Csodaszép Felvidék! Magyar föld
Náhodne, ale s patričným napätím a záujmom masochistu som si pozrel dokument o príprave a realizácii novej inštrumentálnej podoby štátnej hymny.
Dokument nemal autorov. Niet divu. Taký paškvil sa dal len ťažko rozdýchať. Sedemdesiate roky minulého storočia, strihnuté pikom.
Dojímavé kríže, Ježiš, kroje a weed.A vyjadrenia velikánky z Kitsee a Pamíra 2. Pamír si aj poplakal. Nuž, aj ja. Od smiechu.
Nikoho nie je veru nutné navštíviť s nožnicami na plech, a lepšie sa mu pozrieť na nechty, ale so sekerou a žeravýn kutáčom.
V dokumente mi však rozhodne chýbali vyjadrenia pičúzov ako Koňýk,Peter Tóth, Pavol Kapusta, Marián Greksa, Tibor Eliot Rostas, Danny Kollár a čakateľ Gustáv Murín.
A už vôbec nerozumiem, prečo nás dokumentom nesprevádzali šarmantné a graciózne divy Mimi Šramová a Erika Vincoureková. Taká chyba sa už nesmie opakovať!
To, že Rózsa zaspal v v deväťdesiatych rokoch rokoch na syntezátore ala Michal David nie je naša chyba. Naozaj by mu stačil domček v prírode s klavírom, kde by aj pestoval paradajky. Lebo nám hrozí, že prerobí aj Tichú noc. Veru tak Oskar, čestní ľudia už majú toho dosť a temní ľudia sa boja, však?
Bacon veru pertinet
Marcus Porcius Cato
