MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že začala formálne právne konanie proti platforme TikTok s cieľom posúdiť, či došlo k porušeniu zákona o digitálnych službách (DSA) v oblastiach súvisiacich s ochranou maloletých osôb, transparentnosťou reklamy, prístupom výskumných pracovníkov k údajom, ako aj riadením rizík návykového dizajnu a škodlivého obsahu.
Na základe predbežného vyšetrovania a analýzy správy o posúdení rizika, ktorú TikTok zaslala v septembri 2023, ako aj odpovedí spoločnosti TikTok na žiadosti EK o informácie (o nezákonnom obsahu, ochrane maloletých osôb a prístupe k údajom), sa exekutíva EÚ rozhodla začať právne konanie podľa zákona o digitálnych službách.
Rokovania sa zamerajú na viaceré oblasti. Komisia sa zaujíma o dodržiavanie povinností vyplývajúcich z DSA v súvislosti s posudzovaním a zmierňovaním systémových rizík, pokiaľ ide o negatívne účinky vyplývajúce z návrhu systému TikTok vrátane algoritmických systémov, ktoré môžu stimulovať behaviorálne závislosti. Preverí zmierňujúce opatrenia zavedené v tejto súvislosti, najmä nástroje na overovanie veku, ktoré TikTok používa na zabránenie prístupu maloletých k nevhodnému obsahu.
EK preskúma dodržiavanie povinností týkajúcich sa zákona o digitálnych službách zaviesť vhodné a primerané opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne súkromia, bezpečnosti a ochrany maloletých osôb aj súlad s povinnosťami vyplývajúcimi z DSA, pokiaľ ide o poskytovanie prehľadávaného a spoľahlivého úložiska reklám prezentovaných na platforme TikTok.
Vyšetrovanie EK sa týka aj podozrení z nedostatkov pri poskytovaní prístupu výskumným pracovníkom k verejne prístupným údajom TikTok, čo rovnako požaduje DSA.
Komisia v rámci konania hĺbkovo preverí, či opatrenia spoločnosti TikTok predstavujú porušenie konkrétnych ustanovení zákona o digitálnych službách.
Začatím tohto právneho konania nie je dotknuté žiadne iné konanie, ktoré môže EK spustiť v súlade s DSA, napríklad v súvislosti s povinnosťami poskytovateľov týkajúcimi sa šírenia nezákonného obsahu, ako je teroristický obsah alebo sexuálne zneužívanie detí online, alebo oznamovania podozrení z trestných činov.
Eurokomisia v apríli 2023 označila TikTok za veľmi veľkú online platformu (VLOP), lebo má vyše 135 miliónov aktívnych používateľov mesačne v rámci Únie. Štyri mesiace od tohto označenia musela spoločnosť TikTok začať dodržiavať sériu povinností stanovených v DSA.

Moskovský súd v utorok zamietol odvolanie proti predĺženiu vyšetrovacej väzby amerického novinára Evana Gershkovicha, ktorý čelí v Rusku obvineniam zo špionáže. Vo vyšetrovacej väzbe zotrvá do 30. marca 2024, oznámil moskovský súd. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Gershkovich (33) pracuje pre americký denník The Wall Street Journal (WSJ). Od pádu Sovietskeho zväzu ide o prvého amerického novinára, ktorého Moskva obvinila zo špionáže. Gershkovich, jeho zamestnávateľ i Biely dom obvinenia popierajú.
Vlani koncom marca ho zadržali počas pracovnej cesty do Jekaterinburgu. Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) tvrdí, že "konal na príkaz americkej strany a zbieral informácie" o aktivitách jednej zo spoločností vojenského priemyslu. Rusko tvrdí, že Gershkovicha chytili pri čine, no doteraz nezverejnilo žiadne dôkazy o jeho špionážnej aktivite. V prípade uznania viny mu hrozí až 20 rokov väzenia.
"Obvinenia proti Evanovi sú neopodstatnené. Ruská vláda ho uväznila len za to, že robil spravodajstvo," uviedla v utorok americká veľvyslankyňa v Rusku Lynne Tracyová.

V bieloruskom väzení zomrel 64-ročný politický aktivista a novinár Igor Lednik, ktorý bol odsúdený za "hanobenie" prezidenta Alexandra Lukašenka. Oznámila to v utorok Bieloruská sociálnodemokratická strana (BSDH), ktorej bol kedysi členom. Informáciu medzičasom potvrdila aj mimovládna ľudskoprávna organizácia Viasna, uvádza agentúra AFP.
"Igor Lednik, bývalý člen Bieloruskej sociálnodemokratickej strany, aktivista a novinár, zomrel vo väzení vo veku 64 rokov," uviedla BSDH v príspevku na platforme Telegram.
Lednika zadržali v roku 2022, následne ho odsúdili na trojročné väzenie za "hanobenie" Lukašenka, ktorého sa mal dopustiť v novinách spriaznených s BSDH. Vo väzení sa potom jeho zdravotný stav podľa vyhlásenia tejto strany "výrazne zhoršil".
Lednik mal problémy so srdcom a podstúpil operáciu tráviaceho traktu. BSDH však nepriblížila, či niektoré z uvedeného bolo príčinou jeho smrti a nezverejnila ani jej presný dátum.
Sviatlana Cichanovská, líderka bieloruskej opozície žijúca v exile, označila Lednikovu smrť za nespravodlivú a "neuveriteľnú tragédiu", pričom z nej obvinila Lukašenkov režim. "Režim zabíja vo väzení Bielorusov, ktorí chceli zmeniť život vo svojej krajine k lepšiemu," napísala na Telegrame.
Informovala tiež, že "v hrozných podmienkach" a so zdravotnými problémami je v Bielorusku aktuálne väznených ďalších desať politických väzňov. "Musíme spojiť svoje sily, aby sme ich čo najskôr oslobodili," uviedla.
V januári zomrel na zápal pľúc v bieloruskej trestaneckej kolónii ďalší opozičný predstaviteľ Vadzim Chrasko, pričom ľudskoprávni aktivisti uvádzali, že vo väzení mu neposkytli nevyhnutú lekársku starostlivosť.
Lukašenko je v Bielorusku pri moci od roku 1994. Jeho víťazstvo v prezidentských voľbách v roku 2020 vyvolalo nevídané masové protesty. Podľa bieloruskej opozície a Západu boli totiž voľby sfalšované. Bieloruské úrady následne uväznili tisíce demonštrantov, pričom s mnohými z nich vo väzbe zle zaobchádzali a mučili ich. Voči odporcom režimu zasahujú aj naďalej. Podľa Viasny je v tejto krajiny momentálne za mrežami vyše 1400 politických väzňov.
Naposledy v januári zadržali alebo vypočúvali bieloruské bezpečnostné sily vyše 150 ľudí. Pri zásahoch, ktoré Západ ostro odsúdil, sa zamerali na rodiny politických väzňov a ľudí nedávno prepustených z výkonu trestu. K januárovým raziám zároveň došlo krátko pre februárovými parlamentnými voľbami, v ktorých ako píše AFP nemá šancu nijaká naozajstná opozícia.

Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) na zoznam zahraničných a medzinárodných mimovládnych organizácií, ktorých činnosť je na území krajiny nežiaduca.
Informovala o tom v utorok agentúra AFP, ktorá sa odvolala na web ruského rezortu spravodlivosti.
Zaradenie do tohto zoznamu znamená, že organizácia má zakázané pôsobiť v krajine a ruskí občania s ňou nesmú spolupracovať pod hrozbou trestného stíhania.
Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Ruskej federácie o vyhlásení RFE/RL za "nežiaducu organizáciu" je datované 2. februárom 2024. Samotná prokuratúra o tomto svojom kroku doteraz neinformovala.
RFE/RL je od februára 2020 v Rusku zaradené na zoznam tzv. zahraničných agentov. Následne bola táto rozhlasová stanica opakovane pokutovaná za to, že vo svojich publikáciách explicitne neuvádzala poznámku, že je zahraničným agentom, ako to vyžaduje príslušný zákon.
V registri "nežiaducich" organizácií je v Rusku v súčasnosti 142 subjektov. Zaradené sú doň organizácie, ktorých činnosť podľa ruských orgánov ohrozuje základy ústavného poriadku, bezpečnosť alebo obranyschopnosť krajiny.
Webové stránky viacerých ruskojazyčných projektov RFE/RL vrátane ruskej služby Rádia Sloboda, ako aj ich účty na sociálnych sieťach sú v Rusku od jari 2022 zablokované. Ruský úrad pre kontrolu masmédií (Roskomnadzor) k tomuto kroku pristúpil po tom, ako RFE/RL
odmietla vymazať informácie o vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu.
Napriek zablokovaniu je záujem poslucháčov o informácie poskytované redakciami RFE/RL a televíznym kanálom Nastojaščeje vremia (Current time TV) naďalej značný a dosahuje celkovo desiatky miliónov návštev webových stránok a stovky miliónov zhliadnutí videí na YouTube a iných platformách.
Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda je nezávislá americká mediálna korporácia financovaná z grantu Kongresu prostredníctvom Agentúry Spojených štátov pre globálne médiá.
Rádio Sloboda pôsobí v 27 jazykoch v 23 krajinách - prevažne pre poslucháčov v štátoch, kde je sloboda médií obmedzená.

Účet ruskej opozičnej političky Julije Navaľnej na sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter, bol v utorok istý čas nedostupný. Ide o nový účet, ktorý bol vytvorený len v pondelok, odkedy ho začalo sledovať už asi 100.000 ľudí.
Ako informovala agentúra AFP, prístup na Navaľnej účet bol zablokovaný - údajne pre porušenie pravidiel sociálnej siete X, ktorá však túto situáciu nijako nekomentovala. Nevyjadrila sa neskôr ani k odblokovaniu tohto konta.
Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) vo svojej správe uvádza, že v podobných prípadoch sa často ukázalo, že k zablokovaniu došlo v dôsledku hromadného spamového útoku botov na daný účet.
Navaľná v pondelok verejne deklarovala, že bude pokračovať v diele svojho manžela Alexeja, ktorý zomrel 16. februára vo väzenskom tábore na krajnom severe Ruska. Priaznivcov svojho manžela Navaľná požiadala, aby aj oni pokračovali v aktivizme, ktorému sa v posledných rokoch venoval jej zosnulý manžel.
Julija Navaľná sa v pondelok v Bruseli stretla s vedúcimi predstaviteľmi Európskej únie. Na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci vyzvala európske orgány, aby neuznali výsledky nadchádzajúcich prezidentských volieb v Rusku, aby zvýšili sankčný tlak na stúpencov ruského prezidenta Vladimira Putina a aby pomohli odporcom režimu, ktorí z Ruska utekajú do exilu.
Navaľnej manžel Alexej zomrel v piatok 16. februára vo väzenskom tábore v obci Charp v Jamalskoneneckom autonómnom okruhu. Telo zosnulého politika jeho rodine doteraz nevydali.
Navaľného matka Ľudmila, ktorá je od uplynulého víkendu v meste Salechard, kam údajne z väznice do márnice previezli telo jej syna, aj preto v utorok vo videopríhovore opäť apelovala na úrady, aby jej vydali synove pozostatky. Svoju žiadosť Ľudmila Navaľná adresovala priamo Putinovi.
Navaľného hovorkyňa Kira Jarmyšová v pondelok informovala, že podľa vyjadrenia vyšetrovateľov okolností smrti bude Navaľného telo ešte 14 dní podrobované akémusi "chemickému skúmaniu".

Novinári vlani čelili najmä vyhrážkam a online hrozbám, ale aj osobným útokom, žalobám či vyhrážkam smrti. Vyplýva to z výročnej správy platformy Bezpečná.žurnalistika.SK, ktorá v roku 2023 evidovala 48 hlásení o útokoch na novinárov. V stredu o tom informoval Lukáš Diko, šéfredaktor Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK), pod ktoré platforma spadá.
Najviac hlásených útokov sa týkalo hrozieb (21), či už verbálnych, v online priestore alebo prostredníctvom listu. Nahlásené boli aj fyzické útoky (3) či útoky vo forme odmietnutia akreditácie alebo nevpustenia na tlačovú konferenciu (3). "Taktiež sme zaznamenali aj niekoľko šikanóznych žalôb a aj dva prípady vyhrážok smrťou," dodal Diko.
Upozornil, že v niektorých prípadoch odštartovali neopodstatnené osobné útoky voči novinárom politici, ktorých potom na sociálnych sieťach alebo cez priame správy či telefonáty nasledovali ďalší ľudia. "Sme presvedčení, že by mali politici od útokov na novinárov upustiť. Je veľmi dôležité povedať, že si nemyslíme, že novinári nie sú kritizovateľní. Mali by byť kritizovaní, ak urobia nejakú chybu, ale nemali by to byť osobné útoky, ktoré na novinárov kreslia terče pre potenciálnych ďalších útočníkov," poznamenal Diko.
Výročná správa je podľa Pavla Szalaia z organizácie Reportéri bez hraníc výkričníkom. "Poskytuje nám dôkaz o negatívnom predvolebnom diskurze politikov a táto testosterónová politika ohrozuje slobodu tlače na Slovensku. Hrozí, že zhoršené politické prostredie pre žurnalistiku sa pretaví do zlých zákonov, fyzických útokov na novinárov, autocenzúry žurnalistov, zníženého financovania médií a ďalších javov, ktoré ohrozujú právo občanov na dôveryhodné informácie. Takže tu nejde len o novinárov, ale ide tu o právo občanov mať prístup k dôveryhodným, kvalitným informáciám," skonštatoval.
Platforma Bezpečná.žurnalistika.SK vznikla v spolupráci s holandskou platformou PersVeilig, s podporou Veľvyslanectva Holandského kráľovstva na Slovensku a medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc (Reporters Without Borders). Je financovaná z grantov a individuálnych darov.

Predstaviteľ afganského vládneho hnutia Taliban v stredu uviedol, že novinári fotografovaním ľudí páchajú "veľký hriech". TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Taliban už počas svojej predchádzajúcej vlády v rokoch 1996 až 2001 zakázal fotografie ľudí a zvierat aj televíziu. Po návrate k moci v roku 2021 podobné nariadenie zatiaľ nebolo vydané.
"Fotenie je veľký hriech," uviedol Mohammad Hášem Šahíd Wror, vysokopostavený predstaviteľ ministerstva spravodlivosti na seminári pre zamestnancov rezortu v hlavnom meste Kábul. Zábery z podujatia odvysielali viaceré médiá.
Úradníci v južnej provincii Kandahár dostali tento týždeň príkaz, aby nefotili živé bytosti. Tento zákaz sa však nevzťahoval na médiá ani verejnosť, povedal pre AFP hovorca tamojšieho guvernéra Mahmúda Azzama.
Ortodoxný islam zakazuje zobrazovať akékoľvek živé bytosti a považuje to za bohorúhačstvo. Ľudská pýcha sa podľa tohto vysvetlenia snaží napodobniť božský akt stvorenia, hoci na rozdiel od Boha človek nedokáže svoje výtvory oživiť.
Od návratu Talibanu k moci viaceré médiá prestali zverejňovať fotografie ľudí a zvierat. Oficiálne oddelenia ústrednej vlády však často rozposielajú a zdieľajú fotografie vysokopostavených predstaviteľov tohto hnutia pri stretnutiach so zahraničnými funkcionármi.

Copyright  © TASR 2024

  

 

 

Európska komisia (EK) vymeria americkej technologickej spoločnosti Apple pokutu okolo 500 miliónov eur za porušovanie protimonopolných pravidiel Európskej únie v súvislosti so streamovaním hudby. V nedeľu o tom informoval britský denník Financial Times (FT), ktorý sa odvoláva na zdroje oboznámené s vyšetrovaním. Podľa denníka sa predpokladá, že EK pokutu oznámi začiatkom budúceho mesiaca.
Komisia už dlhšiu dobu vyšetruje, či Apple nezvýhodňuje svoju vlastnú streamovaciu službu Apple Music na úkor konkurentov. Vyšetrovanie odštartovala sťažnosť, ktorú v roku 2019 podala na Apple švédska streamovacia služba Spotify.
Komisia podľa zdrojov oznámi, že praktiky Applu sú nezákonné av rozpore s pravidlami EÚ na ochranu hospodárskej súťaže. Obviní firmu zo zneužívania silnej pozície na trhu az potlačovania konkurencie, píše britský denník.
Európska komisia doteraz firme Apple žiadnu pokutu za porušovanie hospodárskej súťaže nevymerala. Americký konkurent Google dostal od EK v uplynulých rokoch už tri protimonopolné pokuty v celkovej výške cez osem miliárd eur.
Spoločnosť Apple v januári oznámila zmeny u svojho operačného systému iOS, obchodu s aplikáciami App Store a tiež u internetového prehliadača Safari v snahe rozptýliť obavy EK ohľadom porušovania hospodárskej súťaže. Firma Spotify vtedy však ústupky Applu označila za "úplnú frašku".
Spoločnosť Apple sa k blížiacemu sa rozhodnutiu EK v kauze okolo streamovania hudby odmietla vyjadriť. Poukázala však na svoje staršie vyhlásenie, v ktorom označila sťažnosť spoločnosti Spotify za nedôvodnú."App Store pomohol Spotify stať sa najrozšírenejšou streamovacou službou v Európe a my dúfame, že Európska komisia prestane riešiť sťažnosť, ktorá nemá žiadne opodstatnenie," cituje Financial Times zo zhruba rok starého vyhlásenia Applu.

  

Copyright  © ČTK 2024