Art Film Fest News
Víťazi a víťazky 18. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest sú známi. Cenu Modrý anjel za najlepší film udelila medzinárodná porota na čele s režisérkou Ann Hui ruskej snímke Ako som prežil toto leto v réžii Alexeja Popogrebského. Porota Art Film Festu považuje tento film „za umelecké dielo, ktoré ašpiruje na ocenenia vo všetkých hlavných disciplínach, teda za scenár, réžiu, zvuk a herecké výkony“. Modrého anjela za réžiu udelili izraelskému režisérovi Samuelovi Maozovi za film Libanon, v ktorom na základe vlastných zážitkov zobrazil vojny bez príchuti hrdinskosti. Tento film totiž „dáva vojne novú tvár a symbolizuje obmedzenosť tých, ktorí považujú použitie násilia za jediný spôsob dosiahnutia mieru“. Z hercov a herečiek najviac zaujali Jennifer Lawrence (Zmrznutá kosť) a George Pistereanu (Ak si chcem pískať, pískam). Jennifer Lawrence cenu získala za „mimoriadne vyzretý herecký výkon“. Pistereanuov výkon v dráme chlapca v polepšovni porota komentovala stručne: „Veríme mu a súcitíme s ním“. Zvláštne uznanie dostal herec Sebastian Hiort af Ornäs, ktorý debutoval v dráme Sebbe, a Nader Takmil Homayoun za réžiu snímky Teherán. Ocenenie Na ceste pre najlepší krátkometrážny film putuje do Veľkej Británe, a to Paulovi Wrightovi za jeho Vieru. Ocenenie mu udelili za „odvážny rozprávačský štýl a mimoriadnu kvalitu obrazových metafor“. Prvým držiteľom novej ceny Film Europe Award, určenej pre slovenského tvorcu za úspech v zahraničí, sa stal Mátyás Prikler, ktorého krátkometrážnu drámu Ďakujem, dobre (2009) vybrali do súťažnej sekcie Cinéfondation Medzinárodného filmového festivalu Cannes. Víťazi a víťazky Medzinárodnej súťaže hraných filmov: Modrý anjel za najlepší film – Ako som prežil toto leto (réžia Alexej Popogrebskij) ; Modrý anjel za najlepšiu réžiu – Samuel Maoz za film Libanon ; Modrý anjel za najlepší ženský herecký výkon – Jennifer Lawrence za film Zmrznutá kosť ; Modrý anjel za najlepší mužský herecký výkon – George Pistereanu za film Ak si chcem pískať, pískam ; Zvláštne uznania - herec Sebastian Hiort af Ornäs za film Sebbe, režisér Nader Takmil Homayoun za film Teherán ; Víťazi a víťazky Medzinárodnej súťaže krátkych filmov: Na ceste – Viera (réžia Paul Wright) ; Zvláštne uznania poroty – Megaheavy (réžia Fenar Ahmad), Narodenia (réžia Anne Emond) ;Cena primátora mesta Trenčianske Teplice – Ak si chcem pískať, pískam ; Cena primátora mesta Trenčín - Príboj .Film Europe Award pre režiséra alebo producenta za mimoriadny tvorivý počin, ktorý získal uznanie v zahraničí - Mátyás Prikler za film Ďakujem, dobre ; Hercova misia – Josef Abrhám, Milan Kňažko, Gérard Depardieu ; Zlatá kamera – Václav Vorlíček, Stanislav Szomolányi
Francúzsky herec Gérard Depardieu dnes na mostík slávy vo Festivalovom parku v Trenčianskych Tepliciach pripevnil mosadznú plaketu so svojím menom. Na záverečnom ceremoniáli Art Film Festu si prevezme krištáľovú kópiu ceny Hercova misia, ktorú si zoberie domov. „Mnohí herci sa pasujú do role misionára. Herec je len interpret, misionárom má byť tvorca,“ povedal na včerejšej tlačovej besede. „Som skôr milenec kinematografie ako misionár,“ dodal s tým, že sa filmovej tvorby nevie nasýtiť.
Gérard Depardieu na filmovom plátne na seba po prvý raz upozornil v komédii Buzíci (1974). Počas svojej doterajšej kariéry získal dvoch Cézarov pre najlepšieho herca - prvého z roku 1980 za nenapraviteľného sukničkára Bernarda vo filme Posledné metro a druhého za postavu Cyrana z Bergeracu (1990), za ktorú ho nominovali aj na Oscara. Zahral si napríklad vo filme 20. storočie (1976), Baxter, Vera Baxter (1977), Žena odvedľa (1981), Danton (1983), Všetky rána sveta (1991), 1492: Dobytie raja (1992), ale aj vo filmových adaptáciách o Asterixovi a Obelixovi. Celkovo si zahral vo vyše dvesto filmoch. Príležitostne sa venuje réžii. V roku 1984 debutoval komédiou Tartuffe a naposledy pôsobil ako herec a režisér v poviedkovom filme Paríž, milujem ťa (2006). Nedokáže však určiť svoju najobľúbenejšiu úlohu. „Je len domýšľavosť hercov, pokiaľ si myslia, že sa film točí okolo nich,“ vyhlásil s tým, že viaceré jeho úlohy by mohli zahrať iní herci.
Pracoval s významnými európskymi režisérmi, no účinkoval aj v hollywoodskych snímkach. Hollywood je podľa neho továreň na výrobu filmov, ktorá ovplyvňuje európsku kultúru. „Je škoda, že kinematografia neprispieva k šireniu európskej kultúry,“ vyjadril sa. Ako dodal, rád by videl viac tvorby v európskych krajinách, k čomu by podľa jeho slov mala prispieť aj televízia. Ako herec sa však neorientuje len na umelecké snímky, a to preto, lebo nechce byť „militantným“ zástancom intelekuálneho umenia. „Smiech je rovnako dôležitý ako intelekt,“ vysvetlil.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané
