Miluj blížneho svojho...

Miluj blížneho svojho..., UZNESENIE č. 59/2004 Rada STV žiada GR STV, aby prijal opatrenie, ktorým zruší Rozhodnutie GR STV zo 17. mája 2004, list č. 37/1000/2004-IO, nakoľko v zmysle Čl. 2, ods. 3, písm. a) Komplexných pravidiel programového riadenia STV – Vysielacej smernice STV dokumentárny film Miluj blížneho svojho bol z obsahového aj technického hľadiska schválený do vysielania STV ako definitívny a plne vyhovujúci. T : ihneď Z : R. Rybníček Komentár: Citujem z listu GR STV zo 4.11.2004, druhý odsek venovaný uzneseniu Rady STV č. 59/2004: „Za zodpovedajúcu formu riešenia je preto v tomto prípade možné pokladať písomné vyrozumenie.“ List GR STV zo 17. mája 2004, č. 37/1000/2004-IO bol uvádzaný ako Rozhodnutie generálneho riaditeľa a bol adresovaný režisérovi filmu Dušanovi Hudecovi. K dnešnému dňu nebol D. Hudecovi doručený list, ktorým by bolo zmenené, resp. zrušené uvedené rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že GR STV nesplnil uznesenie Rady STV a ani vlastné slová. Ak bude tvrdiť opak, nech predloží kópiu listu – „písomného vyrozumenia“ (nie o mesiac ale hneď). Skutočnosť, či bol doručený list režisérovi si možno ihneď overiť. UZNESENIE č. 60/2004 Vzhľadom na rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu z 24.08.2004, podľa ktorého sa Slovenská televízia odvysielaním filmu Miluj blížneho svojho nedopustila porušenia zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, pominuli dôvody, ktorými GR STV v Rozhodnutí GR STV zo 17. mája 2004, list č. 37/1000/2004-IO zdôvodňuje, prečo považuje toto dielo za nedokončené. Rada STV preto žiada GR STV, aby zrušil toto Rozhodnutie GR STV a nakladal s filmom Miluj blížneho svojho ako s dokončeným dielom a nebránil jeho uvádzaniu ako samostatného diela vo vysielaní STV. T : ihneď Z : R. Rybníček Komentár: Rada pre vysielanie a retransmisiu sa v prípade prešetrovania sťažností zaoberala nielen diskusnou reláciou „Pod lampou“ ale aj dokumentárnym filmom „Miluj blížneho svojho...“, logicky nemohla prijať uznesenie bez toho, aby posúdila obsah obidvoch programov a ich súlad so zákonom. Až na základe toho mohla konštatovať, že sťažnosť, a to nielen č. 1386/102-2004 (na ktorú sa odvoláva GR STV), ale aj sťažnosť č. 1384/104-2004 sú neopodstatnené. Rada pre vysielanie a retransmisiu nemôže prijať uznesenie, či je sťažnosť opodstatnená alebo nie bez toho, aby posúdila, či došlo k porušeniu zákona alebo nie! Stanovisko GR STV vyjadrené v liste č. 82/1000/2004-10 zo 4.11.2004 je iba dôsledkom toho, že rada STV napriek jednoznačným predloženým dôkazom nebola schopná opakovane zaujať stanovisko k tomu, či GR STV porušil zákon, alebo nie. Na pripomenutie : Film pre tých, ktorí sa neboja tabuizovaných tém Dušan Hudec, filmový režisérNarodený v r. 1953 v Trenčíne. Absolvent filmovej a televíznej réžie na FAMU, Praha. Filmy za posledné obdobie: Bez hraníc (Sin Fronteras) 1995, Divokí psi (1996), Poslovia nádeje I., II. (1998 - 2000), Svedok (2000), Darovaný čas (2003), Miluj blížneho svojho... (2004)Dokumentárny film Miluj blížneho svojho..., ktorý STV 2 odvysielala 24. mája 2004, narobil nemalý poprask. Film bol nakoniec trikrát reprízovaný v sprievode diskusnej relácie Pod lampou. Dostalo sa mu tak oveľa väčšej pozornosti, než s akou tvorcovia diela rátali. A nielen to... Veci dospeli tak ďaleko, že režisér filmu dodnes nedostal honorár, vedenie STV mu zrušilo povolenie na vstup do budovy a navyše sa dozvedel, že si v STV ani "neškrtne". Redakciu SLOVA zaujímali nielen okolnosti, za akých bol film sproblematizovaný, ba takmer až škandalizovaný, ale aj ideové, duchovné pozadie, ktorým sa režisér Dušan Hudec nechal inšpirovať.* Bol by si sa nazdal, že tvoj dokumentárny film Miluj blížneho svojho..., ktorý prednedávnom odvysielala Slovenská televízia, natoľko zaujme a vyvolá takú búrlivú odozvu?- Nepredpokladal som, že film spôsobí taký rozruch. Nenakrútil som ho preto, aby som na seba upozorňoval, šokoval či vyvolával škandály. Hľadal som len odpovede na otázky, ktoré ma znepokojovali. Zaujímali ma otázky ľudskosti, solidarity, empatie. No azda najväčšmi ma zaujímalo, čo pre kresťanov znamenala a znamená Kristova výzva vyjadrená slovami "miluj svojho blížneho ako seba samého". Chcel som poznať, ako sa ľudia, ktorí sa hlásili ku kresťanskej viere, zachovali v takej ťažkej situácii, akou bol pogrom. Zaujímal ma aj vzťah medzi kresťanstvom a židovstvom. A v neposlednej miere som bol zvedavý i na to, aká je situácia dnes, či a ako sa vzťahy medzi kresťanmi a židmi zmenili.* Ako sa ti nakrúcalo? Vyskytli sa nejaké komplikácie aj počas nakrúcania?- Film sme nakrúcali koncom roku 2002 ešte za bývalého vedenia STV a dostalo sa nám takej podpory, aká len bola možná. Bol to však nadštandardný projekt a Slovenská televízia by ho nemohla zrealizovať len z vlastných finančných prostriedkov. Obrátili sme sa teda na rozličné nadácie, ktoré nás podporili, a nebyť týchto inštitúcií, film by nebol vznikol. Za podmienok, aké dnes vládnu v STV, by sme film nemohli nikdy natočiť. Súčasné vedenie totiž odmieta vstup koprodukčných partnerov a sponzorov do výroby filmu.* V ktorom okamihu a akým spôsobom sa začal tvoj film problematizovať?- Po príchode nového vedenia do STV bol film pozastavený až do novembra 2003 podobne ako niektoré ďalšie projekty. Projektu sa napokon zastal intendant Dvojky pán Kerner. Vo veľkej miere sa zaslúžil o to, že sme mohli film dokončiť. V januári 2004 sme začali strihať. Prvým signálom, že nastanú problémy, bolo, keď sa v marci 2004 pozastavil zostrih filmu s tým, že sme prekročili pridelené frekvencie na strižňu. Na celovečerný dokument ich bolo evidentne málo a materiál bol taký náročný, že sa to jednoducho nedalo stihnúť. Navyše dramaturgia STV nemala skúsenosti s takým náročným projektom. Testovala si ju vlastne na nás. Bol som nútený podpísať novú režijnú zmluvu. Vedenie ma pre "výstrahu" potrestalo tým, že mi znížilo honorár o tretinu. S tou podmienkou som súhlasil, len aby som mohol film dokončiť. Hrubý zostrih filmu videla dramaturgia, ktorá nevyslovila voči filmu žiadne výhrady. No a tam tá inkriminovaná veta, ktorá vyvolala toľko rozruchu, bola a vôbec nikomu neprekážala.* Pripomeňme čitateľom SLOVA, ako znela.- "Židia, Cigáni to je najväčšia háveď pod slnkom, pamätajte si to! Dokiaľ tí budú žiť, na svete poriadok nebude!" Povedal to jeden starší Topoľčanec, ktorý stál na námestí na mieste, kde sa pred takmer šesťdesiatimi rokmi pogrom odohral. Je to jeho osobný názor, za ktorým si stojí, a požiadal ma, aby som jeho výrok vo filme ponechal, pretože je zvyknutý na to, že televízie bežne vystrihujú nevhodné výroky. Takto ma vlastne nepriamym spôsobom zaviazal, aby som jeho slová vo filme ponechal. Ešte dodal, že mu veľmi odľahlo, keď mohol otvorene vyjadriť svoj názor.* Čo sa udialo 10. mája 2004 na schvaľovacej projekcii?- Nikto z prítomných nemal k filmu žiadne výhrady ani pripomienky. Schvaľovací protokol podpísal zodpovedný dramaturg filmu Peter Ďureje a šéfdramaturg Ľuboš Machaj film ocenil a schválil do vysielania. Problém nastal, až keď dvaja redaktori, ktorí nemali s filmom nič spoločné, obišli rozhodnutie dramaturga filmu a šéfdramaturga redakcie, čím zasiahli do ich zodpovednosti a spochybnili ich kompetencie. Páni Peterich a Bezák išli rovno za šéfproducentom pánom Janovským s tým, že vo filme je veta, ktorá môže byť "problém". Pán Janovský potom zašiel za intendantom Dvojky pánom Kernerom, ale tam nepochodil, pretože pán Kerner mu povedal, že on v tom žiaden problém nevidí, film pozná a súhlasí, aby sa odvysielal aj s inkriminovanou vetou, ale že mu nemôže zabrániť v tom, aby šiel za riaditeľom STV. A tak pán Janovský, ktorý ako šéfproducent nemá právomoc zasahovať do kompetencie dramaturgie, nakoniec predostrel "problém" riaditeľovi STV pánovi Rybníčkovi.* Na objasnenie, pán Bezák je...- Šéf Producentského centra duchovného života STV. Možno sa pán Bezák zaujímal o projekciu preto, lebo vo filme sa spomína istý Bezák, ktorý bol v Topoľčanoch jedným z bývalých gardistov a arizátorov. Alebo prišiel len preto, lebo sa dopočul, že film sa dotýka aj náboženských otázok. To, že bol prítomný na projekcii, svedčí o tom, že v STV funguje úzke prepojenie a informačná väzba medzi redaktormi a vedením. Podstatné je, že riaditeľ STV "pochopil" celú záležitosť tak, že dramaturgia filmu má "problém", s ktorým si nevie rady, a preto s riešením musí prísť on. GR STV však poznal stanovisko programových pracovníkov, ktorí súhlasili s odvysielaním filmu bez zásahu. Páni Machaj a Kerner boli toho názoru, že ak sa film odvysiela tak, ako je, budú s ním menšie problémy, než keby sa trvalo na vystrihnutí vety. Nastala schizofrenická situácia: dramaturgia stála za mnou a nechcela zasahovať do filmu, ale zároveň mala na mňa vplývať, aby som vetu vystrihol. Navyše to bolo v rozpore s ich presvedčením, ktoré dodnes zastávajú, že film by pustili do vysielania, že je to nešťastné riešenie vedenia STV a že riaditeľ jednal asi skratovo... Za najabsurdnejšie považujem to, že riaditeľ STV sa ma snažil presvedčiť, aby som vystrihol "nejakú vetu" z filmu, ktorá by mohla byť v rozpore so zákonom, ale nemohol som k tomu zaujať postoj, pretože som nedostal od riaditeľa žiadne oficiálne stanovisko alebo právnu analýzu. Neistota trvala do 13. mája 2004. V ten deň počas tlačovej konferencie, ktorá sa týkala pripravovaných dokumentov, sme sa dozvedeli, že film Miluj blížneho svojho... sa odvysiela v plánovanom termíne 17. mája 2004. Zdalo sa, že problém sa vyriešil a že všetko bolo iba nedorozumenie. Niekoľko hodín po skončení konferencie však pán Janovský nariadil produkčnej filmu pani Trizmovej, aby ma našla a zariadila, aby som problematickú vetu dal z filmu vystrihnúť. Odmietol som to a na druhý deň som požiadal riaditeľa STV o bližšie vysvetlenie, prečo mám vetu vystrihnúť. Pán Rybníček mi oznámil, že "sa tak rozhodol a ako riaditeľ má na to právo. Buď vetu vystrihnem a film sa odvysiela, alebo nie a film sa neodvysiela". Vnímal som to ako direktívny príkaz bez právneho odôvodnenia prečo, a teda som mu povedal: "Tak sa neodvysiela." V pondelok 17. mája mi osobne pán Rybníček odovzdal svoje písomné stanovisko, v ktorom sa uvádza, že na základe stanoviska Právneho odboru STV dospel k presvedčeniu, že film by mohol byť v rozpore so zákonom, a ak vetu nevystrihnem, film neodvysiela a STV odstúpi od zmluvy. Snažil som sa byť ústretový, a preto som si vzal jeden deň na rozmyslenie. Požiadal som tiež o stanovisko Právneho odboru STV, na ktoré sa GR STV odvolával vo svojom rozhodnutí. Dodnes som ho od GR STV pána Rybníčka nedostal. Tak som sa rozhodol, že nič z filmu nevystrihnem. Film sa nakoniec odvysielal 24. mája 2004, ale len ako súčasť diskusnej relácie Pod lampou. Svoje rozhodnutie zdôvodnil pán GR STV priamo v diskusii: pretože takto "bezpečne" odvysielaný film ako súčasť diskusie "neporuší zákon" a STV uchráni pred možnou pokutou od Rady pre vysielanie a retransmisiu. O mesiac neskôr GR STV sám spochybnil svoje rozhodnutie, keď žiadal, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodla, či STV odvysielaním filmu Miluj blížneho svojho... v diskusnej relácii Pod lampou neporušila zákon. Riaditeľ STV dodnes pokladá film za nedokončený, hoci ho medzitým trikrát reprízovali.* Mal si niekedy z toho, čo sa udialo, strach?- Atmosféru strachu cítiť v STV permanentne. Ale z čoho som mal mať strach...?* No... nebál si sa, že môžeš prísť o zamestnanie..?- Som na voľnej nohe, takže to mi nehrozilo. Ale z každodenného kontaktu so zamestnancami STV som sa dozvedel, že strach panoval už vo chvíli, keď do funkcie riaditeľa nastúpil pán Rybníček, lebo videli, že sa správa priveľmi autoritatívne. Zamestnanci spočiatku naozaj verili tomu, že ide o začiatok niečoho nového, že sa udeje niečo pozitívne. Postupne vnímali, že sa začala rozmáhať vzájomná nedôvera. Čoskoro zistili, že názor interných zamestnancov vedenie STV vôbec nezaujíma. Povedali si však, že sú mladí a k tomu tiež patrí agresivita vystupovania, a tak čakali, kam to dospeje. Keď sa trojnásobne zvýšila výroba programov, začali mať pocit, že by ich vedenie mohlo už konečne brať ako partnerov v komunikácii. Chceli im svojou prácou ukázať, že sú na ich strane, že im držia palce a že privítali zmenu. Ťažkosti sa pre zamestnancov STV začali vo chvíli, keď požadovali zlepšenie podmienok alebo zvýšenie platu. Zistili, že hneď ako bol niekto nepohodlný, prepustili ho za porušenie pracovnej disciplíny. Všetko nasvedčuje tomu, že svojvoľne vyhadzujú ľudí a že si hľadajú zámienky, aby mohli niekoho z pracoviska odstrániť.* Také niečo sa predsa deje dnes takmer všade...- Áno, ale nie je to v poriadku, pokiaľ sú zamestnanci naozaj zodpovední a svoju prácu si robia dobre. Je to predsa v rozpore so zákonom. Pánovi Parovi a pánovi Rybníčkovi treba jednoducho povedať, že nie sú majiteľmi súkromnej televízie a je najvyšší čas, aby vyšli zo svojich "kobiek" a prešli sa po jednotlivých pracoviskách, po chodbách a spýtali sa ľudí, v akých podmienkach pracujú, čo si o nich myslia, aká je atmosféra v Slovenskej televízii... Je veľmi dôležité, aby sa o tomto hovorilo. Kohokoľvek sa dnes v STV spýtate, povie vám, že má strach. Viacerí ľudia mi povedali, že majú strach, že keď prídu ráno do zamestnania, nevedia, či ich na konci pracovnej doby nečaká výpoveď za porušenie pracovnej disciplíny...* Ak sa nemýlim, veci sa majú tak, že vedenie STV ti zrušilo povolenie na vstup do Slovenskej televízie. Povedali ti dôvod, prečo?- Nie. Ale to je bežný spôsob konania vedenia STV. Myslím si, že je to reakcia GR STV na moje vystúpenie v Rade STV v júli 2004, kde som reagoval na nepravdy, ktoré o mne pán Rybníček povedal na predchádzajúcich zasadaniach Rady. Vzťah GR STV k filmu Miluj blížneho svojho... vyjadrujú jeho výroky: "... nemôžem sa zmieriť s tým, aby si tvoriví pracovníci v podstate mohli robiť, čo chcú, lebo si povedia, že ich program je v poriadku a takto má ísť do vysielania a vedenie sa má tomu len prizerať...", alebo: "... keď niekto z externého prostredia prinesie kazetu, kde ukáže s prepáčením holé zadky, hákový kríž, čokoľvek, čo sa mu zachce, a povie, že je to v kontexte filmu a vysielateľ nemá právo mu do toho zasiahnuť...? To je osobný postoj riaditeľa verejnoprávnej televízie k tvorcom a k filmu, ktorý STV vytvorila. Na Rade STV som to komentoval slovami: "Je to arogantný, nadradený, cynický postoj vedenia STV k tvorcom, s akým sa ťažko stretnúť dokonca aj v súkromných televíziách. Toto vedenie nielenže nemá vzťah k tvorbe, ale chýba mu to najpodstatnejšie: základná kultúra správania sa k tvorcom a zamestnancom vôbec. Degradovali vzťahy voči nim do roviny poslušnosti a strachu."* Ktorý riaditeľ by to nechal bez odozvy?Tvorcovia, režiséri nie sú pre vedenie STV rovnocennými partnermi v dialógu. Tento postoj najlepšie vidno na zmluvách, ktoré s vedením STV podpisujú. STV by chcela získať od autorov kompletne všetky práva na všetky použitia ich diela na celom svete za jednu paušálnu zmluvu. STV má snahu predkladať autorom také zmluvy, v ktorých by nefigurovala žiadna ochranná spoločnosť. Navyše v zmluvách je klauzula, ktorá umožňuje STV uplatniť akúkoľvek výhradu voči dielu a ak ju autor neakceptuje, tak STV môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy a môže osloviť ďalšieho tvorcu, aby prácu dokončil. Je logické, že tento postoj vedenia STV neprispieva k slobode tvorby a znásobuje strach medzi tvorcami. Tiež som sa s tým musel vyrovnať. Počas dokončovania filmu Miluj blížneho svojho... som zažíval obavy, či moja niekoľkoročná práca nevyjde nazmar. Viem, čo je to mať film v trezore. V roku 1996 som natočil dokument Divokí psi a vtedajšie vedenie STV ho zakázalo odvysielať. Film mal premiéru až o štyri roky neskôr v roku 1999, keď sa novým šéfredaktorom Redakcie dokumentu STV stal Mário Homolka.* Jednou z výhrad voči filmu bolo to, že sa v ňom objavujú symboly katolíckej cirkvi akoby úzko prepojené s pogromom.- Zo starých Topoľčian sa nezachovalo takmer nič, len katolícky kostol. Nie sú tam nijaké staré domy, nijaká židovská štvrť či židovská architektúra. Nič, čím by som mohol obrazovo prepojiť históriu s dneškom. Samotný pogrom sa odohral predovšetkým na námestí, čiže tam, kde dnes stojí kostol. Najpodstatnejšie však je, že kresťanské symboly, ktoré vo filme vidno, vyjadrujú čosi, čo je spoločné pre kresťanov i židov. Ježiš Kristus na kríži predstavuje utrpenie v univerzálnom, zjednocujúcom zmysle slova. Tým, že sme vo filme ukázali kresťanské symboly, sme chceli divákov podnietiť k tomu, aby si kládli otázky a zamysleli sa nad tým, či vôbec ešte a akým spôsobom sa katolícka cirkev a veriaci pridŕžali a pridŕžajú pôvodného Kristovho učenia a do akej miery sa od neho vzdialili. Pred topoľčianskym kostolom je socha ukrižovaného Krista bez hlavy. Chcem povedať, že tá socha pre mňa symbolizuje určitú pochybnosť, či my kresťania sme tým, ako sa správame k svojim blížnym a vôbec ako žijeme, na niečo podstatné nezabudli. Možno to, čo z tej sochy chýba, chýba aj v našich životoch. Hovoril som s mnohými úprimnými kresťanmi o filme a symboly im nevadia, nemali problém ich správne pochopiť. Výhrady majú tí, ktorí stratili schopnosť úprimne prežívať svoju vieru, a tak svojimi vyhláseniami obhajujú iba vlastné alebo cirkevne vykalkulované, egoistické a mocenské záujmy.* Aký máš vlastne vzťah ku kresťanstvu a k náboženstvám vôbec?- Som pokrstený, ale myslím si, že viera, vierovyznanie alebo teda duchovný život, je otázkou jeho slobodnej voľby, vecou vyslovene súkromnou. Pokiaľ ide o mňa, moja viera je takpovediac zložená z vier rôznych náboženských tradícií a je výsledkom mnohoročných skúseností a zážitkov. Nemôžem pritom povedať, že by mala svoj definitívny, nemenný tvar. Duchovný život človeka je proces, ktorý prebieha celý život. Vo filme Miluj svojho blížneho... ma zaujímal vzťah medzi kresťanstvom a židovstvom, teda vzťah dvoch náboženstiev, spôsob, akým komunikujú medzi sebou. Každé z nich pokladá za dôležité niečo iné. Kým v židovskom náboženstve je najdôležitejšia osobná sloboda, v kresťanstve sa na prvé miesto kladie požiadavka poslušnosti. Pokiaľ však ide o učenie Ježiša Krista, teda o to prvotné, pôvodné, tam sa tiež zdôrazňovala predovšetkým individuálna sloboda, radosť zo života, znášanlivosť, ľudskosť, a nie poslušnosť, strach, hriech, vina trest, zatratenie... V dokumente Miluj blížneho svojho... som sa zamýšľal aj nad tým, ako je možné, že kresťanská cirkev, a tým nemyslím len klérus, ale aj veriacich, sa takýmto spôsobom spreneverila Kristovmu odkazu. Zaujímalo ma, ako mocenský aparát cirkvi využíval zastrašovanie, vyvolávanie pocitu viny, len aby ľuďmi manipuloval. V druhom pláne filmu som sa chcel vyjadriť aj k tejto téme. Nepoužil som výpoveď jedného kresťana, ktorého názory voči cirkvi vyzneli natoľko kriticky, že by to mohlo cirkevníkov pohoršiť. ("Darmo ja pôjdem na faru, to sú prví zbojníci, zbojníci farári. Keď mu povieš, že si chudák, ani pochovať ťa nepôjde, pokiaľ nezaplatíš! Tak kde je tu Miluj blížneho svojho ako seba samého...") Rozprával som sa aj s mnohými veriacimi kresťankami z Topoľčian, ktoré už nechcú chodiť do kostola, lebo jednoducho sú znechutené z toho, že v kostolných laviciach vidia len lož a pretvárku. Mnohí kresťania chodia do kostola nie z presvedčenia, ale iba preto, aby druhí videli, akí sú pobožní... Čo sa stalo s cirkvou, že dopustila, aby jej vzťah s veriacimi nadobudol také pokrytecké rozmery? Ako je možné, že v súčasnosti už prakticky ničím nedokáže podnietiť ľudí k tomu, aby úprimne prehodnotili svoje konanie a prestali jeden k druhému prechovávať nenávisť?* Nenávisť a strach sú účinnými nástrojmi na udržanie moci...- Lenže cirkev potom bude musieť prehodnotiť svoj vzťah k veriacim, zamyslieť sa nad hodnotami, ktoré hlása a vyznáva. Nazdávam sa, že toto prehodnocovanie by bolo veľmi užitočné, veď treba si predsa priznať, čo sa sprofanovalo, zdeformovalo, skostnatelo. Cirkev v mnohých veciach ustrnula na úrovni stredoveku... Vďaka cirkvi ľudia stratili svoju jednotu s Bohom, svoj kontakt s Bohom a už nepočúvajú, nevnímajú Boha v sebe, pretože cirkev zobrala Boha z človeka a postavila ho mimo neho. Ľudia sa riadia prikázaniami cirkvi a stali sa jej poslušnými otrokmi. Vzdali sa vlastnej vôle. Ale Kristus nechcel, aby človek obetoval vlastnú slobodu v prospech cirkvi. Hovoril: "Boh chce slobodných ľudí." Boh stvoril človeka, aby bol slobodný. Podľa židovského náboženstva "sloboda je príkaz". Mnohí kresťania na to však zabudli. "Ježiš priniesol ľuďom slobodu, cirkev však ľudí znovu zotročila. Rímsky cirkevný systém je centralistickou diktatúrou, ktorá potláča slobodu myslenia a konanie podľa svedomia. Degenerované kresťanstvo cirkvi predstavuje opak toho, čo chcel Ježiš evanjelií. Ježiš sa predstavil ako alternatíva k dusiacemu krunieru stuhnutého náboženstva svojej doby a po dvoch tisícročiach cirkev znovu stelesňuje to, proti čomu bojoval." (prof. Karol Nandrásky: Ježišova Magna charta a súčasnosť) Cirkev spôsobila, že človek hľadá v sebe miesto lásky a šťastia svoju hriešnosť, pocity viny, zatratenia. Človek potom, samozrejme, prijal fakt, že jeho ľudským údelom je nekonečné utrpenie. Mnohí kresťania preto nedokážu milovať život, a teda aj blížneho svojho, pretože ich cirkev nenaučila milovať seba samého. Nedokážu sa mať radi takí, akí sú.* Vráťme sa ešte k atmosfére strachu. Hovorili sme o nej v spojitosti s STV. Myslíš si, že strach sa rozmáha nielen tam, ale aj v celej tejto krajine?- Prítomnosť Strachu v živote ľudí na slovensku má stáročnú tradíciu, povedal by som , že máme na to genetickú dispozíciu. Vždy sme sa niečoho báli, možno že najviac všetkého vlastnej slobody. Katolícka cirkev na tom má, bohužiaľ, tiež podiel. Cirkev v mnohom silne ovplyvnila zmýšľanie našich ľudí. Čo sa napokon prejavilo a prejavuje nielen v problematike, ktorou som sa vo svojom dokumente zaoberal. Podľa mňa je tu celý rad ďalších otvorených otázok súvisiacich s rovnoprávnosťou žien, so sexualitou, s problémom dedičného hriechu či so vzťahom cirkvi k homosexuálom... Cirkev, ak má ambíciu naďalej oslovovať ľudí, by nemala zabúdať na to, že Stvoriteľ stvoril človeka k obrazu svojmu. Stvoril aj homosexuálov a zrejme veľmi dobre vedel, prečo ich stvoril. Nie je úlohou cirkvi, aby pátrala po tom, na aký účel boli stvorení. To nech prenechá Bohu. Cirkev v žiadnom prípade nemá právo homosexuálov alebo kohokoľvek iného odsudzovať. V tejto súvislosti má veľmi znepokojuje nedostatok empatie u mnohých kresťanov. Nakrútil som kedysi film o ľuďoch, ktorí prežili Osvienčim a vrátili sa na Slovensko. Po návrate domov sa ich skoro nikto nespýtal na to, čo sa v táboroch dialo, čo prežili... Takmer nikto neprejavil záujem, nesúcitil s nimi, takmer nikto sa nesnažil vcítiť sa do ich osudov. Táto absencia empatie, súcitu je pre mňa šokujúca. Je to niečo, čo nedokážem pochopiť. Hrozné je, že zlyhali práve kresťania, od ktorých sa očakávalo, že podajú ľuďom v núdzi pomocnú ruku. V Topoľčanoch to zašlo tak ďaleko, že namiesto toho, aby pomohli Židom, ktorí koncentrák prežili, vyhnali ich aj druhýkrát. Hlavne kvôli majetku. Samozrejme, boli tam aj iné, náboženské dôvody, ale išlo predovšetkým o majetok. Topoľčianskí kresťania, ktorí sa pogromu zúčastnili, sa spreneverili Desatoru. Nielenže voči blížnemu neprejavili lásku, ale nerešpektovali ani len prikázanie "Nepokradneš!" Spoluzodpovednosť cirkvi na pogrome ukázala, že kléru išlo predovšetkým o to, aby si udržal svoje mocenské pozície. Téma sama osebe je podiel zodpovednosti cirkvi na holokauste a na tom, čo sa udialo so Židmi. Cirkev predsa zasievala nenávisť a antisemitizmus do kresťanov po celé stáročia. Preto sa mohlo aj v Topoľčanoch po potlačení SNP odohrať to, že keď sa vrátil Žid Kohn do mesta, jeden známy topoľčiansky gardista ho zastrelil. Celkom bezdôvodne. Svedkovia tvrdia, že Kohn kľačal na kolenách a prosil o svoj život a gardista ho ako "blížneho svojho" strelil rovno do hlavy. Jeden z účinkujúcich v mojom filme mi prezradil, že gardisti mu povedali, že keď aj zle urobili, "však sa išli vyspovedať..." To je ideálne náboženstvo. Keď aj niekoho zabijem, vyspovedám sa a všetko je v poriadku...* Zaujímalo by ma, či teda nakrútením tohto dokumentárneho filmu si našiel odpoveď na otázky, ktoré si hľadal. Či si sám pre seba presvedčivo odhalil príčiny nenávisti kresťanov voči Židom. Spomínal si, že šlo o majetok. Z dejín utláčania Židov vieme, že kresťanská nenávisť sa odvíjala aj od absurdného obvinenia, že Židia môžu za ukrižovanie Krista...- Myslím si, že som svoju odpoveď našiel. Mám pocit, že za nenávisťou sa skrýva to, o čom sme už hovorili, čiže rozdielna koncepcia vnímania človeka. Na jednej strane je sloboda a na druhej poslušnosť. A poslušnosť predstavuje určitý stupeň zotročenia jednotlivca. V momente, keď sa stretne vnútorne slobodný človek s niekým, kto je navonok nútený podriaďovať sa cirkevnej inštitúcii, k slovu sa dostávajú nízke pudy. Nenávisť neslobodného človeka k vnútornej slobode. Uvedomil som si, že toto je možno jeden zo základných dôvodov, prečo sa tie veci udiali. Možno, že v súčasnosti mnoho kresťanov slobodu ani nepovažuje za dôležitú; možno, že práve poslušnosť voči cirkvi vnímajú ako druh slobody.* Boli a ešte aj sú také interpretácie, podľa ktorých si Židia mohli za pogromy a holokaust sami. Kladie sa im za vinu, že hromadili majetok na úkor iných, že bezohľadne vykorisťovali, že sa uzatvárali do spolkov a spoločenstiev na báze náboženskej, rasovej a pod. Nenávisť voči sebe vyvolali vraj najmä tým, že sa povyšovali nad kresťanov. Aký máš na to názor? Narazil si pri nakrúcaní aj na prípady arogancie zo strany Židov?- Jeden z Topoľčancov mi povedal, že Židia sa správali voči kresťanom ako nadradená rasa. Dokonca tvrdil, že, podľa židovských zákonov, ak Žid urobí niečo zlé kresťanovi, tak sa to za zlo nepovažuje. Nestretol som sa s takýmto vysvetlením zákona. V Topoľčanoch žila ortodoxná náboženská komunita a nábožní Židia si zvolili život v samoizolácii. Od kresťanov žili skôr spoločensky oddelene, nie však hospodársky. Mnohí kresťania tvrdili, že práve vďaka Židom mali prácu a že židovskí obchodníci sa k nim často správali čestnejšie než kresťanskí.* Do akej miery ovplyvnia tvoju ďalšiu tvorbu ťažkosti, ktoré so sebou tento film priniesol? Necítiš sa zlomený, znechutený?- Všetky ťažkosti a nepríjemnosti považujem vlastne za skúšku. To, čo sa udialo, je pre mňa užitočná skúsenosť. Beriem to ako výzvu. Je dôležité, aby som čelil aj nepríjemným skúsenostiam. Nemám pocit, že by ma tie peripetie nejako zranili či oslabili, pretože film som nerobil ani pre seba ani pre Slovenskú televíziu, ale pre ľudí, ktorí nechcú, aby ich život ustrnul v dogmách, no chcú zmeniť ho a neboja sa otvárať problematické témy.* O čom bude tvoj ďalší film?- Veľmi rád by som pokračoval v otváraní tabuizovaných tém. Nazdávam sa totiž, že môžu pomôcť ľuďom v ich duchovnom hľadaní uvedomiť si, že sú samostatné slobodné bytosti a že zdroje slobodného života majú hľadať predovšetkým vo svojom vnútri. Momentálne ma zaujíma ženská otázka, konkrétnejšie to, akým spôsobom cirkev vplývala na postavenie žien v spoločnosti. Cirkev totiž ešte stále vytvára o žene obraz menejcennej bytosti. Ja ženu pokladám za bytosť duchovne silnejšiu, slobodnejšiu, nezávislejšiu, než akou je muž. Ženy sú oveľa viac späté s prirodzeným zákonom stvorenia ako muži. Na kresťanstve, presnejšie katolicizme, mi prekáža aj to, že naďalej násilím presadzuje zo starších čias zdedený patriarchálny model. Pôvod inštitucionálne podchytenej mužskej dominancie treba zrejme hľadať v určitom pocite bezmocnosti. Keď muži nedokázali ženu ovládnuť, museli ju zdeptať, upáliť, zničiť. Myslím si, že je to problém aj katolíckej cirkvi, ktorá partnerstvo medzi mužom a ženou nevie vyriešiť inak, len dominanciou muža.* Spomínal si upaľovanie žien. Možno by bolo celkom vzrušujúce spracovať dejiny prenasledovania čarodejníc na Slovensku...- Možno, že aj k tomu sa dostanem. Viac ma však v súvislosti s otázkou žien zaujíma problematika šamanizmu. Šamanský spôsob života je podľa mňa viac bližší ženám než mužom. Ženy majú jednoducho väčšie predpoklady stať sa liečiteľkami či šamankami. Tie prírodné sily, ktorými Stvoriteľ ženy obdaroval, sú práve tým, čoho sa muži boja. Mám pocit, že téma šamanizmu mi môže poskytnúť väčší priestor na to, aby som presnejšie vystihol podstatu tých síl a toho zmyslu pre vnútornú odvahu a slobodu, ktorú v sebe ženy majú. Elektronický archív týždenníka Slovo spravovaný spoločnosťou NEWTON Information Technology, s. r. o.http://slovo.newtonit.sk Datum: 04.08.2004Autor: Martin MuránskyZdroj: Slovo (SK)Strana: 04S NEWTON Information Technology, s. r. o. Copyright (c) 2003 Z listu Únie slovenských televíznych tvorcov NR SR : Výbor NR SR pre vedu, vzdelanie, šport a mládež, kultúru a médiá Nám. A. Dubčeka 1 812 80 Bratislava Bratislava 22. 11. 2004 Vec: Sťažnosť a podnet na prešetrenie zákonnosti postupu orgánov STV Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Únia slovenských televíznych tvorcov týmto podáva sťažnosť na Radu Slovenskej televízie a žiada poslancov NR SR, aby prešetrili zákonnosť postupu orgánov STV v súvislosti so riešením problému zákazu vysielania dokumentárneho filmu Miluj blížneho svojho. Dôvodom podania tohto podnetu je skutočnosť, že Rada STV nebola dodnes schopná zaujať jednoznačné stanovisko k otázke, či Rozhodnutie“ generálneho riaditeľa STV zo 17. mája 2004 bolo v súlade so zákonom, a to aj napriek tomu, že sa uvedeným problémom zaoberala od 25. mája 2004 na každom svojom zasadnutí, kde jej boli predložené jednoznačné dôkazy a právne stanoviská, z ktorých vyplývala skutočnosť, že generálny riaditeľ nekonal v súlade so zákonom. Na základe materiálov uvedených v prílohe nášho podnetu sme presvedčení, že generálny riaditeľ STV svojim rozhodnutím zo 17. mája 2004 list č. 37/1000/2004-IO a následným konaním porušil ustanovenia § 3 ods. 2 a § 4 ods. 2 zákona č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii, a súčasne s tým dopustil porušenia Čl. 3 Programového kódexu STV a Čl. 2 ods. 3 písm. a) Komplexných pravidiel programového riadenia STV – Vysielacej smernice STV. nakoľko neoprávnene, t.j. bez legitímneho dôvodu nerešpektoval a porušil redakčnú nezávislosť programových pracovníkov a slobodu výkonu povolania televíznych tvorcov. Uvedený fakt čiastočne potvrdzuje aj uznesenie Rady STV č. 59/2004 zo 16.10.2004, v ktorom sa konštatuje, že „v zmysle Čl. 2, ods. 3, písm. a) Komplexných pravidiel programového riadenia STV – Vysielacej smernice STV dokumentárny film Miluj blížneho svojho bol z obsahového aj technického hľadiska schválený do vysielania STV ako definitívny a plne vyhovujúci.“ Napriek tomu, že generálny riaditeľ nesplnil uznesenia rady č. 59 a 60/2004, ktorými ho zaviazala, aby s okamžitou platnosťou zrušil svoje rozhodnutie zo 17. 5. 2004 vo veci dokumentárneho filmu Miluj blížneho svojho, Rada STV prijala uznesenie č. 68/2004, ktorým paušálne uznala uznesenia č. 59 a 60/2004 za splnené. Žiaľ, musíme konštatovať, že nielen v súvislosti s kauzou dokumentu Miluj blížneho svojho, ale aj v ďalších zásadných otázkach rada nebola schopná zaujať jednoznačný postoj, resp. stanovisko, tak ako to od nej vyžaduje zákon o STV. Naposledy napríklad dňa 16. 10. 2004 väčšina prítomných členov rady nebola schopná rozlíšiť rozdiel medzi programovou službou a programom vo verejnom záujme. Zástupcovia ÚSTT sa pravidelne zúčastňujú zasadnutí Rady STV a sú svedkami toho, že väčšina členov rady nie je podľa nášho názoru odborne spôsobilá zastávať svoju funkciu a zabezpečiť tak kontrolu dodržiavania zákona o Slovenskej televízii, čím spôsobujú nefunkčnosť rady ako celku. Vzhľadom na uvedené rada nie je schopná garantovať dodržiavanie zákona o STV ako aj vymožiteľnosť práva v oblasti plnenia povinností a programovej služby zo strany STV. Rada STV, ako jej najvyšší orgán nesie najväčšiu zodpovednosť za stav a budúcnosť tejto inštitúcie, a preto verejnosť očakáva, že si bude riadne plniť úlohy a poslanie, pre ktoré bola zriadená, t.j. dohliadať na dodržiavanie zákona o STV a plnenie úloh, ktoré Slovenskej televízii vyplývajú z osobitných predpisov. Očakávame, že poslanci NR SR v zmysle čl. 86 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky sa budú zaoberať tým, ako a či sa dodržiava zákon č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii ako aj ďalšie právne predpisy, ktoré upravujú jej činnosť a plnenie úloh, pre ktoré bola zriadená. S pozdravom a úctou Mgr. Art. Katarína Javorská predsedníčka ÚSTT