťom prvého ročníka filmového festivalu Zlatý Golem v Prahe. Od roku 1983 pôsobí ako herec a pedagóg v MCHAT-e. Herectvo a divadelné vedy prednášal aj na Harvardskej univerzite a Carnegie Mellon University, New York University, The Juilliard School, Florida State University, The University of Delaware v USA, na Parížskom konzervatóriu, Akademie Der Künst v Hamburgu, alebo vo viedenskom Max Reinhardt Seminar.
