Komu "nadržiavajú"
verejnoprávne médiá?
Vyjadrenia premiéra Roberta Fica, že Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) sa stavajú do polohy protivládnych médií, prebehli médiami už niekoľkokrát. Najnovšie pridal na adresu RTVS svoj výrok predseda SaS Richard Sulík. Ten tvrdí, že SMER-SD má v RTVS „nadštandardný komfort“. Aká je teda pravda o objektívnosti verejnoprávnych médií?
Spoločnosť NEWTON Media sa rozhodla podrobnejšie preskúmať vysielací priestor, ktorý dostávajú politické strany v diskusných reláciách RTVS - Sobotné dialógy a O 5 minút 12. Vo svojej analýze sledovala celkové zastúpenie vládnych a opozičných strán, výber politických predstaviteľov aj s ohľadom na diskutovanú tému, dĺžku vysielacieho času rečníka a nestrannosť a objektivitu moderátora. Rozbor vysielania RTVS bol realizovaný na vzorke 34 víkendových relácií (17x Sobotné dialógy, 17x relácia O 5 minút 12), ktoré boli vysielané v období od 1. septembra 2016 do 31. januára 2017.
Pomer zastúpenia vládnych a opozičných strán
Formát diskusných relácií vychádza z tzv. názorovej plurality, teda z predpokladu, že na každý „problém“ existujú v spoločnosti viaceré názory. V politike tieto názory reprezentujú predstavitelia vládnych a opozičných strán, ktorým musí byť z dôvodu zachovania objektivity poskytnutý dostatočný priestor. Analýza spoločnosti NEWTON Media ukázala, že rozhlas, rovnako ako televízia, dostatočný priestor obom politickým táborom poskytli. V diskusných debatách bol zachovaný pomer počtu prísediacich hostí pre zástupcov vládnych strán, ako aj opozičných poslancov. Ak sa niektorý z pozvaných hostí odmietol debaty zúčastniť, bol využitý tzv. inštitút prázdneho kresla, kde úlohu kvalifikovaného oponenta zastupoval moderátor. Treba zdôrazniť, že moderátori si splnili svoju povinnosť definovanú v štatúte RTVS a oznámili túto skutočnosť na začiatku vysielania.
Kým v relácii O 5 minút 12 diskutovali vždy dvaja, resp. viacerí politici, rozhlas raz mesačne (s výnimkou mesiaca december) vysielal reláciu Sobotné dialógy len s Robertom Ficom (tu dodávame, že ide o pravidelnú debatu s premiérom, ktorá sa koná vždy v poslednú sobotu v mesiaci). Takýto formát je prípustný, musí však byť zachovaná pluralita názorov, ktorú v tomto prípade reprezentuje samotný moderátor. Priemerný čas hovoreného slova Roberta Fica v Sobotných dialógoch mierne presahoval polhodinu (33:50 min.) z celkovej dĺžky relácie, ktorá sa pohybuje okolo 45 min. Treba dodať, že v prípadoch, kedy v kresle hosťa sedel len samotný premiér, bol rozhovor zameraný na viaceré, v tej dobe aktuálne „horúce“ témy. To možno považovať za rozdiel oproti formátu relácie s účasťou viacerých hostí, ktorí vo väčšine prípadov debatovali len na jednu tému.
Výber politických predstaviteľov aj s ohľadom na diskutovanú tému
Tematické zameranie relácií sa podpísalo pod samotný výber hostí. Tu možno opätovne konštatovať, že priestor v diskusných reláciách dostali vždy oba politické tábory, pričom musíme zdôrazniť, že išlo o poslancov, ktorí sa aktívne angažovali v danej problematike. Vo viacerých prípadoch tému vyvažovali názory tzv. tretích strán, napr. zástupcov školských odborov, ekonómov, sociálnej poradkyne či redaktorky RTVS, ktorí sa telefonicky spojili so štúdiom a vstúpili tak do priameho vysielania. Za zmienku stojí aj fakt, že pokiaľ diskusné relácie preberali v jeden víkend rovnakú tému, v štúdiu mali pozvaných iných diskutérov.
Dĺžka vysielacieho času rečníka
Okrem Richarda Sulíka sa voči dĺžke vysielacieho času v RTVS ohradil aj Miroslav Beblavý (nezaradený poslanec). V diskusnej relácii O 5 minút 12, ktorá sa vysielala 23. októbra 2016, otvorene povedal, že „dúfa, že už nebude v situácii, kde pán minister Kaliňák bude mať 3/4 relácie tak, ako má vždy.“ Je teda pravdou, že vysielací čas verejnoprávnych médií výrazne napomáha vládnemu SMERu-SD?
Ak by sme spočítali celkový čas, v dĺžke ktorého debatovali poslanci najsilnejšej vládnej strany, museli by sme konštatovať, že skutočne najväčší vysielací priestor mala v diskusných reláciách strana SMER-SD. Analýza, v rámci ktorej bol porovnávaný diskusný priestor poskytnutý hosťom, však ukázala aj to, že rozdiel v minutáži medzi v poradí prvým „najkomunikatívnejším“ hosťom (najčastejšie predstaviteľom SMERu-SD) a druhým (zväčša predstaviteľom opozície) relácie bol vo väčšine prípadov len pár minút. Avšak, v šiestich reláciách bol nameraný zreteľne vyšší časový interval pre poslancov a nominantov SMERu-SD oproti opozičným politikom (10 min. rozdiel). Takéto výrazné rozdiely boli zaznamenané v prípade Petra Kažimíra (19 min. oproti Eugenovi Jurzycovi (SaS) a necelých 10 min. oproti Eduardovi Hegerovi (OĽaNO)), Jána Richtera (rozdiel 15 min. oproti Anne Verešovej (OĽaNO) a 10 min. oproti Erike Jurinovej.), Tomáša Druckera (rozdiel 13 min. oproti Marekovi Krajčimu (OĽaNO)), Ľubomíra Jahnátka (rozdiel 11 min. oproti Jane Kiššovej (SaS)).
*Podrobnejšie výsledky analýzy sú graficky spracované na stránke www.medan.sk
Nestrannosť a objektivita moderátora
V rámci analýzy diskusných relácií verejnoprávnych médií hodnotila spoločnosť NEWTON Media aj nestrannosť a objektivitu moderátorov oboch diskusných relácií. Priemerná dĺžka vstupov predstavovala v prípade Branislava Dobšinského zo Slovenského rozhlasu približne 12 min., u Martina Strižinca zo Slovenskej televízie bola 11 minút. Viditeľný rozdiel oproti časom pozvaných hostí je spôsobený tým, že úlohou moderátora je v prvom rade otázku položiť, teda pýtať sa. Je zrejmé, že následné vyjadrenie názoru si vyžaduje väčší časový priestor, avšak moderátor musí dbať na to, aby debata nebola monológom jedného rečníka. Analýza NEWTON Media ukázala, že obaja moderátori vstupovali do diskusií aktívne. Ak si to situácia vyžadovala, rečníka prerušili a otázku smerovali na prísediaceho hosťa. Obaja moderátori vstupovali do diskusií argumentmi viacerých strán, prezentovali názory bežných občanov, ale aj iných domácich a zahraničných predstaviteľov, pričom sa opierali o fakty, štatistiky a všeobecne známe skutočnosti.
O spoločnosti NEWTON Media
Spoločnosť NEWTON Media je lídrom v oblasti monitoringu médií a mediálnych analýz. Má za sebou 20-ročnú históriu, o ktorú opiera svoje bohaté odborné skúsenosti. Disponuje najväčším mediálnym archívom správ, ktorý siaha až do roku 1996. Aktivizuje sa aj v zahraničnej oblasti, je členom medzinárodných asociácií FIBEP a AMEC, ktoré združujú spoločnosti pôsobiace v oblasti monitoringu médií a mediálnych analýz.
