MEDIA NEWS
Z tých nedávnych pozitívnych zmien vyzdvihol hlavne proces transformácie bývalej štátnej televízie na verejnoprávnu, či schválenie mnohých zákonov, ktoré dávajú dobrý rámec pre autonómnejšie fungovanie médií oproti minulosti, ako je napríklad novela zákona o transparentnosti mediálneho vlastníctva a mnohé ďalšie. Napriek veľkej snahe sa však mnohé problémy z minulosti nepodarilo úplne odstrániť – ako napríklad fakt, že politické a iné záujmy majiteľov médií často stoja nad záujmami divákov a čitateľov, či fakt, že niektorí novinári sú aj dnes schopní akceptovať peniaze vo forme úplatku za lepšie informovanie, čo samozrejme dlhodobo korumpuje žurnalistiku.
Ukrajinská mediálna scéna je poznačená konfliktom s Ruskom a "počas vojny pravda trpí a k slovu sa dostáva propaganda", konštatoval Kužel, ktorý pracoval na viac ako 150 projektoch týkajúcich sa volieb a médií pod záštitou OSN, OBSE či EÚ - v nedávnej minulosti v Mjanmarsku, na Ukrajine a v Srbsku.
Podľa neho je konflikt s Ruskom pre Ukrajinu existenčnou hrozbou, keďže okrem teritoriálnej, kultúrnej a etnickej roviny ide do značnej miery aj o identitu. Rusko sa snaží podrývať ukrajinskú národnú identitu medziiným aj vyhláseniami, že Rusi a Ukrajinci sú jeden národ. Na druhej strane je pre súčasnú vládnu garnitúru v Kremli veľkou hrozbou akákoľvek forma verejných protestov, ktorými sa Ukrajinci viackrát v minulosti nebáli demonštrovať svoj nesúhlas s politikou bývalého prezidenta Viktora Janukovyča alebo jeho predchodcov. "Práve strach z podobného scenára v Rusku naštartoval cielenú a dobre platenú hybridnú vojnu, ktorá už dávno prerástla rozmer ukrajinsko-ruského konfliktu a s ktorou Kremeľ zasahuje do vnútorných záležitosti aj iných demokratických štátov, predovšetkým počas volieb," uviedol Kužel.
Pozíciu Ukrajiny vníma ako pozíciu niekoho, kto sa musí brániť a kto sa najmä na začiatku taktiež nevyhol istým chybám, ako bol napríklad dekrét prezidenta Petra Porošenka z roku 2015, ktorým vyhostil najmenej 38 zahraničných novinárov, pričom prvý zoznam obsahoval aj mená novinárov z britskej spravodajskej stanice BBC.
Fenoménom dneška, ale aj minulosti sú podľa Kužela falošné správy, ktoré šíria predovšetkým ruské médiá. Ruská propaganda na rozdiel od tej sovietskej, ktorá mala ambíciu presadzovať svoju vlastnú verziu videnia sveta, ponúka hneď niekoľko verzii, ktorých účelom je vytvorenie alternatívnej reality, v rámci ktorej je pravda relatívna a žiadnej informácii nemožno veriť.
Na základe rôznych prieskumov je podľa Kužela stále hlavným zdrojom informácií na Ukrajine televízia, ale čoraz viac rastie úloha internetu. Približne 90 percent užívateľov internetu využíva aspoň jednu sociálnu sieť, pričom najpopulárnejšie boli ruské VKontakte, Odnoklassniki, ktoré sa však ocitli na zozname sankcií, ktoré v minulom roku podpísal prezident Porošenko v reakcii na anexiu Krymu a vojnu na východe Ukrajiny. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že sociálne siete sú na jednej strane zneužívané na šírenie rôznych hoaxov a dezinformácií, na druhej strane môžu prispievať k lepšej informovanosti tým, že idú proti propagande a vyvracajú mýty, polopravdy a lži, konštatoval mediálny analytik.
Na východoukrajinských územiach, ktoré momentálne nie sú pod kontrolou ukrajinskej vlády, je možnosť čerpať objektívne informácie podľa Kužela prakticky nemožná vzhľadom na fakt, že všetky nezávislé zdroje informácií zanikli a nahradili ich len zdroje propagandy, ktoré podporujú separatistov a ruskú vládu. Patria sem asi štyri lokálne televízie a niekoľko miestnych novín a web stránok. Okrem toho sú dostupné aj ruské celoštátne televízie. Jediným alternatívnym zdrojom informácii sú ukrajinské web stránky a sociálne médiá.
Kužel tiež pripomenul nezávideniahodnú situáciu vnútorne vysídlených osôb, ktorí prišli o domov pre konflikt na východe Ukrajiny. Podľa štatistických údajov bolo koncom roka 2016 registrovaných na Ukrajine približne 1,6 milióna takýchto ľudí. Spolu s britskou organizáciou Thomson Foundation a niekoľkými ďalšími organizáciami na Ukrajine realizoval projekt zameraný na zlepšenie informovanosti o týchto ľuďoch, keďže pre veľkú väčšinu ukrajinských novinárov to bola úplne nová téma, s ktorou mali minimum skúseností. Podobne ako pri iných menšinách bolo informovanie o vysídlených osobách poznačené rôznymi stereotypmi, ktoré len prehlbovali rozpory a schopnosť prijať a pomôcť týmto ľuďom zo strany lokálneho obyvateľstva. "Pevne verím, že sčasti aj vďaka našim monitoringom sa aspoň do istej miery podarilo dostať túto tému do lokálnych médií a niektorí vysídlenci boli schopní vďaka našim multimediálnym školeniam prerozprávať svoje životné príbehy," dodal mediálny expert z organizácie Memo98.
Copyright © TASR 2018
Prezident Českej republiky Miloš Zeman sa chystá ísť pred druhým kolom prezidentských volieb, v ktorom bude obhajovať funkciu, do televíznej debaty s Jiřím Drahošom. Bývalý predseda Akadémie vied Českej republiky skončil v prvom kole hlasovania na druhom mieste a bude tak Zemanovým vyzývateľom. Prezident pritom doteraz verejné diskusie so svojimi konkurentmi odmietal. "Som stále mladý a stále plný síl a plný energie. A diskusia ma teší," uisťuje však teraz Zeman.
Prezident sa podľa českých médií poďakoval svojim voličom i manželke za podporu a vyzval svojich stúpencov, aby prišli k hlasovacím urnám i v druhom kole. Svojmu konkurentovi Drahošovi zagratuloval k "peknému druhému miestu“. Drahoš, ktorému prieskumy predpovedajú možné víťazstvo, chce byť podľa vlastných slov prezidentom, "ktorý spája". Druhé kolo českých prezidentských volieb sa uskutoční 26. a 27. januára.
Sedemdesiattriročný Zeman získal podľa konečných výsledkov v prvom kole 38,56 percenta hlasov, 68-ročný Jiří Drahoš 26,6-percenta. Na tretej priečke sa umiestnil bývalý diplomat a manažér Pavel Fischer so ziskom 10,23 percenta hlasov. Nasledujú podnikateľ Michal Horáček (9,18 percenta hlasov), lekár Marek Hilšer (8,83 percenta hlasov) a expremiér Mirek Topolánek (4,3 percenta hlasov). Zvyšní traja kandidáti nezískali ani dvojpercentnú podporu. Volebná účasť v prvom kole dosiahla 61,92 percenta.
©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Hrubý výrok prezidenta Donalda Trumpa o krajinách a regiónoch, z ktorých je migrácia do USA nežiaduca, šokoval svetových politikov a prisúdil v mnohých krajinách šéfovi Bieleho domu nálepku rasistu. Postavil ale zároveň zahraničné médiá pred zložitú situáciu, ako anglické súslovie "shithole countries" čo najpresnejšie preložiť.
Pri prekladoch Trumpovcov výrokov museli už v minulosti svetové médiá "upraviť" bežne používaný slovník, aby vystihli mieru agresivity a vulgarity prezidentových slov. Štvrtkový výrok Donalda Trumpa bol ale podľa agentúry AP pre mnohých zahraničných novinárov zvlášť tvrdým orieškom. České médiá si väčšinou poradila prekladom "prdel sveta", "diera" alebo "špinavá diera".
Japonská agentúra Kjódó sa s prekladom vyrovnala pomocou obratu "krajiny postriekané výkalmi. Televízia NHK použila výraz "špinavé" a noviny Asahi Šimbun dokonca použili slovo, označujúce v bežnej reči vonkajšie záchody.
Čínska médiá sú pod tvrdou kontrolou komunistických úradov, a pokiaľ ide o kreatívne interpretáciu pikantných výrokov, majú len málo priestoru. Oficiálne agentúra Nová Čína a po nej aj ostatné médiá preložila problematický výrok amerického prezidenta s pomocou slova "žumpa".
Africké štáty, ktorým bol spolu s karibským Haiti Trumpov výrok určený, použili v preklade obrat "špinavé krajiny" či zvolili miernejši výraz označujúci výkaly. Vo svahilčine a rade ďalších afrických jazykov síce podľa AP existuje oveľa presnejší preklad, ten je ale s ohľadom na zvyklosti nepoužiteľný.
Copyright © ČTK 2018
