13. 7. 2023

Nomináciám na ceny Emmy vládne Boj o moc

Nomináciám na ceny Emmy 

 Zverejnili nominácie na ceny Emmy. Tento seriál ich získal až 26! | TV  Markíza

vládne Boj o moc



Zoznamu nominácií na televízne ceny Emmy, ktorý zverejnili v stredu, dominuje televízia HBO, ktorej elitné trio seriálov Boj o moc (2018 - 2023), Biely lotos (2021) a The Last of Us (2023) si dokopy na konto pripísalo neuveriteľných 74 nominácií.

Dominantnou témou, ktorá zatemňuje scénu, je však podľa agentúry AP štrajk scenáristov a hroziaca možnosť, že sa k nim už čoskoro pridajú aj herci.

Zoznamu kandidátov vládne Boj o moc a jeho hlboko dysfunkčná dynastia Royovcov, ktorá si vo svojej štvrtej a poslednej sezóne pripísala na konto 27 nominácií, vrátane kategórie najlepšia dráma, v ktorej triumfovala dvakrát za posledné tri roky. Nominácie za herecké výkony v hlavných úlohách si vyslúžili Brian Cox, Jeremy Strong a Kieran Culkin a tiež herečka Sarah Snook.

Adaptácia úspešnej videohry The Last of Us s Bellou Ramsey a Pedrom Pascalom v hlavných úlohách má v hre 24 nominácií a prekliati dovolenkári v sicílskom letovisku z druhej sezóny Bieleho lotosu si vyslúžili 23 nominácií.

Medzi seriálmi nominovanými na hlavnú cenu v dramatickej kategórii spomenutú trojicu dopĺňajú Andor (2022), Volajte Saulovi (2015 - 2022), Koruna (2016 - 2023), Rod draka (2022) a Yellowjackets (2021).

Komediálnemu žánru vládne Ted Lasso (2020 - 2023) s 21 nomináciami a medzi seriálmi nominovanými v tomto žánri ho dopĺňajú Základná škola Willarda Abbotta (2021), Barry (2018 - 2023), Medveď (2022), Jury Duty (2023), Úžasná pani Maiselová (2017 - 2023), Iba vraždy v budove (2021) a Wednesday (2022).

Možnosť, že priemysel oslabia dva štrajky, by však mohla utlmiť akúkoľvek radosť nominovaných a tiež galavečer naplánovaný na 18. septembra.

 

Zdroj: SITA

12. 7. 2023

Zomrel Milan Kundera

Zomrel Milan Kundera
Vo veku 94 rokov zomrel svetoznámy spisovateľ českého pôvodu Milan Kundera  | TVNOVINY.sk



Vo veku 94 rokov zomrel česko-francúzsky spisovateľ Milan Kundera. Bol najprekladanejším autorom českého pôvodu a patril medzi najslávnejších českých rodákov v zahraničí. Na základe stanice ČT24 o tom informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Kundera sa preslávil najmä románmi Žart, Nesmrteľnosť či Neznesiteľná ľahkosť bytia – patria medzi najprekladanejšie české diela vo svete. Napísal aj mnoho esejí o hudbe, literatúre či filozofii. Opakovane sa o ňom hovorilo ako o možnom kandidátovi na Nobelovu cenu za literatúru.
Rodák z Brna žil od roku 1975 vo francúzskom exile, v roku 1979 ho zbavili československého štátneho občianstva. České občianstvo mu vrátili až v roku 2019. Od 80. rokov minulého storočia písal Kundera svoje diela vo francúzštine. K českej kultúre sa však hlásil.
Narodil sa v roku 1929. Patril ku generácii, ktorá vstúpila do literárneho života krátko po komunistickom prevrate v roku 1948. Od polovice 50. rokov do začiatku 60. rokov bol prorežimným autorom a členom komunistickej strany.
Po roku 1968 sa ocitol v nemilosti normalizačných orgánov, a preto sa spolu s manželkou rozhodol pre emigráciu. Po roku 1989 sa do vlasti nevrátil a zostal vo Francúzsku. Niektoré udalosti z jeho života nie sú dodnes úplne objasnené, pretože neposkytoval rozhovory a o minulosti mlčal.



Zdroj: TAS

11. 7. 2023

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS 

Ako si nainštalovať Threads do smartfónu? Novú sociálnu sieť od Facebooku  už vieme používať aj na Slovensku! | Vosveteit.sk - Správy zo sveta  technológií a vedy





Aplikácia Threads spoločnosti Meta získala viac ako 100 miliónov používateľov za menej ako päť dní. Platforma tak prekonala rekord, ktorý dosiahol chatbot ChatGPT spoločnosti Open AI, informuje spravodajský portál BBC. Šéf spoločnosti Meta, ktorá vlastní aj Facebook či Instagram, Mark Zuckerberg sa na margo míľnika vyjadril, že nemôže uveriť, že sa ho podarilo dosiahnuť tak rýchlo.

Threads debutovala v stredu vo viac ako 100 krajinách sveta, v Európskej únii však z regulačných dôvodov zatiaľ nie. Za prvých sedem hodín od uvedenia sa do nej prihlásilo 10 miliónov používateľov a do štvrtka rána ich bolo viac ako 30 miliónov. Po 24 hodinách už bol tento počet viac ako dvojnásobný. BBC poznamenáva, že konkurenčný Twitter musí ešte dohnať, keďže ten má údajne 350 miliónov používateľov.

Na trhu sú aj ďalší rivali ako Mastodon a Bluesky, tí však nemajú výraznú používateľskú základňu.

Aplikácia Threads ťaží z toho, že je prepojená s Instagramom, ktorý má viac ako miliardu používateľov. Používateľ sa môže prihlásiť do Threads jedine, keď má konto aj na Instagrame. Profil na Threads pritom nie je možné zrušiť bez toho, že by sa zrušilo aj instagramové konto. Deaktivovanie profilu na platforme, čiže zneviditeľnenie profilu, príspevkov a interakcií, však nedeaktivuje aj profil na Instagrame.

Zuckerberg aplikáciu Threads minulý týždeň predstavil ako „priateľského“ konkurenta Twitteru, ktorý v októbri kúpil excentrický miliardár Elon Musk. Threads, ktorá umožňuje používateľom uverejňovať príspevky do 500 znakov a má mnoho funkcií podobných Twitteru, by mohla podľa odborníkov prilákať používateľov Twitteru, ktorí nie sú spokojní s nedávnymi zmenami na platforme zavedenými Muskom.

Twitter už pritom spoločnosti Meta pohrozil právnymi krokmi, pričom ju obviňuje z nezákonného použitia obchodných tajomstiev a ďalšieho duševného vlastníctva tým, že najala ich bývalých zamestnancov na vytvorenie „okopírovanej“ aplikácie. Meta to poprela.

                                              Nemecká prokuratúra vydala zatykače na päť zamestnancov Deutsche Bank

Úrady v Berlíne obvinili ruského občana z pokusu o vraždu a pokusu o podpaľačstvo za to, že vlani uložil výbušné alebo zápalné zariadenie v budove, kde žili zamestnanci ruskej tlačovej agentúry.

Prokuratúra v hlavnom meste Nemecka informovala, že 55-ročný muž, ktorého identitu nezverejnili, je obvinený z toho, že do otvoru v pivnici budovy vlani v apríli vložil zariadenie. To sa však z nejasných dôvodov nevznietilo a o niekoľko dní neskôr ho neškodné našli.

Podozrivého zatkli 14. decembra. Predtým sa zúčastňoval na verejných protestoch proti ruskej vláde, pričom bol napríklad v protestnom tábore pred ruským veľvyslanectvom v Berlíne. Krátko po tom, čo Rusko začalo vojnu na Ukrajine na sociálnych médiách napísal, že zo zmienenej budovy, kde našli zariadenie, „vedú vojnu proti nám všetkým“.

Tento muž „nie je nekontroverzný“ medzi ruskými opozičnými aktivistami, uviedla prokuratúra. Obvinený je aj z podvodného získavania pomoci počas pandémie koronavírusu a manipulácie s plynom a elektrinou vo svojom byte.

Muž popiera obvinenia voči nemu a tvrdí, že je obeťou sprisahania ruských spravodajských služieb. Prokuratúra však vysvetlila, že vyšetrovanie nenašlo o tom žiadne dôkazy.

                                    Twitter Blue Explained: What Is It? How Much Does It Cost? | WIRED

Falošné a zavádzajúce správy o vojne na Ukrajine sa stále virálne šíria na platformách sociálnych médií, konštatuje spravodajský portál BBC. Upozorňuje pritom, že niektoré z najčastejšie zdieľaných príkladov možno nájsť na Twitteri, kde ich zverejňujú predplatitelia služby Twitter Blue, ktorí okrem iného platia aj za propagáciu svojho obsahu ostatným používateľom.

Viacero predplatiteľov Twitter Blue podľa BBC, napríklad zdieľalo tvrdenie, podľa ktorého počas nedávnych nepokojov vo Francúzsku na tamojšiu políciu strieľali americkými zbraňami, ktoré mohli pochádzať z Ukrajiny. Tento post pritom zaznamenal viac ako milión pozretí a BBC Verify jeho pôvod vystopovala k prokremeľským kanálom na komunikačnej platforme Telegram. Nič také sa pritom nepotvrdilo.

Ďalšie účty s modrým overením Twitteru zase šírili tvrdenie, podľa ktorého Rusi na Ukrajine objavili „továrne na deti“, kde vraj deti vo veku dva až sedem rokov vychovávajú len na to, aby ich buď poslali do „detských bordelov“ alebo im odobrali orgány a tie následne predali na západ. BBC Verify pôvod tvrdenia odsledovala k článku publikovanému v marci na The People's Voice, čo je alternatívny názov webu YourNewsWire, ktorý fact-checkeri označujú za jedného z najväčších tvorcov falošných správ na internete. Ruská vláda a Kremľom kontrolované médiá sú tiež známe šírením nepodložených tvrdení o ilegálnych odberoch orgánov na Ukrajine.


<p>Ďalšie falošné tvrdenie, ktoré zdieľal účet s predplatným tváriaci sa ako legitímny zdroj, sa objavilo po ruskom útoku na rušné centrum mesta Kramatorsk. To uvádzalo, že to bol nevydarený útok Ukrajiny, ktorý zasiahol vojenské baraky, kde boli ubytovaní vojaci NATO a zahraniční žoldnieri. Tweet mal viac ako milión pozretí.</p>

<p>Medzi virálne sa v poslednom čase podľa BBC zaradilo aj ďalšie falošné tvrdenie, podľa ktorého ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v krajine „zrušil“ voľby. Odvolávali sa pritom na Zelenského vyjadrenie v rozhovore pre BBC, kde povedal, že voľby na Ukrajine budú, keď sa skončí vojna - tak, ako to prikazuje zákon. BBC vysvetľuje, že ukrajinská ústava zakazuje rozpustenie parlamentu a konanie volieb v čase stanného práva, čo znamená, že súčasný prezident a parlament budú vo funkciách, kým bude platiť stanné právo. Účty s predplatným Twitter Blue s podobnými zavádzajúcimi tvrdeniami pritom zaznamenali stovky tisíc zdieľaní.

 
BBC na záver konštatuje, že tlačové oddelenie spoločnosti Twitter, ktoré kontaktovali so žiadosťou o reakciu na nepravdivé a zavádzajúce príspevky zdieľané cez službu Twitter Blue uvedené v článku, potvrdilo prijatie žiadosti, ale odmietlo sa k nej vyjadriť

SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

HOAX: Šírilo sa nepravdivé video o odoberaní orgánov deťom na Ukrajine

 

 HOAX: 

 
 


Šírilo sa nepravdivé video o odoberaní orgánov deťom na Ukrajine
 
Tisíce používateľov sociálnych sietí zdieľali video, v ktorom žena identifikovaná ako bývalá pozorovateľka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) tvrdí, že odhalila, ako mali ukrajinské jednotky odoberať orgány deťom. OBSE uviedla, že dotyčná žena nikdy organizáciu nezastupovala, a tiež, že nemá žiadne záznamy o podobných incidentoch. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Prostredníctvom reverzného vyhľadávania loga viditeľného v pravom hornom rohu videa AFP zistila, že logo patrí online kanálu "Rusko - to som ja!" Na kanáli zverejnili aj viac ako 50-minútový film s názvom "Nech to mama počuje. Exkluzívny film o zločinoch kyjevského režimu voči deťom z Donbasu", z ktorého pochádza aj virálne video.
Vo videu vystupuje žena v uniforme pod menom Vera Vajmanová, ktorá údajne ako pozorovateľka OBSE zbierala v rokoch 2019 až 2022 informácie o tajných laboratóriách. Vera Vajmanová vystupovala v minulosti aj pod menom Vera Nikulina.
Zástupca OBSE pre médiá Hans Fellber-Charbonneau o Vajmanovej či Nikulinovej pre AFP uviedol, že osoby s takýmto menom nie sú vedené medzi pozorovateľmi spomedzi členských krajín OBSE. Hovorkyňa Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) Katya Andruszová síce potvrdila, že Nikulina sa v roku 2014 zúčastnila na Fóre mladých lídrov, ale nikdy nebola zamestnaná v žiadnej funkcii v ODIHR.
AFP kontaktovala aj osobitného zástupcu OBSE pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi s otázkami, či má organizácia vedomosť o odoberaní orgánov na Ukrajine. Ten pre AFP povedal: "Vykonali sme niekoľko interných kontrol a môžeme potvrdiť, že neexistujú žiadne záznamy ani o prípadoch odoberania detských orgánov, ani o tom, že by osoba Vera Vajmanová (Vera Nikulina) bola zamestnancom OBSE."
Vo videu sa nachádzajú aj ilustračné zábery slúžiace na podporenie nepravdivých tvrdení. Pôvod všetkých použitých záberov AFP vystopovala a zistila, že s tvrdeniami nijako nesúvisia.
Prvý záber zachytáva ruky osoby vo vojenskej uniforme, ako pripája kanylu. AFP pri vyhľadávaní na Yandex našla rovnakú scénu zverejnenú 2. júna 2022 na YouTube ako súčasť krátkeho videa ukrajinského kanálu Freedom UA o práci lekárov počas vojny.
Na druhom zábere, kde Vajmanová tvrdí, že vie o "podzemných laboratóriách", je vidno ukrajinských vojakov. AFP identifikovala pôvodné video, ktoré 5. júla 2017 zverejnil pluk Azov s popisom, že zachytáva športové podujatie.
V tretej ilustračnej scéne je vidieť lekára v operačnej sále, ako vkladá plastové vrecko s niečím, čo vyzerá ako ľudské tkanivo, do chladiaceho boxu s nápisom "Ľudský orgán na transplantáciu" v angličtine. Na chladiacom boxe je logo ukrajinského Inštitútu srdca, poprednej kardiologickej a kardiochirurgickej nemocnice.
AFP sa spojila s kardiochirurgom a riaditeľom inštitútu Borysom Todurovom. "Môžem potvrdiť, že na tomto videu som ja počas jednej z našich transplantácií. Na videu vidieť, ako odoberáme srdce od darcu a prenesieme ho do našej nemocnice - Inštitútu srdca -, aby sme ho transplantovali do tela príjemcu a zachránili mu tak život," uviedol v reakcii na video.
Transplantácia orgánov na Ukrajine však podľa neho podlieha prísnym štátnym kontrolám v každej fáze procesu. To zahŕňa absolútne sterilné podmienky s veľmi prísnym časovým obdobím, kedy je možné transplantovať orgán darcu. Okrem toho by mala existovať zhoda v rôznych fyzických a zdravotných parametroch medzi darcom a príjemcom, aby to fungovalo. Takže je jednoducho veľmi hlúpe myslieť si, že môžete niekomu len tak odobrať orgán, predať ho a transplantovať niekomu inému.
AFP sa na odoberanie ľudských orgánov a obchodovanie s nimi, ktorého sa vraj majú dopúšťať Ukrajinci v spolupráci so Západom, opýtala aj Misie OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine. "Nikto z členov misie OSN o niečom podobnom nikdy nepočul," uviedol hovorca Kris Janowski.
V súvislosti s videom sa AFP obrátila tiež na Európske centrum excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám (Hybrid CoE) v Helsinkách. Odborník na dezinformácie z Hybrid CoE Jakub Kalenský uviedol, že video rozhodne vyzerá ako typické prokremeľské propagandistické tvrdenie.
Organizácia La Strada International, ktorá sa zaoberá vyšetrovaním obchodovania s ľuďmi vrátane núteného odoberania orgánov, pre AFP tiež uviedla, že nemá žiadne záznamy o takýchto prípadoch.


Zdroj: TASR

 

9. 7. 2023

Zomrel Srdjan Koljevič

Zomrel Srdjan Koljevič

 Srđan Koljević - Wikipedia

 

Vo veku 56 rokov zomrel srbský filmový režisér a scenárista Srdjan Koljevič. Skonal v noci na sobotu po dlhej a ťažkej chorobe, oznámila Fakulta dramatických umení v Belehrade, na ktorej Koljevič študoval a neskôr aj učil. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Koljevič sa narodil v Sarajeve v dnešnej Bosne a Hercegovine v decembri 1966. Ako filmový režisér či scenárista má na konte 15 hraných a dva dokumentárne filmy i niekoľko televíznych seriálov.
Jeho režijným debutom bola v roku 2004 komediálna road movie Sivý kamión červenej farby zasadená do obdobia vojny v bývalej Juhoslávii. Za tento film získal ocenenia na viacerých festivaloch, uvádza Česko-Slovenská filmová databáza (ČSFD).
Úspech zožal aj so svojím druhým režijným počinom, filmom Žena so zlomeným nosom, za ktorý získal v roku 2010 hlavnú cenu na filmovom festivale v Zürichu, pripomína DPA.
Natočil aj film Gavrilo Princip - proces (2014), ktorý pojednáva o procese so zmieneným Principom a jeho priateľmi z organizácie Mladá Bosna po tom, ako Princip spáchal v roku 1914 atentát na rakúsko-uhorského následníka trónu, arcivojvodu Františka Ferdinanda d'Este. Atentát viedol k vypuknutiu prvej svetovej vojny.
"S filmami, ktoré režíroval alebo k nim napísal scenáre, zanechal po sebe dielo, aké inšpiruje celé generácie," napísalo v Koljevičovom nekrológu vedenie Fakulty dramatických umení v Belehrade.

Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Threads: Meta launches its new Twitter rival amid terrible week for Elon  Musk | The Independent



Twitter sa vyhráža spoločnosti Meta, že ju zažaluje za spustenie novej aplikácie Threads, ktorá funguje na podobnom princípe ako Twitter. Právnici Elona Muska tvrdia, že Meta zamestnala ľudí prepustených z Twitteru a narušila tak jeho obchodné tajomstvo a duševné vlastníctvo. V piatok to uviedol denník The Guardian, informuje TASR.
V liste adresovanom zakladateľovi Mety Markovi Zuckerbergovi právnici Twitteru vyjadrili podozrenie, že Meta je zapojená "do systematického, vedomého a nezákonného narúšania obchodných tajomstiev Twitteru a iného duševného vlastníctva".
"Žiadame, aby Meta okamžite prestala využívať obchodné tajomstvá Twitteru či ďalšie prísne tajné informácie," uvádza sa v liste.
Miliardár Elon Musk sa stal majiteľom Twitteru vlani v októbri a táto sociálna sieť odvtedy zaznamenala viacero ťažkostí. Musk prepustil viac než 80 percent jej zamestnancov vrátane tzv. moderátorov obsahu, ktorí odstraňovali nenávistné prejavy.
Twitter tvrdí, že Meta zamestnala jeho bývalých zamestnancov. Právnici tvrdia, že Meta vedome prikázala týmto pracovníkom, aby vyvinuli platformu podobnú Twitteru, čím porušila americké "štátne a federálne zákony ako aj pretrvávajúce záväzky bývalých zamestnancov k Twitteru".
"Súťaživosť je v poriadku, no podvádzanie už nie," napísal Musk vo štvrtok v príspevku na Twitteri.
Komunikačný riaditeľ Mety Andy Stone uviedol, že v tíme, ktorý vyvíjal Threads, sa nenachádza ani jeden bývalý zamestnanec Twitteru. Nie je preto zatiaľ jasné, na akých dôkazoch Muskova platforma svoje tvrdenia zakladá, upozorňuje The Guardian.
Aplikáciu Threads bola spustená v noci na štvrtok a počas prvých siedmich hodín jej fungovania sa do nej zaregistrovalo desať miliónov používateľov. Účty v aplikácii už majú aktívne aj niektoré médiá (The Washington Post alebo The Economist) či celebrity vrátane speváčok Jennifer Lopez a Shakiry či herca Hugha Jackmana. 

                       Malmö chosen as Host City for 68th Eurovision Song Contest in May 2024

Juhošvédske mesto Malmö bolo vybrané za hostiteľa ďalšej pesničkovej súťaže Eurovízia, ktorá sa uskutoční 7. až 11. mája 2024, oznámili v piatok verejnoprávne médiá tejto škandinávskej krajiny. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
"Malmö je kreatívne mesto s bohatým kultúrnym životom, ktoré môže poskytnúť hudobný festival pre celú Európu," povedala generálna riaditeľka Sveriges Television (SVT) Hanna Stjärneová.
Eurovízia sa vo Švédsku teší veľkej popularite. Na budúci rok ju bude táto severská krajina organizovať už po siedmy raz. Švédska speváčka Loreen vyhrala tohtoročnú súťaž, ktorú v mene vojnou zničenej Ukrajiny hostila Británia.
Podujatie sa v roku 2024 bude prekrývať s 50. výročím víťazstva skupiny ABBA v Eurovízii - prvého švédskeho triumfu vôbec. Formácia si ho vydobyla prelomovým hitom "Waterloo".
Malmö, tretie najväčšie švédske mesto, hostilo Eurovíziu už dvakrát - v rokoch 1992 a 2013. Predtým sa tejto pocty dostalo Göteborgu (1985) a Štokholmu (1975, 2000, 2016).
Európska vysielacia únia (EBU), ktorá túto pesničkovú súťaž každoročne od roku 1956 organizuje, uviedla, že je výberom mesta Malmö "nadšená". O voľbe rozhodovali SVT a EBU.
"Sme nadšení, že sa vraciame do tohto živého a dynamického mesta, ktoré preukázalo, že má ideálne priestory a infraštruktúru na usporiadanie najväčšieho živého hudobného podujatia na svete," povedal hlavný supervízor Eurovízie Martin Österdahl.
Loreen (39), ktorá vyhrala Eurovíziu už v roku 2012, sa v máji 2023 stala prvou ženou, ktorá vyhrala túto excentrickú a obľúbenú pesničkovú súťaž dvakrát, pripomína AFP. Je len druhou osobou, ktorej sa to podarilo - po írskom spevákovi Johnnym Loganovi (1980, 1987).
Tohtoročnú súťaž sledovalo 162 miliónov televíznych divákov, uviedla spravodajská stanica BBC News. Finále, ktoré sa konalo v anglickom Liverpoole, sledovalo vo Švédsku 2,3 milióna ľudí.

 Hallan muerto en Nayarit al periodista Luis Martín Sánchez Iñiguez

 

Regionálneho spravodajcu mexického denníka La Jornada našli v sobotu mŕtveho. Stalo sa tak krátko po tom, ako bol v mexickom štáte Nayarit vyhlásený za nezvestného, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
"Telo nájdené v obci Huachines... v okrese Tepic bolo identifikované ako Luis Martín Sánchez Iniguez, 59 rokov, spravodajca (novín) La Jornada," uvádzajú na svojej webovej stránke noviny Mexico City.
Novinárova manželka Cecilia Lópezová vyšetrovateľom povedala, že od stredajšej noci, keď bola mimo mesta na návšteve príbuzných, nevedela, kde sa jej manžel nachádza.
Telo 59-ročného novinára našli v sobotu ráno vo vidieckej oblasti blízko mesta Tepic, hlavného mesta štátu Nayarit. Podľa nepotvrdených správ miestnych médií bolo jeho telo zabalené v plastových vreciach a na hrudi mal odkaz.
Ešte v stredu večer bol Sánchez doma a telefonoval so svojou manželkou.
Lópezová údajne tiež vyšetrovateľom povedala, že našla oblečenie, ktoré mal jej manžel na sebe, keď ho naposledy videla, pričom v peňaženke mal všetky svoje veci okrem novinárskeho preukazu z denníka La Jornada. Rodina tiež nahlásila, že zmizol jeho počítač, telefón, hard disk a sandále, uvádzajú noviny Mexico City.
V minulosti boli pritom zavraždení aj iní novinári denníka La Jornada. V roku 2017 bola v mexickom štáte Chihuahua zavraždená napríklad novinárka denníka Miroslava Breachová. V tom isto roku bol v mexickom štáte Sinaloa tiež zavraždený Javier Valdez, ktorý prispieval aj do AFP.
Mexiko je považované za jednu z najnebezpečnejších krajín pre novinárov. Od roku 2000 tam podľa organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) zavraždili už vyše 150 novinárov.
Podľa údajov vlády prišlo vlani k 13 vraždám reportérov. Väčšina zločinov spáchaných proti novinárov v Mexiku pritom ostane nepotrestaná, uvádza AFP.

Copyright  © TASR 2023

NEDEĽNÝ REZEŇ

 

NEDEĽNÝ REZEŇ

 



 

TA3 V politike v nedeľu o 11.00:



Hosťami budú:

  • Richard Sulík
  • Milan Uhrík


Rozprávať sa budeme o:

  • Aktuálna politická situácia + situácia v NR SR, mimoriadne schôdze
  • Volebná kampaň: spolupráca strán, povolebné koalície, témy kampane, kandidátky, koaličný potenciál
  • Hybridná vojna a dezinformácie


Sledujte V politike v nedeľu o 11:00 na ta3.