MEDIA NEWS
Skupina novinárov a právnikov zažalovala americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA) a jej bývalého riaditeľa Mikea Pompea pre podozrenie, že ju agenti sledovali, keď zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea navštívila na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne.
Ako v pondelok informovala agentúra Reuters, v žalobe sa uvádza, že CIA pod vedením Pompea porušila právo na súkromie týchto amerických novinárov a právnikov tým, že ich údajne špehovala.
Medzi žalobcami sú novinári Charles Glass a John Goetz a právničky Margaret Kunstlerová a Deborah Hrbeková, ktoré zastupovali Assangea.
"Ústava Spojených štátov chráni amerických občanov pred nadmerným zásahom americkej vlády, a to aj vtedy, keď sa tieto aktivity uskutočňujú na veľvyslanectve v cudzej krajine," povedal hlavný advokát zastupujúci žalobcov Richard Roth.
CIA, ktorá sa k žalobe odmietla vyjadriť, nesmie zhromažďovať spravodajské informácie o občanoch USA, hoci viacerí zákonodarcovia tvrdia, že spravodajská služba vedie tajné úložisko komunikačných údajov Američanov, všíma si Reuters.
Žaloba voči CIA a Pompeovi bola podaná v pondelok na okresnom súde USA pre južný okres New York.
V súdnom podaní sa podľa Reuters špecifikuje, že novinári a právnici museli pred návštevou Assangea odovzdať svoje elektronické zariadenia súkromnej bezpečnostnej spoločnosti Undercover Global S.L., ktorá v tom čase zabezpečovala bezpečnosť veľvyslanectva.
V žalobe sa tvrdí, že spoločnosť si údaje z nich skopírovala a poskytla ich CIA, ktorej vtedy šéfoval Pompeo.
Assange strávil na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne sedem rokov. O azyl na veľvyslanectve požiadal v roku 2012 v obave z trestného stíhania zo strany USA, ktoré žiadali jeho vydanie v súvislosti s obvineniam zo sprisahania, z nelegálneho preniknutia do vládnych počítačov a z porušenia zákona o špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov. Na webovej stránke WikiLeaks sa tieto materiály objavili v rokoch 2010–11.
Assange popiera, že sa dopustil trestného činu, a tvrdil, že je obeťou porušovania ľudských práv a že v prípade vydania do USA by mu hrozil doživotný trest.
Ekvádor ho však v apríli roku 2019 o diplomatický azyl pripravil, po čom ho zadržala britská polícia. V júni tohto roku Británia schválila vydanie zakladateľa WikiLeaks do Spojených štátov.
Americké úrady stíhajú Assangea v 18 bodoch obžaloby vrátane obvinenia zo špionáže v súvislosti so zverejnením dôverných amerických vojenských záznamov a diplomatických telegramov známych ako kauza WikiLeaks. Jeho priaznivci ho považujú za bojovníka proti establišmentu, ktorý sa stal obeťou, pretože odhalil pochybenia Spojených štátov v konfliktoch v Afganistane a Iraku.
Na východe Ukrajiny prišla o život aktivistka úradmi nezaregistrovanej strany Iné Rusko a novinárka pracujúca pre prokremeľské médiá Zemfira Sulejmanovová. V utorok o tom informovala ruská služba britskej stanice BBC, podľa ktorej Sulejmanovová zahynula pri výbuchu nastraženej míny.
Strana Iné Rusko spresnila, že Sulejmanovová pricestovala do mesta Doneck začiatkom augusta ako dobrovoľníčka a vojenská novinárka.
O smrti tejto novinárky, narodenej v roku 1997, informovali aj úrady samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR), ktoré však neuviedli jej meno. V DĽR špecifikovali, že šlo o novinárku prokremeľskej televízie RT, tá to však neskôr poprela.
Úrady DĽR spresnili, že novinárka prišla o život pri výbuchu protipechotnej trhavotrieštivej míny PFM-1, známej pre svoj tvar aj ako motýlia mína. Mladá žena pri výbuchu utrpela zranenia nezlučiteľné so životom.
BBC dodala, že úrady DĽR začiatkom augusta obvinili Ukrajinu z ostreľovania kazetovou muníciou obsahujúcou tento typ mín. Obyvateľom Donecka následne odporúčali, aby nevychádzali do ulíc, kým sa nedokončí odmínovanie.
Copyright © TASR 2022
©2022 Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Americká filmová akadémia sa ospravedlnila indiánskej aktivistke a herečke z kmeňa Apačov Márii Louise Cruzovej, známej ako Sacheen Littlefeather, za urážky, ktorým čelila po svojom prejave na Oscaroch. Umelkyňa pred takmer 50 rokmi vystúpila na slávnostnom ceremoniáli namiesto herca Marlona Branda, aby prehovorila o zobrazovaní pôvodných obyvateľov Ameriky v hollywoodskych filmoch, ale bola vypískaná z pódia. Informoval o tom server BBC News. Aktivistka a herečka v roku 1973 v priamom televíznom prenose odmietla Oscara, ktorého získal Marlon Brando za film Krstný otec. Brando odmietol ocenenie za najlepšieho herca kvôli zlej reprezentácii pôvodných obyvateľov Ameriky americkým filmovým priemyslom a poslal namiesto seba vtedy 26-ročnú Cruzovú odetu do šiat a mokasín z jelenice. Akadémia uviedla, že herečka bola po svojom krátkom prejave vystavená "neoprávneným a neopodstatneným" urážkam. Niektorí diváci ju vypískali. Hviezda westernov John Wayne, ktorý bol v tom čase v zákulisí, údajne zúril a muselo ho krotiť šesť členov ochranky. "Nikdy som si nemyslela, že sa dožijem dňa, keď toto počujem," povedala Cruzová webu The Hollywood Reporter. Jej prejav bol podľa organizátorov prvým politickým vyhlásením na televíznom ceremoniáli, čím začala trend, ktorý pokračuje dodnes. V televízii ho videlo 85 miliónov ľudí. Niektoré médiá po tejto udalosti uvádzali, že Cruzová nie je skutočnou indiánkou, ale že s prejavom súhlasila skôr preto, aby pomohla svojej hereckej kariére. Niektorí tiež špekulovali, že by mohla byť Brandovou milenkou. Cruzová BBC povedala, že všetky tieto tvrdenia sú nepravdivé. "Emocionálna záťaž, ktorú ste prežili, a dopady na vašu vlastnú kariéru v našom odvetví sú nenapraviteľné. Odvaha, ktorú ste preukázali, zostávala príliš dlho nedocenená. Za to sa vám hlboko ospravedlňujeme a zároveň vám vyjadrujeme úprimný obdiv," napísal David Rubin, bývalý predseda Akadémie filmového umenia a vied herečke v liste, ktorý bol zverejnený v pondelok. Rubin uviedol, že prejav na 45. ročníku udeľovania Oscarov "nám naďalej pripomína nutnosť rešpektu a dôležitosť ľudskej dôstojnosti". Múzeum filmovej akadémie usporiada v septembri akciu, na ktorej herečka prehovorí o svojom vystúpení na Oscaroch v roku 1973 a o budúcnosti zastúpenia pôvodných obyvateľov na filmovom plátne. "My Indiáni sme veľmi trpezliví ľudia - je to len 50 rokov!" uviedla sedemdesiatpäťročná herečka v reakcii na ospravedlnenie. "Musíme si v tomto ohľade zachovať zmysel pre humor za všetkých okolností. Je to naša metóda prežitia," dodala.
Copyright © ČTK 2022
