MEDIA NEWS
Americký novinár Evan Gershkovich z denníka Wall Street Journal (WSJ) sa odvolal voči verdiktu, ktorým mu ruský súd vo štvrtok predĺžil väzbu o ďalšie tri mesiace. TASR o tom informuje v sobotu na základe správy agentúry AFP odvolávajúcej sa na dokumenty zverejnené moskovským súdom.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zadržala tohto amerického novinára 29. marca v Jekaterinburgu pre podozrenie zo špionáže. Podľa FSB zbieral informácie o jednom z ruských zbrojárskych podnikov, na ktoré sa vzťahuje štátne tajomstvo. Gershkovich je od rozpadu Sovietskeho zväzu prvým zahraničným novinárom, ktorého v Rusku zadržali a obvinili zo špionáže.
Súd v Moskve vo štvrtok súhlasil s ďalším predĺžením väzby do 30. novembra. Gershkovich je zadržiavaný v moskovskej väznici Lefortovo. Na webovej stránke súdu sa uvádza, že obhajcovia sa proti tomuto verdiktu "odvolali".
Spojené štáty vyzývajú na "okamžité prepustenie" tohto novinára, ktorého prípad je všeobecne vnímaný ako vážne porušenie princípu slobody médií.
Pápež František odsúdil v sobotu šírenie dezinformácií a nepravdivých správ v snahe ovplyvniť verejnú mienku, pričom uviedol, že ide o jeden z prehreškov žurnalistiky. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Dezinformácie sú prvým z hriechov, chýb – povedzme – žurnalistiky," uviedol František pre novinárov vo Vatikáne pri udeľovaní novinárskych cien.
Pápež pritom opäť použil slovo "hriechy", keď vymenúval štyri neduhy médií, vyplýva podľa AFP z vatikánskeho prekladu Františkovho vyjadrenia.
"Dezinformácie - keď žurnalistika neinformuje alebo informuje zle - ohováranie, očierňovanie, ktoré sa líši od ohovárania a škodí a po štvrté... láska ku škandálom," uviedol František.
"Znepokojuje ma napríklad manipulácia tých, ktorí dokážu zaujímavo propagovať nepravdivé správy, aby nasmerovali verejnú mienku," povedal pápež. Zároveň vyzval na opätovné prevzatie zodpovednosti, a to predovšetkým v čase, keď sa Európa musí potýkať s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine.
Pápež tiež vyjadril nádej, že priestor dostanú "hlasy mieru" a ľudia, ktorí sú odhodlaní ukončiť vojnu na Ukrajine i mnohé iné konflikty.
František (86) intenzívne komunikuje s médiami, odkedy sa v roku 2013 stal hlavou katolíckej cirkvi. Počas rozhovorov s médiami pritom pôsobí uvoľnene a zhovorčivo, čím sa podľa AFP výrazne líši od svojho predchodcu pápeža Benedikta XVI.
Copyright ©
TASR 2023
Napriek tomu, že šprintérka Kristina Cimanovská na skončených majstrovstvách sveta v atletike v Budapešti reprezentovala svoju novú domovinu Poľsko, kúskom srdca sa stále "obzerala" za rodným Bieloruskom. Ako referuje web sportowefakty.wp.pl, jej blízki v Bielorusku ju však nemohli sledovať, pretože tamojšia televízia zámerne neinformovala o jej výkonoch.
"Moja rodina mi povedala, že v televízii ukazovali všetky kvalifikačné rozbehy okrem môjho. Moji príbuzní preto ani nevedeli, či som sa dostala do semifinále. Ale to ma neprekvapuje. Už dávno viem, čo sa o mne hovorilo v médiách. Sama som to nečítala, povedala mi to len mama,“ uviedla 26-ročná Cimanovská.
Tá na predvlaňajších OH v Tokiu podrobila kritike vedenie bieloruskej výpravy, ktoré ju bez jej vedomia prihlásilo ako členku štafety na 4x400 m. Po uvedenej kritike ju Bielorusi odhlásili z ďalšieho diania v Tokiu a oznámili jej, aby si zbalila kufre a odcestovala domov. Na ceste ju mali "sprevádzať" dvaja členovia bieloruskej výpravy - Artur Šimak a Jurij Majševič.
Bieloruske sa však na letisku podarilo zalarmovať políciu s tým, že odchod z Tokia sa deje proti jej vôli. Veci potom nabrali rýchly spád. Noc strávila športovkyňa v letiskovom hoteli, neskôr zamierila na poľské veľvyslanectvo a o dva dni neskôr cez Viedeň priletela na základe humanitárneho víza do Varšavy. A tam zotrvala v spoločnosti svojho manžela doteraz, pričom tvrdí, že sa tam cíti v bezpečí.
Vo farbách Poľska dosiahla Cimanovská najväčší úspech v kariére, keď v štafete na 4x100 metrov skončila na 5. mieste. V Budapešti sa predstavila aj na stovke a dvojstovke. V poslednej spomenutej disciplíne takmer prekonala bieloruský národný rekord. "Moja babka o tom sníva. Sama robila atletiku a ja som jej sľúbila, že sa mi to podarí. Samozrejme, pre Bielorusko by to nebol oficiálny rekord, ale babke by to stačilo,“ dodala Cimanovská.
Tvrdí, že sa o nej v Bielorusku popísalo mnoho neprávd, dokonca i to, že už ukončila kariéru. "Mojej mame vyvolávajú ľudia a pýtajú sa, či je to pravda. Chápem, že je to všetko premyslené. Ľudia si to dokážu overiť sami, ale sú aj hlupáci, ktorí to čítajú a hneď tomu uveria. Viete, ako ma v Bielorusku nazvali? Ako bežkyňu bez mozgu. Úprimne, je mi jedno, čo o mne píšu. Záleží mi akurát na mojej rodine,“ zakončila Cimanovská, ktorá svojich rodičov nevidela už viac ako dva roky. Napriek tomu dúfa, že sa raz do Bieloruska bude môcť vrátiť, keď to pre ňu bude bezpečné.
SITA a.s
a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie
obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
