1. 7. 2004

AD: VEREJNOPRÁVNOSŤ NEMÁ DEFINÍCIU

Na články v novinách vraj ako členovia Rady STV nebudeme reagovať, ale na svete sú oficiálne tvrdenia člena manažmentu televízie Branislava Záhradníka, že "nikde nezadefinoval, čo je verejnoprávny formát“. STV chce byť úspešná na reklamnom trhu a v sledovanosti. Nikto neupiera snahu STV o to, aby bola na trhu úspešná a pobila sa o reklamný koláč. Naopak, je to chvályhodné, pokým si bude plniť svoje základné funkcie. Tvrdenia pána Záhradníka (a tým aj generálneho riaditeľa) sú v príkrom rozpore s poslaním STV. Mám pocit, že vedenie STV naozaj nepozná ani znenie Zákona o STV (predovšetkým o verejnej programovej službe, presnú definíciu toho, čo má vysielať a čo má vyrábať). Existujú aj ďalšie právne záväzné dokumenty, akými je Typová vysielacia štruktúra na rok 2004 a Rozpočet STV na rok 2004, ktoré, ale vedenie, alebo pán Záhradník ešte nevideli, pretože sa sčasti ignorujú. Týka sa to hlavne Typovej vysielacej štruktúry na rok 2004, ktorú STV nedodržiava pri jednotlivých typoch programov (predovšetkým tých, ktoré sú o verejnej programovej službe). Stále považujem, po zverejnení obzvlášť nízkej sumy za nákup licencií na programy Svadba snov a SuperStar, za absolútne nevyhnutné, aby Rada STV mala možnosť poznať nielen túto sumu, ale PODMIENKY, ktoré sú určujúce pre hospodárnosť takej operácie , jej transparentnosť a efektivitu. Ako daňový poplatník a predovšetkým platiteľ koncesionárskych poplatkov zbožňujem predstavu úverovať verejnoprávne chcenie návratnosti investície SuperStar. Navyše ma fascinuje predstava ako komerčné televízie pasívne pozerajú s otvorenými ústami na STV a nič nerobia. To zaváňa neznalosťou trhu a adorovaním dynamickej STV. Ako člen Rady STV dôverujem vedeniu STV, ale vždy som sa držal zásady dôveruj, ale preveruj. Momentálne nemám v rukách žiadne nástroje na to, aby som vôbec mohol niektoré úkony ako člen Rady STV vykonávať. Naopak – verejnosť sa po zasadnutiach rady STV napokon dozvie viac, a to aj bez záväzkov k mlčanlivosti.