INFO STV 3

INFO STV 4 Vážený pán predseda Rady STV, v súvislosti s uznesením Rady STV č. 51/2005 Vám v súlade so zámerom deklarovaným vo svojom projekte predkladám definovanie troch zložiek programu – verejnoprávnej, komerčnej a účelovej. Slovenská televízia má mať tri všeobecne známe hlavné zdroje svojich finančných príjmov. Ide o koncesionárske poplatky, štátne dotácie a komerčné príjmy. Uvedené tri zdroje príjmov si musí Slovenská televízia zachovať ako systém pre udržiavanie rovnováhy medzi požiadavkami verejnoprávnosti (na čo slúži zdroj z koncesionárskych poplatkov), požiadavkami komercie (na čo slúži tiež zdroj z reklamy, teleshoppingu, sponzoringu, prenájmu vlastných kapacít a iných podnikateľských aktivít) a špeciálnymi požiadavkami štátneho záujmu (na čo by mal slúžiť zdroj zo štátnych dotácií). Tieto tri finančné zdroje zároveň umožňujú udržiavať rovnováhu medzi vnútorným prostredím televízie a externým prostredím tak, aby sa zabezpečilo maximálne efektívne využívanie všetkých zdrojov, transparentné finančné toky a obchodné vzťahy a v konečnom dôsledku efektívne využívanie zverených verejných prostriedkov. Pokiaľ ide o štátne dotácie, tie by mali mať podobu účelových dotácií vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská televízia vždy bude vysielať program, ktorý má charakter štátnej objednávky – ako sú priame prenosy z parlamentu, prejavy štátnych činiteľov, návštevy významných politikov a podobne. Výška dotácií by mala zodpovedať rozsahu tohto programu, čo nie je problém vyčísliť, pokiaľ sa ale jasne zadefinuje rozsah štátnej objednávky. Štátna účelová dotácia ale nesmie hrať úlohu pomoci na prežitie. Iba tak totiž možno dosiahnuť stav, v ktorom bude vzťah medzi STV a štátnym rozpočtom transparentný, stabilizovaný a účelovo určený, čím sa zároveň výrazne znížia možnosti skrytého politického ovplyvňovania STV prostredníctvom rozpočtových dotácií. Príjmy STV z reklamy je nevyhnutné zachovať, pretože okrem iného sú príjmy z reklamy aj presným kritériom na vyhodnocovanie komerčnej programovej zložky, ako aj vnútorným inštitucionálnym stimulom na zlepšenie tvorivých aj hospodárskych výsledkov. Výnosy z reklamy umožňujú aj viac investícií do vlastnej tvorby. Vyššie uvedené odstavce sú vyňaté z projektu koncepcie riadenia STV, ktorý som predkladal v rámci konkurzu na generálneho raditeľa STV. Z týchto odstavcov je jasné o aké tri zložky programu ide, a to napriek tomu že ide o všeobecnejší pohľad, ktorý hovorí, že iba pri existencii týchto troch programových zložiek ako aj ich typického spôsobu financovania môže STV plniť svoje poslanie a svoju verejnoprávnu úlohu. Ak by sme ale chceli vytvoriť presné definície pre spomínané tri zložky programu, tak narazíme na fakt, že existuje viacero programov, ktoré nie je možné presne zaradiť len do jednej kategórie a určiť pre jej financovanie len jeden finančný zdroj. Typickým príkladom sú prenosy z Olympijských hier. Ich vysielanie určite spĺňa typické kritéria verejnej služby. Ale Olympijské hry sú aj zdrojom komerčných príjmov. Aký je to teda program a aké zdroje na jeho výrobu použiť ? Ale všeobecne, aké kritériá použiť pre definovanie takých programov, ktoré jednoznačne spadajú do niektorej z týchto kategórií ? Takže prvá kategória je verejnoprávna zložka. A tú tvoria programy, ktoré vyplývajú zo špeciálne definovaných úloh STV v zákone o STV a v zákone o vysielaní a retransmisii. Zároveň vo všeobecnosti platí, že tieto programy by komerčné televízie nevysielali vôbec alebo len v zanedbateľnom množstve. Ide o tieto programy či povinnosti: - regionálne programy ako súčasť regionálneho vysielania, - programy v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín, - programy zohľadňujúce potreby nepočujúcich a iných sociálnych menšín, - programy týkajúce sa registrovaných cirkví a náboženských spoločností, - prenosy alebo záznamy z vybraných spoločensky významných udalostí, - väčšinový podiel programov vo verejnom záujme. Určite by sme sa zhodli na tom, že aj množstvo ďalších typov programov musí STV vysielať, ale vyššie uvedené sú v zákone o STV priamo uvedené a patria jednoznačne do uvedenej verejnoprávnej zložky a ich financovanie je nutné zabezpečiť prioritne a teda prevažne z koncesionárskych poplatkov. Ďalšie programy, ktoré do tejto kategórie patria sú napríklad dokumenty, detské programy pre nižšie vekové kategórie a podobne, ale pri širšom pohľade je to obsiahnuté v uvedených programoch zohľadňujúcich potreby sociálnych menšín. Samozrejme, otázkou je rozsah výroby a vysielania týchto programov. Presným opakom tejto programovej zložky, je zložka komerčná. Ktoré programy by sem mohli patriť? Je ale možné určiť program, ktorý je do tej miery komerčným, že naňho nie je možné použiť vôbec koncesionárske poplatky, ale len financie z reklamy, ak definícia programovej služby nie len STV, ale všeobecne verejnoprávnych televízií je, že ju tvoria programy spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, hudobné, športové, zábavné, vzdelávacie a iné? Pri definícii komerčnej zložky ide hlavne o to, zadefinovať také programy, ktoré zabezpečia takú sledovanosť programovej zložky, aby boli zabezpečené také komečné príjmy, ktoré STV potrebuje vzhľadom na svoj rozpočet. A takto položená otázka má aj odpoveď. A pokiaľ ide o účelovú programovú zložku, tak tá je tvorená zo špeciálnych programov, alebo aj špeciálnych služieb, ktoré by mal financovať štát prostredníctvom špeciálnej účelovej dotácie. Ide o všetko uvedené v osobitných povinnostiach vysielateľa na základe zákona v zákone o vysielaní a retransmisii, ako zabezpečiť 25 % všetkých programov na oboch okruhoch titulkami, zabezpečiť 1 % vysielaných programov na každom okruhu posunkovou rečou nepočujúcich, ale aj väčší rozsah určitého typu alebo žánru programu na základe štátneho záujmu ako STV vysiela (špeciálne detské programy, osveta, informačné kampane, ale aj národnostné programy a podobne). Podľa vyššie uvedeného by sa mohlo zdať, že tento materiál nedáva jasnú odpoveď, ale to ani nie je možné. Požadované definovanie sa musí diať každý rok a je ovplyvnené výškou koncesionárskych poplatkov, spôsobom a účinnoťou ich výberu, odhadovanou sledovanosťou a situáciou na televíznom trhu a podobne. Súčasný manažment sa snaží definovať uvedené tri zložky programu a ich financovanie od svojho nástupu. Rok 2003 bol úplne netypickým. Ale v roku 2004 vyjadril svoju jasnú predstavu o verejnoprávnej a komečnej zložke programu v predloženej programovej štruktúre a ich finančnú náročnosť v predloženom rozpočte. Je pravdou, že doteraz sa nepodarilo jasne definovať účelovú zložku programu, ktorá má byť financovaná účelovými dotáciami, pretože STV nenašla partnera pre túto činnosť a pre jej plánovanie, a to ani v Ministerstve kultúry SR. Preto sa táto zložka napĺňa ad hoc na základe čiastkových rokovaní s ministerstvami či Úradom vlády SR, kde po prípadných dohodách došlo aj k financovaniu dohodnutých výrob a vysielaní (návšteva pápeža, Bush - Putin, dôchodková osveta, voľby a podobne). Ale pre rok 2006 je nevyhnutné aby sa štát zapojil viac do financovania minimálne osobitných povinností STV, pretože ich samofinancovanie odoberá financie z iných zložiek programu (skryté titulky ročne stoja cca 12,0 mil. Sk).