SuperStar Slovensko hľadá

SuperStar Slovensko hľadá „ Je to relácia, ktorá má zvýšiť sledovanosť a zarobiť peniaze Richard Rybníček. Riaditeľ projektu : Marcel Para Vedúci projektu : Vladimír Borovský * Generálny sponzor: vedenie STV a koncesionári, akcionári televízie Každý kto spochybňuje Slovensko hľadá SuperStar nepatrí na obrazovku verejnoprávnej televízie je úplne mimo. Slovenská televízia má plné právo zvyšovať svoju sledovanosť a share. Problém je niekde inde. V miere, financovaní a v zákonoch . Ak je na obrazovke megashow Slovensko hľadá SuperStar, musí tam byť aj iné- to, čo prináša ľuďom aj iné hodnoty. Avšak od megahitov, cez podivuhodné filmy kategórie C , ktoré na Slovensku neodvysiela v tom vysielacom čase žiadna televízia na Slovensku, až po Svadbu snov, Poštu pre teba, Bumerang, Pohotovosť a Domáca horúčku. Podobne ako boli za stredoveku verejné popravy tak sa dnes "popravuje" v STV. Otázkou ostáva : „ Načo Slovák študuje 5 rokov dramaturgiu, aby dostával také žumpy na obrazovku ?“ /z diskusie na www.medialne.sk / , existuje odpoveď. Treba byť inžinier. Slovenská televízia preferuje komerčné podmienky, pre ich prípravu vytvára tie najlepšie / aj platové a honorárové / zvýhodnenia / , namiesto toho, aby urobila úplne všetko pre vynikajúce a nadštandartné podmienky pre prípravu programov verejnej služby. Ak by proklamované sľuby Richarda Rybníčka fungovali, potom treba vysvetliť tieto fakty : · Podiel programov vo verejnom záujme nedosahuje zákonom stanovenú nadpolovičnú väčšinu, ale iba 43 percent. · Zo 7468 hodín 70 percent tvorili zahraničné programy a reprízy. · Podiel novej pôvodnej slovenskej tvorby vo vysielaní STV bol zastúpený iba 0,1 percenta, bol však zastúpený len dokumentárnymi filmami. · Z plánovaných 61 hodín nových dokumentárnych filmov v roku 2004 sa v skutočnosti vyrobí a odvysiela iba necelých 11 hodín. A tu je ten najväčší omyl vedenia STV. A neodpustiteľný. Pretože hlúposti o tom , ako Jednotka zarobí na Dvojku nezaberajú. „Podľa vysokoškolského pedagóga Alexandra Kevera, ktorý sa venuje ľudskému správaniu, podobné šou považuje za pomerne "jednoduchú a lacnú, dosť patologickú zábavu". V programe je podľa neho veľa agresivity. "Ublíženia lákajú, divák rád pozoruje utrpenie toho druhého. Sú to prvé zárodky v našich médiách, budú nasledovať reality o neverách, ktoré sú ešte brutálnejšie, reakcie v nich ešte bezprostrednejšie," myslí si. Kever hovorí, že je istým spôsobom logické, že sa pre kontrast vyberajú mladé dievčatá. "Nemôžete trápiť niekoho zrelého. Ich utrpenie by nebolo také zreteľné." Pripúšťa, že súťažiacich môže takáto skúsenosť poznačiť. Na otázku SME, či program ako SuperStar patrí na obrazovku verejnoprávnej televízie, Kever odpovedal, že to spĺňa jeho predstavu folklóru. "Horšie je to s dôstojnosťou ľudí, ktorí na tom participujú, ale dáva to istý obraz o našej spoločnosti." ZUZANA ULIČIANSKA, SME, 9. 11. 2004 Prvoradým cieľom tejto reality show nie je nájsť spevácky talent, Zámerom je, aby sa ľudia zosmiešňovali. Je to o negatívnych emóciách. Nový šéf poroty druhého ročníku súťaže Česko hledá SuperStar textár Michal Horáček povedal : " Superstar nie je o talentoch, je to show. " Úlohou verejnoprávnej televízie nie je prispôsobovať sa najnižším potrebám masového diváka a bojovať s komerčnými televíziami ich zbraňami, ak, navyše neposkytuje ti, čo by zo Zákona o STV poskytovať mala. Toľko o miere a vlastnej tvorbe. Iba tá zanechá stopu. Podľa riaditeľa STV Richarda Rybníčka získala STV program preto, aby ako verejnoprávna inštitúcia pomohla nájsť spevácke talenty, ktoré by sa mohli presadiť nielen doma, ale aj v zahraničí. Je nezvyklé, ak sa program, ktorý by mal byť mašinou na peniaze vydáva za niečo iné. Treba povedať, že ani v jednej krajine sveta SuperStar rozhodne nezahýbal vodami domácich talentov. Dokonca súťaž Coca-Coly je v tomto oveľa ďalej. Kto tvrdí, že ide o talenty, nech sa ide spýtať priamo Samuella Fullera. Ide len a len o prachy. Z obsahového- je to len čistá zábava, až na neznámu a úplne neskúsenú predavačku cédečiek z BMG Lenku Slanú v porote . Netreba zabudnúť na pamätné slová režiséra projektu Petra Ňuneza : „Medzi súťažiacimi sa objavili tak výrazné talenty, že by mohli v najbližších anketách popularity ako je napr. Zlatý slávik, vystriedať na stupni víťazov doteraz neohrozené pozície známych celebrít. A z čisto formálneho hľadiska mi prekáža, že konkurzu spevákov predchádzal konkurz moderátorov. Z tohto objektívneho konkurzu vybrali troch. Všetci traja sú z toho istého rádia . Asi zázrak. Financovanie SuperStar je tiež zaujímavým problémom. Hlavne po októbrovom zrušení kontrolného odboru v STV a rozprášení ekonómov. Košické trio Para- Lipták- Bucková majú nekontrolovateľnú zelenú. STV ráta s tým, že náklady sa jej vrátia vďaka poskytnutému reklamnému času. STV sa už sa nespolieha na partnerov ako Orange , ktorý mal poskytnúť 40 miliónov do konca roka 2004, Slovak Telecom a Eurotel, ktorí boli ochotní dať 20 miliónov, ale STV požadovala 39 !/ Jediným argumentom STV bol u posledného partnera bol „stav núdze“. Dozorná komisia v súvislosti s financovaním licencovaných programov zistila nasledujúce informácie: · STV nemá vnútornú smernicu, ktorá by nákup licencií na zábavné programy upravovala. Výber a schválenie týchto licencií je v kompetencii vrcholového manažmentu. · Licencie sa po nákupe stávajú súčasťou tzv. priamych nákladov na výrobu programov a manažment sleduje čerpanie rozpočtu podľa jednotlivých typov programov. Náklady na zábavné programy boli k 30.4. 2004 čerpané na 63,17 %. čo v prepočte na ročný plán činí 21% . · Celkové rozpočtované náklady na relácie Svadba snov, Pošta pre Teba, Superkvíz a Slovensko hľadá Superstar tvoria sumu 217 miliónov Sk, pričom časť bude čerpaná až nasledujúci rok, lebo program Slovensko hľadá Superstar končí až v marci 2005. · Výnosy vzťahujúce sa k týmto programom : - priame, ktoré sa vzťahujú k reklamám sa očakávajú vo výške 197 miliónov Sk - nepriame, ak by tieto programy v štruktúre neboli, - pokles sledovanosti by bol 7 ratingových bodov a ten by mal dopad na celkové možné výnosy STV do 150 miliónov Sk. K týmto zisteniam, ktoré sú vychádzajú iba z podkladov od vedenia STV je potrebné povedať oveľa viac. STV v tomto roku vynaložila na výrobu zábavných relácií: Svadba snov, Pošta pre teba, Super kvíz a Slovensko hľadá SuperStar 214 mil. Sk. Pre porovnanie, na výrobu nových dokumentárnych filmov vyčlenila STV v tomto roku z koncesionárskych poplatkov 11 mil. Sk. Uvedené zábavné relácie nepredstavujú pôvodnú slovenskú audiovizuálnu, nakoľko ide o prevzaté - kúpené formáty, ktoré vyrába na základe licencie. Vedenie STV na ich nákup a realizáciu vyčlenilo viac ako 1/3 programového rozpočtu. Vzhľadom na neochotu GR predložiť Rade STV komplexné informácie o zmluvách a celkových nákladoch na nákup a realizáciu licencovaných formátov je pravdepodobné, že tieto náklady môžu byť oveľa vyššie, ako STV v skutočnosti priznáva. Nie je bezprostredne nevyhnutné, aby existovala osobitná smernica pre nákup licencovaných programov. STV má platný Štatút STV a Programový kódex STV, ktoré dostatočne definujú skladbu a tvorbu programových priorít Slovenskej televízie. Superstar a ostatné komerčné a licencované formáty sa budú musieť posudzovať v kontexte s programovým konceptom a zastúpením ostatných programov. Licencované formáty nemôže STV vykazovať v hodnotení plnenia programovej služby ako pôvodnú audiovizuálnu tvorbu. Za precedentný prípad môžeme považovať spor, ktorý vznikol vo Francúzsku, kde súd jednoznačne rozhodol v prospech nezávislých producentov a tvorcov, ktorí vzniesli námietku voči komerčnej televíznej stanici M6, ktorá deklarovala obdobný typ licencovanej relácie ako pôvodnú audiovizuálnu tvorbu. Vzhľadom na to, že okrem celkových nákladov na program neboli zverejnené podrobnejšie informácie o štruktúre plánovaného programového rozpočtu, nie je možné posúdiť nakoľko je táto informácia presná a hlavne vierohodná. Vedenie STV narába s číslami, nazvime to „tvorivým“ spôsobom. Napríklad podľa zápisov z rokovania Rady STV mali tvoriť celkové náklady na program raz 800 až 900 mil. Sk, neskôr 500 mil. Sk a podľa prepočtu zo Správy o činnosti a hospodárení STV v 1. Q 2004 vychádzajú na 600 mil. Sk. Žiaľ, Rada STV nepozná presnú alokáciu programového rozpočtu podľa žánrových kategórií. Aká časť náklady na reláciu Superstar bude čerpaná v roku 2004 a koľko v roku 2005 nevie nik. Program Superstar sa podľa oficiálnych informácií STV skladá z 23 častí programu, plus 15 špeciálnych magazínov. Podľa všetkého STV začala s vysielaním Superstar v 42. týždni (s týždennou periodicitou) a skončí v marci 2005, z čoho vyplýva, že minimálne 50% nákladov vznikne v roku 2004. T.j. uvedená suma 217 mil. Sk bude iba o 40 až 50 mil. Sk nižšia, avšak obávam sa vzhľadom na vývoj výnosov v 1.Q 2004, že STV nebude mať dostatok finančných prostriedkov, prípadne ich nahradí zrušením inej výroby (napr. programov vo verejnom záujme). Tak či tak, 167 až 177 mil. Sk tvorí približne tretinu celého programového rozpočtu. Iba pre porovnanie na pôvodnú audiovizuálnu tvorbu STV v tomto roku vyčlenila 10 mil. na hraný koprodukčný film „Konečná stanica“ a cca 11 mil. na dokumentárne filmy. Spolu 21 mil. Sk, t.j. menej ako 4%. Okrem toho základný problém licencovaných formátov je v ich podenkovom charaktere, t.j. po odvysielaní sa stávajú neupotrebiteľnými pre ďalšie použitie. Ich rentabilitu môžeme posudzovať iba vo vzťahu k výnosom z reklamy. Hrané a dokumentárne filmy sa niekoľkonásobne reprízujú, predávajú alebo vymieňajú s inými vysielateľmi a navyše predstavujú kultúrnu hodnotu, stávajú sa súčasťou audiovizuálne dedičstva, čo o Superstar a ostatných sa nedá povedať. Výnosy vzťahujúce sa k týmto programom... Z uvedenej sumy 197 miliónov Sk nie je jasné, či vyjadruje výnosy netto, alebo brutto podľa tabuľkových cien. Dlhodobý výskum potvrdzuje, že netto výnosy tvoria maximálne 30% brutto vykazovaných, resp. monitorovaných cien reklamy. Po zohľadnení všetkých faktorov, ktoré môžu ovplyvniť výnosy STV z reklamy v súvislosti s vysielaním programu Superstar, odhadujem tieto výnosy na cca 50 mil. Sk (netto). V tejto súvislosti je nevyhnutné položiť si otázku: Aká je ekonomická efektivita komerčných formátov, t.j. koľko z vysielaných programov je sponzorovaných a koľko prinesú finančných prostriedkov z reklamy zaradenej pred a po vysielaní? Podľa Projektu riadenia, mali tieto relácie zarábať na programy verejnej služby (t.j. mali by zarobiť nielen na vlastné náklady, ale priniesť aj ďalšie prostriedky na program vo verejnom záujme). GR to potvrdil aj pri schvaľovaní TVŠ 21.8. 2003 „nepôjde o komerčný, ale univerzálny program, ktorým chce kultivovať slovenského diváka a zarobiť na intelektuálnejší a vážnejší druhý program“. Posledná otázka je oveľa závažnejšia: koľko percent ziskov z reklamy, revenue share z SMS, sponzoringu a merchandisingu všetkých licencovaných programov ide partnerom ako je aj FremantleMedia do zahraničia bez ohľadu na to, či sú relácie ziskové ? Revenue share z SMS , merchandisingu sú dosť veľkým sústom pre FremantleMedia. V tomto prípade ma však viaže mlčanlivosť. Ostáva mi plne dôverovať DK Rady STV, že sa to netýka reklamy. A to je alarmujúco znepokojivé. Pred niekoľkými mesiacmi sa vedenie STV vyjadrilo, že očakáva až 35-percentnú sledovanosť. Svoje ambície obmedzili ,stačí im najsledovanejší piatkový program. "Nebudeme podliehať tlakom, ak by sa ukázalo, že prvá časť nedosiahne až takú sledovanosť ako v Čechách," hovorí Rybníček. Prvá časť mala rating 19,7 % ,podiel na trhu (share) dosiahol výšku približne 41,4 %.Vedenie STV to považuje za mimoriadny výsledok, s ktorým . „Všetko nad 30 % hodnotíme ako úspech a toto číslo nás pozitívne prekvapilo až šokovalo, najmä to, ako sme sa dokázali vyrovnať s konkurenciou.“ O.K., ale kde je ten 35 % rating ? Mal by byť priemerom celej súťaže, alebo finále ? Buďme však úprimný- isto ho dosiahne, ale načo sú tieto hry s číslami. Tie sú však pre Richarda Rybníčka a „ East Side Boys and Gilrl Band „príznačné. Reklamy je viac-menej dosť. Prvá časť SuperStar mala od 20.00 asi 15-minútový zostrih reklám. A to vie dobre odradiť, stačí si spomenút na hokej. Ale peoplemetre zatiaľ hovoria o opaku. Kauzou sa asi bude zaoberať aj Rada pre vysielanie a retransmisiu, či bol dodržaný zákon. STV smie poskytnúť 3 % svojho vysielacieho času na reklamu. Rada by mala prešetriť aj vsunutie reklamy medzi dve samostatné časti programu. Ak sa ukáže, že televízia porušila zákon, bude musieť zaplatiť pokutu. A to ide do čistej straty z účtovného hľadiska . Bude zábavné sledovať zaúčtovanie všetkých pokút STV.... Slovenské komerčné televízie licenciu nekúpili, zdala sa im pridrahá. Markíza pred dvoma rokmi uvažovala o podobnom programe s názvom Popstar. Mali v nej súťažiť hudobné skupiny. Po zvážení nákladov sa rozhodli inak. Rybníček kontroval :"Keby som bol dlhšie riaditeľom komerčnej televízie, už tu SuperStar dávno je," Asi nie, vlastníci televízie JOJ by mu to nedovolili, stačí sa ich spýtať. Tu je hlavný kameň úrazu. Richard Rybníček a Marcel Para realizujú projekty, ktoré im v komerčnej televízii zmietli zo stola . A teraz tá hlavná otázka : „Čo, keď to nevyjde ? Namiesto záveru : Richard Rybníček, generálny riaditeľ STV : „Náš mediálny trh je „sto rokov za opicami Vďaka l Pánu Bohu, že konečne začíname dobiehať svet.“ AMEN * Obaja vraj honorár odovzdali na Konto nádeje