Rada Európy kritizuje STVR
Štruktúra riadenia a financovania STVR podkopáva nezávislosť verejnoprávnych médií
V júni 2024 slovenský parlament prijal zákon o Slovenskej televízii a rozhlase, ktorým zrušil zákon č. 532/2010 o Rozhlase a televízii Slovenska. Nový zákon zrušil bývalého verejnoprávneho vysielateľa RTVS a ako jeho právneho nástupcu zriadil novú inštitúciu, Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR). Podľa zákona 157/2024 je STVR definovaná ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia. Zahŕňa Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas a je poverená poskytovaním najmenej troch národných televíznych kanálov a najmenej štyroch rozhlasových služieb, z ktorých tri musia byť národné. Jej pôsobnosť zahŕňa verejnoprávne vysielanie a audiovizuálne služby na požiadanie. Zákon stanovuje kľúčové zásady, ako je geografická univerzálnosť, rozmanitosť obsahu a programovanie pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Redakčná nezávislosť je formálne uznaná a STVR je povinná poskytovať nestranné, overené, vyvážené a pluralitné informácie. Niekoľko aspektov nového zákona vyvoláva obavy týkajúce sa funkčnej, redakčnej a finančnej nezávislosti vysielateľa. Zákon zavádza deväťčlennú radu STVR, ktorá je menovaná na šesťročné funkčné obdobie. Z nich piatich členov volí parlament, troch nominuje ministerstvo kultúry a jedného ministerstvo financií. Toto zloženie umožňuje vláde a parlamentnej väčšine ovplyvňovať vymenovanie všetkých členov rady súčasne. Rada je zodpovedná za voľbu generálneho riaditeľa, ktorý vedie STVR. Neexistujú žiadne právne záruky, ktoré by zabezpečili, že vymenovania a odvolania budú chránené pred politickým vplyvom. Zákon nezakazuje vymenovanie politicky spriaznených osôb ani nedefinuje kritériá oprávnenosti na predchádzanie konfliktu záujmov. Model riadenia teda umožňuje priamy vplyv výkonnej a zákonodarnej moci na vedenie STVR. Zákon o Slovenskej televízii a rozhlase zachováva zrušenie systému koncesionárskych poplatkov v prospech priameho financovania zo štátneho rozpočtu, ktoré bolo prijaté v roku 2023. V decembri 2023 nová vláda znížila ročné financovanie RTVS z 0,17 % na 0,12 % HDP. Táto hranica bola vo viacerých nezávislých hodnoteniach označená za nedostatočnú na efektívne plnenie poslania verejnoprávnej služby. Zákon navyše nestanovuje jasnú a objektívnu metodiku na výpočet finančných potrieb, ani neobsahuje mechanizmy na ochranu finančnej autonómie od politického rozhodovania. V roku 2024 skupiny pre slobodu médií vyjadrili obavy z možného politického zasahovania v rámci nového rámca a zdôraznili potrebu záruk na zabezpečenie novinárskej slobody a nezávislosti od politických aktérov. Komisár Rady Európy pre ľudské práva spochybnil súlad zákona s medzinárodnými normami, najmä model vymenovania a predčasné odvolanie vedenia RTVS.V liste slovenskému ministrovi kultúry Európska komisia vyjadrila obavy týkajúce sa vynútenej rezignácie vedenia RTVS a transparentnosti a nediskriminačnej povahy menovaní členov rady STVR. Novinári a organizácie pre slobodu tlače privítali zásah Komisie a naliehali na začatie konaní o porušení európskeho práva, najmä podľa Európskeho zákona o slobode médií. V máji 2025 Rada STVR na neverejnom zasadnutí vymenovala Martinu Flašíkovú za generálnu riaditeľku, a to aj napriek zákonným ustanoveniam, ktoré vyžadujú, aby zasadnutia Rady boli verejné. Návrhy kandidátov neboli zverejnené ani žiadne rokovania neboli zverejnené. Flašíková je spolumajiteľkou spravodajského webu eReport a dcérou politického stratéga vládnucej strany Smer a blízkeho vládneho spojenca. Podpredseda Rady Lukáš Machala zastáva aj funkciu generálneho tajomníka na ministerstve kultúry, čo vyvoláva ďalšie obavy z politického vplyvu. Vláda odôvodnila reformu verejnoprávneho vysielania tvrdením o nedostatku objektivity v RTVS. V praxi však nový rámec vyvolal obavy týkajúce sa politickej kontroly vrátane koncentrácie právomocí v oblasti menovania, nepriehľadných postupov a prepojení medzi vedením STVR a predstaviteľmi vládnucej strany. Tieto obavy sú obzvlášť relevantné vzhľadom na normy Rady Európy vrátane odporúčania č. R(96)10, ktoré požaduje právne rámce, ktoré zaručujú redakčnú nezávislosť, inštitucionálnu autonómiu a pravidlá menovania minimalizujúce politický vplyv. Posilnenie záruk transparentného menovania, finančnej autonómie a redakčnej nezávislosti bude nevyhnutné na to, aby STVR mohla plniť svoje poslanie verejnoprávnej služby bez politického zasahovania.vrátane koncentrácie právomocí v oblasti menovania, nepriehľadných postupov a prepojení medzi vedením STVR a predstaviteľmi vládnucej strany. Tieto obavy sú obzvlášť relevantné vzhľadom na normy Rady Európy vrátane odporúčania č. R(96)10, ktoré požaduje právne rámce, ktoré zaručujú redakčnú nezávislosť, inštitucionálnu autonómiu a pravidlá menovania minimalizujúce politický vplyv. Posilnenie záruk transparentného menovania, finančnej autonómie a redakčnej nezávislosti bude nevyhnutné na to, aby STVR mohla plniť svoje poslanie verejnoprávnej služby bez politického zasahovania.vrátane koncentrácie právomocí v oblasti menovania, nepriehľadných postupov a prepojení medzi vedením STVR a predstaviteľmi vládnucej strany. Tieto obavy sú obzvlášť relevantné vzhľadom na normy Rady Európy vrátane odporúčania č. R(96)10, ktoré požaduje právne rámce, ktoré zaručujú redakčnú nezávislosť, inštitucionálnu autonómiu a pravidlá menovania minimalizujúce politický vplyv. Posilnenie záruk transparentného menovania, finančnej autonómie a redakčnej nezávislosti bude nevyhnutné na to, aby STVR mohla plniť svoje poslanie verejnoprávnej služby bez politického zasahovania.
Očakávané následné opatrenia
Revidovať štruktúru riadenia STVR s cieľom zabezpečiť, aby menovania do predstavenstva a generálneho riaditeľa boli izolované od politického vplyvu. Zaviesť právne kritériá zakazujúce nedávnym politikom alebo politicky spriazneným osobám pôsobiť v predstavenstve alebo na vrcholových manažérskych pozíciách. Reformovať mechanizmus financovania s cieľom zaručiť primerané, predvídateľné a transparentne prideľované zdroje, nezávislé od politického uváženia. Zabezpečiť, aby postupy menovania a rozhodovania boli transparentné, otvorené verejnej kontrole a plne v súlade so zákonnými požiadavkami.
Platforma pre ochranu novinárov Rady Európy Odpoveď SR na oznámenie platformy:
Štruktúra riadenia a financovania STVR podkopáva nezávislosť verejnoprávnych médií (č. 177/2025) Slovenská republika si váži, že sa Platforma pre ochranu novinárov Rady Európy zaoberá otázkami funkčnej, redakčnej, finančnej a politickej nezávislosti slovenského verejnoprávneho vysielateľa – Slovenskej televízie a rozhlasu. Nižšie uvádzame naše odpovede na jednotlivé tvrdenia uvedené v oznámení. a) Obavy z politického vplyvu na činnosť STVR S tvrdením, že riadiaci model umožňuje vplyv výkonnej a zákonodarnej moci na vedenie STVR sa nestotožňujeme. Orgánmi Slovenskej televízie a rozhlasu (ďalej len „STVR“) sú: Rada Slovenskej televízie a rozhlasu (ďalej len „rada STVR“) a generálny riaditeľ Slovenskej televízie a rozhlasu (ďalej len „generálny riaditeľ“). Zákonom č. 157/2024 o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o STVR“) sa upravil hlavne spôsob kreovania orgánov STVR, pričom Slovenská republika sa inšpirovala európskym trendom. V súvislosti s uvedeným možno poukázať napríklad na Francúzsko, kde dvaja členovia dozorného orgánu verejnoprávneho vysielateľa sú volení parlamentom a päť členov je menovaných vládou alebo na Slovinsko, kde päť členov volí Národné zhromaždenie a štyroch menuje vláda a dvoch volia zamestnanci. Zákonom o STVR sa zaviedol pluralitný a vyvážený model menovania členov Rady STVR, ktorý znižuje riziko jednostrannej dominancie akejkoľvek politickej moci. Rozdelenie právomocí medzi Národnú radu SR a vládu SR je dôkazom snahy o rovnováhu medzi mocenskými zložkami štátu. Toto usporiadanie zohľadňuje pluralitu názorov a zabezpečuje, že žiadna zložka štátnej moci nemá absolútnu kontrolu nad zložením rady STVR, ako to bolo do času prijatia zákona o STVR, kedy všetkých členov rady Rozhlasu a televízie Slovenska volila iba Národná rada SR, t. j. voľba bola v celej miere v rukách zákonodarnej moci. Generálny riaditeľ nie je menovaný politickým orgánom, ale volí ho rada STVR, ktorej členovia musia spĺňať zákonom definované odborné kritériá. Tento model výberu obmedzuje možnosť politického zasahovania a zvyšuje odborný a profesionálny štandard vedenia inštitúcie. Rovnako ako v iných členských štátoch EÚ, samotný spôsob kreovania orgánov STVR nepredstavuje ohrozenie nezávislosti, pokiaľ existujú jasné právne, časové a etické záruky výkonu funkcie, ktoré zákon o STVR obsahuje. Tvrdenie, že v zákone chýbajú právne záruky, ktoré by zabezpečili, aby menovania a odvolania neboli vystavené politickému vplyvu, považujeme za neopodstatnené. Štyria členovia rady STVR, ktorých vymenúva Minister kultúry SR - odborníkov v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií a odborníka v oblasti ekonómie, ktorého vymenúva na návrh ministra financií, sú menovaní na základe výsledkov výberového konania, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Oznámenie o vyhlásení výberového konania je zverejňované verejne, čo umožňuje prístup širokej verejnosti a zaručuje transparentnosť výberu. Národná rada SR volí piatich členov rady STVR – odborníkov z oblasti ekonómie, práva, informačných technológií a rozhlasového a televízneho vysielania. Návrhy kandidátov na člena rady STVR predkladá Národnej rade SR Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá. Voľba a menovanie členov rady STVR prebieha na základe transparentných, otvorených, a nediskriminačných postupov a transparentných, objektívnych, nediskriminačných kritérií, ktoré sú vopred zákonom ustanovené. a Výber generálneho riaditeľa je tiež proces, ktorý si vyžaduje spĺňanie odborných a etických kritérií, ktorý je súčasťou širšieho mechanizmu zabezpečovania nezávislosti verejnoprávneho média. K voľbe generálneho riaditeľa uvádzame, že Slovenská republika sa taktiež inšpirovala európskym trendom a zverila voľbu generálneho riaditeľa dozornému orgánu – rade STVR. Tento model zabezpečuje, že voľba generálneho riaditeľa nie je priamo pod kontrolou jednej politickej strany alebo jedného orgánu, ale generálneho riaditeľa volia členovia rady STVR, čo vylučuje riziko priameho politického zasahovania. Do prijatia zákona o STVR volila generálneho riaditeľa Národná rada SR, čiže voľba sa sústreďovala v rukách jedného orgánu. Zákon jasne ustanovuje podmienky na voľbu generálneho riaditeľa. Voľba sa uskutočňuje na základe verejného vypočutia kandidátov, ktorého súčasťou je prezentácia projektu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie a rozhlasu, pričom verejné vypočutie je vysielané naživo na webovom sídle Slovenskej televízie a rozhlasu a výzva na prihlásenie kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa je taktiež zverejňovaná verejne. Generálneho riaditeľa volí rada STVR po verejnom vypočutí všetkých kandidátov, pričom na zvolenie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov rady STVR, t. j. nemôže dôjsť k situácii, že by generálny riaditeľ bol zvolený výlučne nominantmi ministra kultúry SR a ministra financií SR, keďže väčšinu členov rady STVR tvoria nominanti Národnej rady SR. Zároveň zákon o STVR zaviedol tajné hlasovanie, čo zaručuje, že členovia rady STVR môžu hlasovať bez politického alebo verejného tlaku, táto sloboda pri hlasovaní prispieva k nezávislému rozhodovaniu. To platí aj pri odvolávaní generálneho riaditeľa. K odvolávaniu členov rady STVR a generálneho riaditeľa uvádzame, že členov rady STVR a generálneho riaditeľa možno odvolať len zo zákonom ustanovených dôvodov, ktoré sú v zákone taxatívne vymedzené. Odvolanému členovi rady STVR, ako aj generálnemu riaditeľovi sa musí doručiť písomné oznámenie o odvolaní z funkcie, ktoré obsahuje dôvody odvolania a toto odvolanie je preskúmateľné súdom. Tento mechanizmus zabezpečuje, že odvolanie z funkcie nemôže byť vykonané svojvoľne alebo bez dostatočných dôvodov a poskytuje právnu ochranu pred nezákonnými alebo neodôvodnenými rozhodnutiami. Nezávislosť od politických vplyvov je zabezpečená aj dĺžkou funkčného obdobia generálneho riaditeľa a členov rady STVR, ktoré trvá šesť rokov, pričom funkčné obdobie členov vlády SR a poslancov Národnej rady SR trvá štyri roky. Zároveň, ak sa zo zákonom stanovených dôvodov skončí členstvo v rade STVR pred uplynutím funkčného obdobia, nový člen rady STVR je vymenovaný alebo zvolený na nové funkčné obdobie, čo zabezpečí prirodzenú obmenu členov rady STVR. Rovnako sa nestotožňujeme s tvrdením, že zákon nezakazuje menovanie politicky prepojených osôb a nestanovuje kritériá spôsobilosti, ktoré by zabránili konfliktu záujmov. Zákon o STVR ustanovuje, že kandidáti na funkciu generálneho riaditeľa a členov rady STVR musia byť apolitickí, t. j. nesmú vykonávať funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, nesmú byť v pracovnoprávnom vzťahu alebo inom právnom vzťahu s politickou stranou alebo politickým hnutím alebo vystupovať v ich mene, čo zaručuje, že nebudú pod vplyvom konkrétnych politických síl, čo prispieva k nezávislosti orgánov STVR. Zároveň zákon o STVR v § 12 ods. 3 až 6 upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena rady a na nezlučiteľnosť funkcie generálneho riaditeľa sa vzťahujú ustanovenia § 12 ods. 5 a 6 a § 17 ods. 6. Členovia rady STVR sú povinní konať nestranne a uprednostniť verejný záujem pred osobným. To je kľúčové pre zachovanie nezávislosti rady STVR, pretože uvedené zabezpečuje, že rozhodovanie bude motivované záujmom verejnosti a nie osobnými alebo politickými záujmami. Členovia Rady STVR sú viazaní výlučne verejným záujmom, nie pokynmi orgánu, ktorý ich vymenoval alebo zvolil. Členovia rady STVR majú povinnosť oznamovať každú zmenu v okolnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť ich nezávislosť, čím sa zabezpečuje, že rada STVR bude transparentná, a že bude možné reagovať na akékoľvek faktory, ktoré by mohli ohroziť jej objektívnosť a nezávislosť. Podotýkame, že postup menovania generálneho riaditeľa a členov rady STVR rovnako ako proces odvolávania generálneho riaditeľa a členov rady STVR je v súlade aj s čl. 5 ods. 2 Aktu o slobode médií (EMFA), čím je zabezpečený súlad ustanovení zákona o STVR so zárukami nezávislého fungovania poskytovateľov verejnoprávnych médií, ktoré vyžaduje EMFA. S cieľom klarifikovať spôsob implementácie ustanovení EMFA do právneho poriadku Slovenskej republiky zaslalo Ministerstvo kultúry SR 1. apríla 2025 Európskej komisii aj vyplnený dotazník, v ktorom bolo presne uvedené, akým spôsobom je z pohľadu MK SR zabezpečený súlad ustanovení zákona o STVR s jednotlivými požiadavkami EMFA. Pokiaľ ide o menovanie generálneho tajomníka Ministerstva kultúry SR pána Lukáša Machalu za podpredsedu Rady STVR, táto skutočnosť politicky neovplyvňuje nezávislosť RTVS a ani neporušuje zákon o STVR. V prvom rade, pán Lukáš Machala nie je členom žiadnej politickej strany. Za druhé, podľa § 17 odsek 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe je pán Lukáš Machala ako generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry SR služobne najvyšší vedúci zamestnanec vo vzťahu k všetkým štátnym zamestnancom v príslušnom služobnom úrade, ale neriadi organizačné útvary ministerstva. V zmysle kompetenčného zákona č. 575/2001 ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister, pričom ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje štátny tajomník. V zmysle zákona o štátnej službe a kompetenčného zákona tak pán Lukáš Machala ako generálny tajomník služobného úradu MK SR nemá vplyv na riadenie a činnosť Ministerstva kultúry SR, vrátane oblasti médií a audiovízie. Máme preto za to, že menovaním pána Lukáša Machalu za podpredsedu Rady STVR nebola zásada apolitickosti a nezlučiteľnosti funkcií, uvedená v zákone o STVR, nijak porušená. K voľbe pani Martiny Flašíkovej za generálnu riaditeľku STVR uvádzame, že pani Flašíková bola do svojej funkcie riadne zvolená v súlade so zákonom o STVR väčšinou hlasov členov Rady STVR. Výberové konanie prebehlo v súlade so zákonom, so zverejnením všetkých podkladov a s verejným vypočutím kandidátov. Zvolená generálna riaditeľka ukončila svoje podnikateľské aktivity k 19. júnu 2025, čo je v súlade s požiadavkami zákona o nezlučiteľnosti funkcií. Zároveň sa vzdala všetkých funkcií v spoločnosti E Report. Celkovo vzaté, Slovenská republika vníma obavy z možného politického vplyvu na činnosť STVR za neodôvodnené a neopodstatnené. b) Obavy o funkčnú a redakčnú nezávislosť STVR § 3 ods. 2 zákona o STVR deklaruje, že služba verejnosti v oblasti vysielania je založená na zásade redakčnej nezávislosti. STVR je teda ako verejnoprávny vysielateľ zákonom povinná zabezpečiť nezávislosť svojich redakcií a novinárov pri tvorbe a šírení obsahu. Táto nezávislosť je okrem zákona o STVR, ktorý explicitne chráni redakčnú autonómiu voči akýmkoľvek vonkajším politickým alebo ekonomickým tlakom, definovaná aj v interných pravidlách redakčnej práce, vrátane kódexov novinárskej etiky, Štatútu programových pracovníkov a spolupracovníkov STVR a mechanizmov na riešenie prípadných konfliktov záujmov. Všetky tieto mechanizmy slúžia na zabezpečenie objektívnosti a plurality názorov v programovom obsahu. Vďaka týmto nástrojom STVR: a) slobodne a nezávisle poskytuje službu verejnosti prostredníctvom programov spravodajského, publicistického, dokumentárneho, dramatického, hudobného, športového, zábavného a vzdelávacieho charakteru, programy pre deti a mládež a iné programy, b) pripravuje programy založené na zásadách demokracie a humanizmu, ktoré prispievajú k právnemu vedomiu, k etickému vedomiu a k environmentálnej zodpovednosti verejnosti, c) poskytuje nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov. Zákon o STVR tak celkovo zabezpečuje, aby tvorcovia vo verejnoprávnom médiu boli redakčne a funkčne nezávislí a aby svojmu publiku poskytovali pluralitu informácií a názorov
nestranným spôsobom v súlade so svojím poslaním verejnoprávnej služby. Zákon tiež zabezpečuje, aby Slovenská televízia a rozhlas mohla poskytovať nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí a na slobodné utváranie názorov. V nadväznosti na vyššie uvedené nezdieľame obavy oznamovateľa o funkčnú a redakčnú nezávislosť STVR. c) Obavy z nedostatočného financovania STVR z hľadiska plnenia verejnoprávneho poslania Systém financovania verejnoprávneho vysielania je na Slovensku založený na transparentných a objektívnych kritériách, ktoré sú upravené zákonom o STVR. Hlavným zdrojom financovania STVR je nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý je určený na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti, ktorou je poskytovanie služieb vo verejnom záujme. Existujúci model financovania verejnoprávneho vysielateľa, v rámci ktorého sa mu každoročne poskytuje nárokovateľný príspevok, ktorého minimálna výška je stanovená zákonom, je jedným z nevyhnutných legislatívnych nástrojov na zabezpečenie nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa a na eliminovanie vplyvu štátu na rozpočet STVR prostredníctvom každoročných rokovaní o rozpočte. Takýto model z nášho pohľadu predstavuje stabilné a najmä predvídateľné financovanie umožňujúce pre STVR viacročné plánovanie. Čo sa týka zákonom ustanovenej minimálnej výšky precentuálneho podielu z HDP, pri jej určení sa vychádzalo zo skutočných výdavkov tejto inštitúcie v predchádzajúcich obdobiach, pričom hlavným cieľom bolo zabezpečiť, aby bol verejnoprávny vysielateľ pri poskytovaní služieb vo verejnom záujme schopný zabezpečovať svoje zákonné povinnosti. Ako ukazuje prax, nastavený systém financovania pre verejnoprávneho vysielateľa zabezpečuje dostatočné financovanie, keďže suma príspevku na základe zákona je vyššia, ako suma príjmov verejnoprávneho vysielateľa v predchádzajúcich rokoch, ktoré mal z úhrad za služby verejnosti a zo zmluvy so štátom. Tak, z údajov hlavných príjmov rozpočtu RTVS/STVR za obdobie rokov 2020 – 2025, ktoré nezahŕňajú vlastné príjmy (napr. príjmy z reklamy, prenájmov, eurofondov a iných komerčných zdrojov), ale iba príjmy RTVS/STVR verejných zdrojov (úhrady za služby verejnosti, zmluva so štátom, kompenzácie a nárokovateľný príspevok), vyplýva, že tieto príjmy majú v období rokov 2020 – 2025 rastúci trend. Príjmy STVR/RTVS 2020-2025 (úhrady za služby verejnosti, zmluva so štátom, kompenzácie a nárokovateľný príspevok.
Ako vyplýva z vyššie uvedenej tabuľky, príjem verejnoprávneho vysielateľa z nárokovateľného príspevku bol v roku 2024 približne o 10 mil. eur vyšší ako príjem v predchádzajúcom roku a v roku 2025 príjem z nárokovateľného príspevku predstavuje opätovne nárast o cca 15 mil. eur oproti predchádzajúcemu roku. Súčasne STVR realizuje aj opatrenia na zvýšenie efektívnosti hospodárenia, vrátane personálneho auditu a racionalizácie nákladov, s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť rozpočtu a efektívne využitie verejných prostriedkov. Súčasný systém teda zabezpečuje stabilitu a predvídateľnosť financovania a zároveň umožňuje lepšie plánovanie plnenia verejnoprávneho poslania. Financovanie prostredníctvom nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu a transparentný mechanizmus schvaľovania rozpočtu zároveň zabezpečujú stabilitu bez priameho politického zasahovania do hospodárenia. Slovenská republika tak nezdieľa obavy oznamovateľa, že by aktuálny systém financovania STVR mohol mať vplyv na jej nezávislé verejnoprávne poslanie. d) Obavy vo svetle štandardov Rady Európy, vrátane odporúčania č. R(96)10 Vzhľadom na všeobecnosť tvrdení oznamovateľa, nie je možné sa konkrétne vyjadriť, keďže nie je zrejmé, porušovanie ktorej normy vyplývajúce z medzinárodnoprávnych záväzkov sa namieta a v čom spočívajú pojmové znaky domnelého porušovania medzinárodnoprávnych záväzkov. Máme za to, že Slovenská republika sa nevyniká európskemu štandardu pri kontinuálnom hladní modelu ako plniť stanovené ciele v odporúčaniu č. R(96)10. Zdôrazňujeme, že označenie celého súboru nástrojov rôznej právnej sily a stupňa záväznosti nezakladá dôvod na exculpáciu in concreto. Obdobne to platí aj v prípade ľubovoľnej licitácie princípov odvodených od jedného alebo viacerých nástrojov medzinárodného práva. Slovenská republika pristupuje k plneniu svojich medzinárodnoprávnych záväzkov v dobrej viere a posudzuje ich v súvislosti s pojmovými znakmi konkrétnej normy vzhľadom jej stupeň záväznosti. Vzhľadom na absenciu týchto znakov v oznámení, považujem predmetné oznámenie, vo vzťahu k plneniu medzinárodno-právnych záväzkovou Slovenskej republiky za nedôvodné. Záver: Slovenská republika verí, že sa jej podarilo rozptýliť obavy oznamovateľa týkajúce sa možného negatívneho vplyvu riadenia a financovania STVR na jej nezávislosť
.jfif)
%20(1).jpeg)
.jpg)
.gif)
.jfif)
.gif)
.jpg)
