MEDIA NEWS
Európska komisia (EK) ústami hovorcu eurokomisárky pre informačnú spoločnosť a médiá Neelie Kroesovej potvrdila, že Maďarsko prisľúbilo urobiť zmeny vo svojom kontroverznom zákone o médiách, ktorý je čiernou škvrnou na aktuálnom maďarskom predsedníctve Európskej únie. Kroesovej hovorca Jonathan Todd v utorok uviedol, že v pondelkovom liste maďarského ministra spravodlivosti Tibora Navracsicsa vycítil "jasný náznak", že Budapešť bude "už čoskoro" sporný zákon meniť. Dôvodom sú výhrady Bruselu, ktoré pred dvoma týždňami sformulovala v liste eurokomisárka a v mene EK dala Maďarom na vyjadrenie dva týždne. Termín oficiálne uplynie tento piatok.
Eurokomisárka adresovala Budapešti list, v ktorom žiada maďarských lídrov o vysvetlenie nezrovnalostí novej maďarskej normy s legislatívou Európskej únie. Hlavné výhrady EK sa týkajú požiadavky o vyvážené mediálne spravodajstvo, ktoré je podľa Kroesovej možné vyžadovať iba od televízii, pričom maďarský zákon to vyžaduje od všetkým médií. Podľa Kroesovej zákon porušuje normy EÚ aj v prípade kontroly médií na základe krajiny ich pôvodu a miesta udelenia licencie. Ak by Maďarsko nesplnilo lehotu dvoch týždňov a nevysvetlilo by nezrovnalosti, EK podnikne voči Budapešti právne kroky.
V Maďarsku začal 1. januára platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať "nevyvážené spravodajstvo", čo však v zákone nie je presne definované. Úrad zároveň môže novinárov donútiť prezradiť ich zdroj informácií, ak pôjde o záležitosť týkajúcu sa národnej bezpečnosti.
Egyptské ministerstvo informácií zrušilo v nedeľu vysielanie arabskej satelitnej televíznej stanice al-Džazíra. Prevádzkovateľ družice NilSat prerušil jej signál, ktorý sa následne prestal šíriť aj vo viacerých blízkovýchodných krajinách. Al-Džazíra, ktorá má sídlo v Katare, rozhodnutie egyptskej vlády odsúdila ako útok na slobodu slova a cenzúru. Al-Džazíru sleduje asi 220 miliónov domácností vo vyše sto krajinách sveta.
Egyptské úrady zakázali TV stanici s okamžitou platnosťou vysielať v Egypte. Ministerstvo informácií zrušilo všetkým zamestnancom káhirskej pobočky novinárske akreditácie a licencie. Následne zastavilo vysielanie stanice cez egyptský satelit NilSat. "V čase krízy a nepokojov v Egypte je dôležité počuť hlasy zo všetkých strán. Zatvorenie našej pobočky je cenzurovanie a umlčanie hlasov egyptského ľudu," reaguje vo vyhlásení al-Džazíra. Dodáva, že naďalej bude prinášať spravodajstvo z Egypta.
© 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Stúpenci jemenského prezidenta Alího Abdalláha Sáliha násilne rozohnali protest novinárov a aktivistov v centre metropoly Saná.
Asi stovka demonštrantov sa vydala na pochod od sídla jemenského zväzu novinárov k egyptskému veľvyslanectvu, kde chceli vyjadriť podporu pokračujúcim protivládnym protestom v Egypte.
"Odíď Alí! Ľud si želá zmenu režimu," skandovali protestujúci, požadujúci rezignáciu jemenského prezidenta.
Cestu k egyptskej ambasáde im však zahradil kordón príslušníkov poriadkovej polície. Účastníkov protestu potom napadli a rozohnali rozvášnení prívrženci vlády, z ktorých niektorí boli vyzbrojení nožmi.
Tisíce Jemenčanov vyšli vo štvrtok do ulíc s požiadavkou odstúpenia vyše 30 rokov vládnuceho prezidenta Sáliha, kľúčového spojenca USA v boji proti regionálnemu krídlu al-Káidy.
Jemenčania žiadajú tiež zlepšenie životných podmienok a odstránenie korupcie. Protesty v tejto chudobnej arabskej krajine inšpirovali nepokoje v Tunisku.
Zdroj: DPA
Vietnamský žurnalista zomrel v sobotu po tom, čo sa mu vlámal do domu neznámy páchateľ, polial ho chemikáliami kým spal a podpálil zaživa.
Podľa miestnych médií, 50-ročného Le Hoang Hunga previezli s popáleninami na 20 percentách tela do nemocnice v Ho Či Minovom meste, kde po 10 dňoch hospitalizácie zraneniam podľahol.
Jeho kolega Nguyen Thi Ngoc Mai si myslí, že útok môže byť pomstou za niektoré prípady o ktorých Hung písal. Polícia prípad vyšetruje.
Zdroj: Associated Press
Ukrajinský súd prakticky zablokoval akýkoľvek pokus o vyšetrenie obvinení, že za vraždou novinára Georgija Gongadzeho z roku 2000 stál exprezident Leonid Kučma.
Podľa súdneho rozhodnutia je vyšetrovanie uzavreté prokuratúrou konečné a niet dostatočných dôvodov na ďalšie preverovanie obvinení.
Zo zabitia Gongadzeho obvinili úrady štyroch policajtov vrátane bývalého policajného plukovníka Oleksija Pukača. Ten je podozrivý, že novinára zadusil a odrezal mu hlavu. V súčasnosti Pukač čaká na súdny proces.
Troch ďalších expolicajtov, usvedčených ako jeho komplicov, súd odsúdil v roku 2008 na tresty väzenia od 12 do 13 rokov.
Stále ostáva nejasné, či Pukač konal sám alebo dostával pokyny od niekoho iného.
Gongadzeho uniesli 16. septembra 2000 a v novembri toho istého roku našli v lese neďaleko Kyjeva jeho telo bez hlavy.
Novinár, ktorý založil najpopulárnejšiu spravodajskú webstránku v krajine - Ukrajinskú Pravdu, kritizoval vládu a poukazoval na rozsiahlu korupciu.
Zvuková nahrávka, ktorá sa dostala na verejnosť po vražde, údajne zachycuje exprezidenta Kučmu ako nariaďuje vtedajšiemu ministrovi vnútra Jurijovi Kravčenkovi, aby Gongadzeho odstránil.
Kučma akúkoľvek účasť na Gongadzeho zabití odmietal. Exminister Kravčenko spáchal samovraždu v roku 2005 - krátko pred tým, ako mal vo veci vraždy vypovedať pred vyšetrovateľmi. Zanechal lístok, podľa ktorého sa "stal obeťou Kučmových politických intríg".
Verdikt súdu potvrdil septembrové rozhodnutie nižšieho súdu. Proti minulému rozhodnutiu sa odvolala vdova po Gongadzem, ktorá označuje Kučmu za hlavného vinníka vraždy.
Gongadzeho smrť vyburcovala politickú opozíciu na Ukrajine a bola hlavnou otázkou v prezidentských voľbách v roku 2004. Kučmom podporovaný kandidát Viktor Janukovyč odišiel vtedy porazený, vlani však vo voľbách hlavy štátu vyhral.
Zdroj: DPA
Copyright © TASR 2011
