MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

                  

Americký mediálny a zábavný koncern Walt Disney Co. vo svojom štvrtom účtovnom štvrťroku dosiahol upravený zisk, ktorý prekonal očakávania. Pomohli tomu dobré výsledky zábavného segmentu firmy a jej streamovacích služieb.
Po vylúčení jednorazových položiek koncern vykázal zisk 1,14 dolára na akciu. Prekonal tak odhad analytikov oslovených spoločnosťou Zacks Investment Research, ktorí očakávali zisk 1,09 dolára na akciu. Akcie firmy vo štvrtok pred otvorením burzy stúpli o takmer sedem percent.
Príjmy spoločnosti v jej štvrtom kvartáli vzrástli o šesť percent na 22,57 miliardy dolárov. Mierne však zaostali za odhadom trhu, ktorý očakával, že budú vo výške 22,59 miliardy dolárov.
Prevádzkový zisk zábavného segmentu, ktorý zahŕňa filmové štúdio a časti televíznej divízie, vzrástol viac ako štvornásobne na 1,07 miliardy dolárov. Koncern Disney vo štvrtok uviedol, že jeho segment priamych spotrebiteľských služieb, vrátane Disney+ a Hulu, zaznamenal kvartálny prevádzkový zisk 253 miliónov dolárov. Vlani pritom skončil v prevádzkovej strate 420 miliónov dolárov. Príjmy tohto segmentu sa zvýšili o 15 percent na 5,78 miliardy dolárov.

Zdroj: SITA

                                       


Už pred polstoročím vedci prvý raz v histórii odvysielali do kozmu základné informácie o pozemskej civilizácii. Posolstvo ľudstva v dvojkovej číselnej sústave vyslal 16. novembra 1974 rádioteleskop Arecibo v Portoriku. Rádioastronomické observatórium Arecibo začalo pracovať 1. novembra 1963.
Po viacerých technických problémoch, najmä pod vplyvom extrémneho počasia, sa konštrukcia teleskopu zrútila 1. decembra 2020. "Pre nás, ktorí sme tam žili a pracovali, je obzvlášť bolestné sledovať záznam skazy. Ako by vám niekto odrazu povedal, že váš dom zhorel," povedal o udalosti rádioastronóm Rhys W. Taylor.
Autorom myšlienky na vybudovanie obrieho teleskopu bol profesor William Gordon z Cornellovej univerzity v štáte New York (USA), ktorý sa venoval výskumu ionosféry. S výstavbou observatória sa začalo v roku 1960, do prevádzky ho uviedli 1. novembra 1963.
Sférický teleskop s priemerom paraboly 305 metrov bol umiestnený vo vápencovej priehlbine, tvorilo ho 38.778 kovových panelov. Nad nimi bola v ohnisku paraboly na oceľových lanách ukotvená pohyblivá kupola s prijímačom vĺn. Pôvodne tvorili povrch paraboly pozinkované plechy, v roku 1974 ich vymenili za hliníkové. Išlo o najväčšiu a najcitlivejšiu pozorovaciu stanicu tohto druhu na svete pre štúdium žiarenia emitovaného vesmírnymi telesami a skúmanie vesmírnych telies prostredníctvom žiarenia vysielaného zo Zeme.
Z teleskopu vyslali 16. novembra 1974 ku guľovej hviezdokope M13 v súhvezdí Herkules rádiový signál s výkonom 3 terawatty (TW) na frekvencii 2,4 gigaherzov (GHz). Posolstvo v rámci projektu, ktorého autorom bol Frank Drake, obsahovalo v dvojkovej číselnej sústave základné informácie o živote na Zemi: čísla 1, 6, 7, 8 a 15 vyjadrovali atómové čísla prvkov potrebných pre život na Zemi – vodík (H!, uhlík (C), dusík (N), kyslík (O) a fosfor (P).
Správa obsahovala základné molekuly cukrových báz a fosfátov, z ktorých sa skladá reťazec DNA, obrázok DNA, obrázok človeka, číslo reprezentujúce priemernú výšku človeka v roku 1974 (176,4 cm) a ľudskú populáciu v roku 1974 (4,29 miliardy). V ďalšej sekcii bol zjednodušený obrázok Slnečnej sústavy a samotného teleskopu.
Guľová hviezdokopa v súhvezdí Herkula obsahuje státisíce hviezd s hmotnosťou podobnou Slnku. Signál zo Zeme tam dorazí až o 25.000 rokov, takže prípadná odpoveď na Zem príde najskôr okolo roku 52.000.
Toto pracovisko sa pričinilo aj o ďalšie vedecké objavy. V roku 1967 sa podarilo odmerať, že otočenie planéty Merkúr okolo svojej osi trvá 59 pozemských dní, nie 88, ako sa dovtedy predpokladalo.
Pracovisko objavilo aj vôbec prvý binárny pulzar, ktorý nepriamo potvrdil existenciu gravitačných vĺn podľa predpokladov Einsteinovej Všeobecnej teórie relativity (experimentálne boli tieto vlny potvrdené v roku 2016). Vedci Russell A. Hulse a Joseph H. Taylor získali za tento objav Nobelovu cenu za fyziku za rok 1993.
V roku 1981 tu vznikli prvé radarové mapy povrchu Venuše a v roku 1992 objavili vôbec prvú exoplanétu. Následné pozorovania potvrdili existenciu celého planetárneho systému pulzar PSR 1257+12. V roku 1994 tu vedci zmapovali rozloženie polárneho ľadu na Merkúre. Samostatnou kapitolou sú pozorovania z hlbín vesmíru, teda z priestoru mimo našej galaxie.
"Observatórium bolo miestom vedy, ale tiež kultúry, objavilo sa vo filmoch, v románoch a piesňach," uviedol Rhys W. Taylor. Najznámejším je televízny seriál Akty X (The X-Files, 1993), alebo bondovka GoldenEye (Zlaté oko, 1995), či snímka Kontakt (Contact, 1997). Ročne navštívilo observatórium takmer 100.000 návštevníkov, obľúbené boli programy určené pre záujemcov od stredoškolských študentov až po vysokoškolských profesorov.
Rádioteleskop viackrát poškodilo extrémne počasie, predovšetkým hurikán Maria v roku 2017. V auguste 2020 sa uvoľnilo jedno z podporných lán a prerazilo 30-metrovú dieru v tanieri. Teleskop sa definitívne zrútil 1. decembra 2020. Niekoľko dní pred tým americká Národná vedecká nadácia (NSF) oznámila, že toto unikátne pracovisko vyradí z prevádzky.

                                

Niekoľko popredných francúzskych denníkov v utorok oznámilo žalobu na platformu X za bezplatné šírenie ich obsahu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Žalobu podali denníky Le Figaro, Les Echos, Le Parisien, Le Monde, Télérama, Courrier International, Huffington Post, Malesherbes Publications a Le Nouvel Obs, uvádza ich spoločné vyhlásenie. Vlastníkom platformy X je americký miliardár Elon Musk.
Sociálnu sieť X (predtým Twitter) obviňujú z porušovania autorského práva podľa európskej smernice 2001/29/ES prijatej do francúzskeho právneho systému. Vzťahuje sa na platformy sociálnych médií a uverejňovanie spravodajského obsahu novín na nich.
Noviny už skôr požiadali o vydanie mimoriadneho súdneho príkazu proti spoločnosti X, pretože s nimi nerokovala o príjmoch, ktoré získala za šírenie ich obsahu. Parížsky tribunál 24. mája vyhovel médiám a dal spoločnosti X dva mesiace na poskytnutie komerčných údajov, ktoré by umožnili posúdiť výšku týchto príjmov.
Sociálna sieť "doposiaľ nerešpektovala" rozhodnutie súdu, čím "preukázala svoj pokračujúci úmysel vyhýbať sa zákonným povinnostiam". Noviny tým odôvodnili aj svoju najnovšiu žalobu.


                                    

Európska komisia uložila americkej spoločnosti Meta, prevádzkovateľovi sociálnej siete Facebook, pokutu vo výške 797,72 milióna eur. Spoločnosť porušila protimonopolné pravidlá Európskej únie, keďže konkurenčným poskytovateľom online reklamy stanovila nekalé podmienky, oznámila Komisia vo štvrtok. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Meta prepojila svoju inzertnú službu Facebook so svojou sociálnou sieťou Facebook a iným poskytovateľom služieb online inzercie ukladala nespravodlivé obchodné podmienky, uviedla Komisia. Používatelia Facebooku majú automaticky prístup k službe Marketplace, čo Mete dáva "výhody, ktorým sa iní poskytovatelia služieb inzercie nemôžu rovnať", uviedla európska komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová.
Verdikt je výsledkom vyšetrovania, ktoré začal Brusel v júli 2021. Komisia vyjadrila obavy aj vzhľadom na to, že technologický gigant má osobitný prístup k údajom konkurencie. Deje sa to napríklad v prípade, keď konkurenti umiestňujú svoju reklamu na Facebook alebo na sociálnu sieť Instagram, ktorá rovnako patrí pod Metu. Americká spoločnosť bezprostredne po zverejnení rozhodnutia oznámila, že sa proti nemu odvolá.

                                   


Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) vo štvrtok oznámila, že podala trestné oznámenie na sociálnu sieť X (predtým Twitter) za jej spoluúčasť na krádeži identity a šírení dezinformácií. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.
RSF pripomenula, že po zistení, že sieť X pomáha šíriť dezinformácie, podala na túto platformu desať hlásení o porušení pravidiel, pričom označila účty zodpovedné za šírenie údajne klamlivého obsahu. Žiadny z predmetných príspevkov však nebol odstránený, ako žiadala RSF, a tak sa rozhodla zažalovať spoločnosť vedenú Elonom Muskom na francúzskych súdoch za jej spoluúčasť na šírení nepravdivých informácií, skresľovaní pravdy a krádeži identity.
Podľa RSF tento súdny prípad poukazuje na nedostatočné moderovanie obsahu vyžadované legislatívou EÚ.
Mimovládna organizácia koncom augusta objavila video nepravdivo označené ako obsah od britského verejnoprávneho vysielateľa BBC, ktoré tvrdilo, že ​​RSF je autorom štúdie o nacistickom presvedčení šírenom medzi členmi ukrajinskej armády. RSF tvrdí, že za týmito nepravdivými informáciami je Rusko, ktoré ich opakovalo prostredníctvom oficiálnych kanálov, cez svoje ministerstvo zahraničných vecí a dve zahraničné veľvyslanectvá.
Video, ktoré používa logo RSF, grafickú chartu a fotografie riaditeľa advokácie RSF Antoina Bernarda, bolo široko zdieľané, hlavne na sieťach X a Telegram. Do 13. septembra, keď RSF spustilo svoje vyšetrovanie, uvedené video dosiahlo takmer pol milióna videní.
Organizácia RSF tvrdí, že od júla sa stala obeťou troch rôznych videí, ktoré používali jej logo alebo fotografie zamestnancov, pričom jej povesť expertnej organizácie bola zneužitá na šírenie nepravdivých informácií cez sociálne siete, ktoré odzrkadľujú naratívy Moskvy.
"Odmietnutie platformy X odstrániť obsah, o ktorom vie, že je nepravdivý a klamlivý, o čom riadne informovala RSF, ju robí spoluvinníkom pri šírení dezinformácií. Platforma X poskytuje tým, ktorí šíria nepravdy a manipulujú verejnú mienku, mocný arzenál nástrojov a bezkonkurenčnej viditeľnosti. Páchateľom bola udelená úplná beztrestnosť šírenia dezinformácií a vojnovej propagandy, ktorej obeťou sa stali RSF, a ktorá sa množí v sieti Elona Muska," uviedol riaditeľ RSF pre advokáciu a pomoc Antoine Bernard.
Vedúca bruselskej kancelárie RSF Julia Majerczaková spresnila, že organizácia okrem súdneho konania vo Francúzsku poskytla svedectvo aj Európskej komisii, ktorá vlani v decembri začala konanie proti sieti X.


Copyright © TASR 2024