Výklad ministerstva kultúry
Výklad ministerstva kultúry k faktu, či sa % programov vo verejnom záujme počíta z odvysielaného času, alebo programov je nasledovný:
1) Všade tam, kde sa v zákone hovorí o počítaní % z iného ako celkového času sa "základ" pre výpočet explicitne v zákone uvádza - napr. § 18 ods. 2 písm. a), b), § 23 ods. 1, § 25 ods. 1. Z uvedeného vyplýva, že ak by mal zákonodarca v ustanovení § 18 ods. 2 písm. d) na mysli inak určený základ výpočtu, uviedol by to tam.
2) Ak by sme vychádzali z konštrukcie, že by väčšinový podiel programov vo verejnom záujme bol voči "programom" a nie času, mohlo by ísť aj o pomer k POČTU programov (nadpolovičná väčšina z 360 programov...), čo je v rozpore s duchom zákona (pretože by sa to určovalo bez ohľadu na druhy programov v zmysle definície programu).
3) Ak by sme vychádzali z konštrukcie, že by väčšinový podiel programov vo verejnom záujme bol voči "programom" a nie času, znamenalo by to, že objem programov vo verejnom záujme je ZÁVISLÝ na komerčnom úspechu televízie (čím väčší objem reklamy a telenákupu, tým nižší by bol základ pre výpočet objemu vysielania pre nadpolovičný objem programov vo verejnom záujme. Predovšetkým telenákup môže tento pomer ovplyvniť pomerne výrazne).
Zároveň by sa objem tejto povinnosti verejnoprávneho vysielateľa dal "regulovať" prostredníctvom navyšovania doplnkového vysielania (vlastných upútaviek, videotextu) - napríklad v neatraktívnom čase, čo by bolo v priamom rozpore s definovaním povinností verejnoprávnej televízii.
V obidvoch prípadoch by to zároveň znamenalo, že sa objem programov vo verejnom záujme nedá plánovať, pretože základ, z ktorého by sa malo vychádzať, by bol pohyblivý (ak by sa teda STV pohybovala stále okolo 50%, pretože ak by mala programov 70%, nemala by v žiadnom prípade problém .
Na základe uvedeného je ministerstvo presvedčené, že základom výpočtu je programová služba ako celok a nie celkový objem programov.
