4. 1. 2025

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS



Spolupredsedníčka strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová v piatok oznámila, že 9. januára sa bude naživo zhovárať s americkým miliardárom Elonom Muskom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Rozhovor sa uskutoční na Muskovej platforme X 9. januára od 18.00 h SEČ, uviedla politička. "Hlavnými témami budú sloboda prejavu a predstavy AfD o udržateľnom Nemecku," povedal Weidelovej hovorca pre agentúry DPA.
O dva dni neskôr sa očakáva, že Weidelovú oficiálne navrhnú za hlavnú kandidátku strany na celoštátnej konferencii AfD pred parlamentnými voľbami 23. februára.
Weidelovej hovorca uviedol, že Muskov tím a strana AfD sú už niekoľko mesiacov v kontakte, hoci k ich osobnému stretnutiu zatiaľ nedošlo. Hovorca AfD vyvrátil tvrdenia o tom, že by sa Weidelová plánovala zúčastniť na inaugurácii novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa 20. januára vo Washingtone.
Musk už v nedeľňajšom vydaní denníka Die Welt vyjadril podporu AfD, čím vyvolal kontroverziu v krajine.

                                        

Ruský súd nariadil internetovej spoločnosti Yandex, aby skryla prístup k mapám a fotografiám jednej z najväčších ruských ropných rafinérií. Dôvodom majú byť opakované útoky ukrajinských dronov. TASR o tom informuje podľa piatkovej správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruskú agentúru TASS.
Firma Yandex je často označovaná ako "ruský Google". Prevádzkuje najväčší internetový vyhľadávač v Rusku a ďalšie internetové služby, ako sú mapy, prekladače, e-mail, ale aj napríklad donáškové služby.
Reuters podotýka, že nie je jasné, ktorej rafinérie sa rozhodnutie týka. TASS však uviedla, že toto zariadenie bolo v minulom roku štyrikrát terčom ukrajinských útokov bezpilotnými lietadlami.
Ukrajina podnikla viacero útokov na ruské ropné sklady a rafinérie v reakcii na inváziu Ruska a opakované útoky na ukrajinské mestá a infraštruktúru, píše Reuters.
Spoločnosť Yandex sa k rozhodnutiu súdu dosiaľ nevyjadrila. Podľa TASS sa rafinéria pokúsila vyriešiť problém priamo so spoločnosťou Yandex predtým, ako sa obrátila na súd. Dostupnosť informácií o rafinérii na internete podľa žalobcu oslabuje obranyschopnosť Ruska.

Zdroj: TASR





Českí filmoví kritici udelili najviac nominácií, po päť, filmu Amerikánka a portrétu fotografky Libuše Jarcovjákovej. Okrem týchto dvoch filmov má Vlny Jiřího Mádla šancu získať hlavnú Cenu českej filmovej kritiky za najlepší film uplynulého roka s tromi nomináciami. Nominácie oznámila Asociácia českých filmových kritikov.
Amerikánka, osobitá reflexia dospievania v detskom domove, si vyslúžila režiséra a producenta Viktora Tauša, scenáristu Davida Jařaba, scénografa a kostýmového výtvarníka Jana Kadleca a herca v stvárnení najmladšej verzie titulnej postavy Kláry Kittovej.
I'm Not Who I Want to Be Yet bol nominovaný na najlepší dokumentárny film, súťažil s Dajori a The Borders of Europe. Nomináciu v hlavnej kategórii získali producent Lukáš Kokeš, režisérka a producentka Klára Tasovská a strihač Alexander Kaščejev (Kashcheev) za dynamické prepojenie bohatého fotoarchívu a denníkových záznamov. Zároveň bude spolu s výtvarníčkou Kristínou Dufkovou a Martinom Pavlom Repkom súťažiť o cenu innogy za objav roka.
Oscarové vlny tiež zabodovali. Dráma zobrazujúca prácu novinárov Československého rozhlasu v politicky a spoločensky napätých rokoch 1967 až 1968 priniesla režisérovi a scenáristovi Mádlovi dve nominácie.
V hereckých kategóriách Asociácia českých filmových kritikov vyzdvihla výkony Lucie Žáčkovej a Jana Hájka v titulných úlohách filmu Pán a pani Stodolovovci, Oldřicha Kaisera v Roku záhradníka a neherca Karla Martinca v Morde. Pavla Beretová je nominovaná aj za drámu Rok vdovy, ktorá je zároveň jedným z najlepších scenárov roka.
V krátkych filmoch dominuje animácia. Nomináciu si odniesol Jan Saska so svojou žižkovskou nočnou odyseou Hurikán, Jan Čechl s bábkovým životopisným dobrodružstvom Vavrinec moravský a Pola Kazaková (Pola Kazak) so svojím emocionálnym záhradníckym bojom namaľovaným na skle Burinou.
V kategórii Mimo kina, ktorá oceňuje televízne, online a ďalšie úspechy mimo kinematografickej distribúcie, uspieli kriminálny seriál Metóda Markovič: Hojer z produkcie Voyo Original a seriály Českej televízie Zmysel pre nádor a Vlastne sa nič nestalo.
Víťazov tohtoročného podujatia vyhlásia organizátori 1. februára v pražskom multifunkčnom kultúrnom priestore ARCHA+. Galavečer bude moderovať YouTuber a politický komentátor Jan Špaček.
Tri filmy nominované v kategórii Najlepší film si pripomenú špeciálne premietania pre verejnosť v pražskom kine Edison Filmhub každý deň od stredy do piatku 29. až 31. januára. Po premietaní bude sprevádzaná úvodom jedného z kritikov diskusia s tvorcami filmu.
Výsledky hlasovania a rozhodovania jednotlivých kritikov budú dostupné na webovej stránke, ktorá ponúka prehľad publikovaných recenzií, rozhovorov, premiérovaných filmov a ďalšie informácie.





Počas roka 2024 bolo na celom svete zabitých dovedna 122 novinárov a zamestnancov médií vrátane 14 žien. Uvádza to Medzinárodná federácia novinárov (IFJ) vo svojej výročnej správe zverejnenej posledný deň v roku, informuje TASR.
IFJ označila uplynulý rok za v tomto smere jeden z najhorších a zopakovala svoje odhodlanie dosiahnuť, aby Organizácia Spojených národov urýchlene prijala medzinárodný dohovor o ochrane novinárov.
"Sme v myšlienkach s rodinami a priateľmi 122 pracovníkov médií, ktorí boli tento rok zabití... Aby sme zaručili, že smrť novinárov nezostane nepotrestaná, a aby sme raz a navždy skoncovali s touto pohromou, naliehavo žiadame členské krajiny OSN, aby podnikli kroky na zabezpečenie prijatia záväzného dohovoru o bezpečnosti novinárov," uviedol generálny tajomník IFJ Anthony Bellanger.
Predbežný zoznam zabitých novinárov zverejnila IFJ už 10. decembra pri príležitosti svetového Dňa ľudských práv, do ktorého zaznamenala 104 zabitých žurnalistov. K ďalším 18 úmrtiam novinárov od vtedy došlo najmä na Blízkom východe a v arabskom svete, kde zaznamenali aj ich najvyšší počet za celý rok (77).
Úmrtia žurnalistov spájané s vojnou v Gaze a Libanone predstavovali v tomto roku až 58 percent zo všetkých, išlo o 64 palestínskych, šesť libanonských a jedného sýrskeho žurnalistu. Počet zabitých palestínskych novinárov tak od začiatku vojny v Pásme Gazy z októbra 2023 stúpol na celkových 147, čím sa Gaza stala pre novinárov jedným z najnebezpečnejších miest v moderných dejinách.
Troch ďalších žurnalistov vrátane dvoch žien zavraždili v Iraku a jedného mediálneho fotografa v Sýrii a dvoch kurdských novinárov na severe Sýrie.
Obete z radov žurnalistov si aj v tomto roku vyžiadala aj vojna na Ukrajine, kde boli zabití štyria novinári, rovnako ako aj vlani, predvlani ich tam však zahynulo až 13. V tomto roku ide o jediné hlásené obete žurnalistov v Európe, ktorú tak IFJ označuje za pre novinárov stále najbezpečnejší svetadiel.
V ázijsko-tichomorskej oblasti bolo zabitých 22 novinárov, v afrických krajinách desať, z toho najviac (6) v Sudáne. V Severnej a Južnej Amerike hlási IFJ zabitie dovedna deviatich novinárov, vrátane piatich Mexičanov, dvoch Kolumbijčanov a dvoch Haiťanov.
IFJ okrem zabitých eviduje aj počet uväznených novinárov a mediálnych pracovníkov. Do 31. decembra zaznamenala celkovo 516 takýchto prípadov, čo je značný nárast oproti vlaňajším 427 či predvlaňajším 375. Najviac uväznených novinárov evidovala v Číne vrátane Hongkongu (135), následne v Izraeli (59 uväznených palestínskych novinárov) a Mjanmarsku (44).
V ázijsko-tichomorskom regióne je väznených 254 novinárov, v oblasti tzv. širšej Európy 142, v blízkovýchodných a arabských krajinách ďalších 102, v Afrike 17 a v Latinskej Amerike jeden.



Federálny odvolací súd v USA v pondelok potvrdil verdikt poroty, podľa ktorého má novozvolený americký prezident Donald Trump zaplatiť odškodné vo výške piatich miliónov dolárov za sexuálne zneužívanie a ohováranie spisovateľky E. Jean Carrollovej. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.
Porota newyorského súdu vlani po deväťdňovom občianskom procese dospela k záveru, že vtedajší veľkopodnikateľ sexuálne zneužil Carrolovú v skúšobnej kabínke obchodného domu na Manhattane ešte v roku 1996.
Trump má podľa verdiktu spisovateľke zaplatiť odškodné dva milióny dolárov za sexuálne zneužitie a ďalšie tri milióny dolárov za ohováranie.
Novozvolený prezident, ktorý sa úradu opätovne ujme 20. januára, tvrdenia odmietol a voči verdiktu sa odvolal.
Trojčlenný senát odvolacieho súdu však odvolanie zamietol. "Dospeli sme k záveru, že pán Trump nepreukázal, že okresný súd pochybil v niektorom z napadnutých rozhodnutí," uviedli sudcovia s tým, že neexistuje dôvod na začatie nového procesu.
Carrolovej priznala porota v separátnom procese proti Trumpovi odškodné 83 miliónov dolárov, pripomína AFP. Odvolal sa aj voči tomuto verdiktu a Trumpov hovorca Steven Cheung uviedol, že republikán sa opätovne odvolá aj voči päťmiliónovému odškodnému v prípade sexuálneho zneužívania a ohovárania.

Copyright © ČTK 2024

                


Justin Baldoni vracia paľbu po tom, čo ho jeho kolega Blake Lively obvinil zo sexuálneho obťažovania a v utorok podal žalobu za urážku na cti proti The New York Times a tvrdil, že noviny uverejnili článok "plný nepresností, skresľovania a opomenutí", ktorý sa spoliehal na Livelyho "samoúčelný príbeh".
Lively podala v decembri sťažnosť na kalifornské ministerstvo občianskych práv, v ktorej obvinila Baldoniho zo sexuálneho obťažovania a odplaty. V bombovej sťažnosti Lively tvrdila, že po tom, čo vyjadrila obavy zo sexuálneho obťažovania na natáčaní ich filmu "It Ends With Us", Baldoni a jeho tím sa jej pomstili a unikli nelichotivé tlače, aby sa pokúsili zničiť jej profesionálnu povesť.
Livelyho sťažnosť bola prvýkrát zverejnená v The New York Times, ktorý 21. decembra uverejnil článok s názvom "Môžeme pochovať kohokoľvek: Vnútri hollywoodskeho stroja na očierňovanie". Článok so 4 000 slovami obsahoval obsah sťažnosti ministerstva občianskych práv, ktorý zvyčajne zostáva dôverný.
V nadväznosti na článok v New York Times a Livelyho sťažnosť na Baldoniho ho vyhodila talentová agentúra WME, ktorá tiež zastupuje Lively a jej manžela Ryana Reynoldsa. Lively získala rýchlu podporu v Hollywood SAG-AFTRA, odborovom zväze hercov, a vydala vyhlásenie na jej podporu. Sony, štúdio stojace za "It Ends With Us", tiež vydalo vyhlásenie, ktoré stojí za Lively.
Teraz Baldoni tvrdí, že Lively vytvorila falošné obvinenia zo sexuálneho obťažovania, aby mohla prevziať kontrolu nad filmom, a potom sa pustila do kampane na "pretvorenie svojej verejnej osobnosti" s "oplzlými obvineniami, ktoré sa dostali na titulky" v The New York Times na Baldoniho úkor.
"Livelyho cynické zneužívanie obvinení zo sexuálneho obťažovania na presadenie jednostrannej kontroly nad každým aspektom produkcie bolo strategické a manipulatívne," uvádza Baldoniho žaloba. "Zároveň jej verejný imidž utrpel v dôsledku série významných chýb, ktoré sa snažila odvrátiť obviňovaním žalobcov zo zvedavého záujmu verejnosti o slabosti celebrít zo zoznamu A. To nie je nič iné ako výhovorka. Sláva je dvojsečná zbraň, ale Livelyho taktika je tu nehorázna."
V žalobe sa tvrdí, že The New York Times zlyhali vo svojej "novinárskej integrite" pri preverovaní Livelyiných obvinení zo sexuálneho obťažovania a odvety, pričom poznamenávajú, že noviny "sa takmer úplne spoliehali na Livelyin neoverený a samoúčelný príbeh, ktorý takmer doslovne pozdvihol, pričom ignoroval množstvo dôkazov, ktoré boli v rozpore s jej tvrdeniami a odhalili jej skutočné motívy."
Hovorca denníka The New York Times pre CNN povedal, že publikácia plánuje "energicky brániť proti žalobe".
"Úlohou nezávislej spravodajskej organizácie je sledovať fakty tam, kam vedú," uviedla v utorok vo vyhlásení pre CNN Danielle Rhoades Ha, hovorkyňa denníka Times. "Náš príbeh bol starostlivo a zodpovedne opísaný. Bol založený na preskúmaní tisícok strán pôvodných dokumentov, vrátane textových správ a e-mailov, ktoré v článku presne a obšírne citujeme. K dnešnému dňu Wayfarer Studios, pán Baldoni, ostatní subjekty článku a ich zástupcovia nepoukázali na jedinú chybu. Zverejnili sme ich úplné vyhlásenie aj v reakcii na obvinenia v článku."
Právnici Lively vo vyhlásení pre CNN uviedli, že "nič v tomto súdnom spore nič nemení" na tvrdeniach Lively.
Zatiaľ čo Lively pôvodne podala sťažnosť na Baldoniho a jeho produkčnú spoločnosť Wayfarer na kalifornskom ministerstve občianskych práv, právnici herečky podali v utorok federálnu sťažnosť.
"Tešíme sa, že sa budeme zaoberať každým z Wayfarerových obvinení na súde," uviedli Livelyho právnici.
Baldoniho žalobu podal právnik Bryan Freedman na Najvyššom súde v Los Angeles v mene celkovo 10 žalobcov, vrátane Baldoniho, Wayfarer Studios, jeho produkčného partnera Jameyho Heatha, ktorého Lively tiež obvinil zo sexuálneho obťažovania, a Baldoniho publicistky a krízovej manažérky Jennifer Abel a Melissy Nathanovej
Baldoni si zahral s Lively a režíroval film "It Ends With Us", ktorý je založený na rovnomennej knihe, ktorá sa sústreďuje na pár a domáce násilie v ich vzťahu. Wayfarer Studios získalo práva na knihu a produkovalo film, ktorý sa stal kasovým úspechom.
Livelyina sťažnosť zahŕňala snímky obrazovky textových správ a korešpondencie, o ktorých Livelyin tím tvrdil, že ukázali zorganizované pokusy zo strany Baldoniho PR zástupcov poškodiť jej povesť v médiách ako súčasť "kampane sociálnej manipulácie".
Baldoniho žaloba obsahuje stránky za stránkami textových správ, o ktorých Freedman povedal CNN, že sú dôkazom, že textové správy zverejnené v pôvodnej sťažnosti Lively boli "sfalšované a zmanipulované". Vo svojej sťažnosti tvrdí, že Times "úmyselne" vynechali texty, ktoré "spochybňujú" Livelyho rozprávanie.
"Ak by Times skutočne preskúmali tisíce súkromných komunikácií, o ktorých tvrdili, že ich získali, ich reportéri by videli nevyvrátiteľné dôkazy, že to bol Lively, nie žalobcovia, kto sa zapojil do vypočítavej očierňujúcej kampane," uvádza sa v Baldoniho žalobe.
Jedným z najnehoráznejších tvrdení v sťažnosti Lively bolo, že Baldoni a Heath "vstúpili do jej prívesu bez pozvania, keď bola vyzlečená, vrátane dojčenia".
Baldoniho žaloba ponúka vyvrátenie tohto konkrétneho tvrdenia a predstavuje text, ktorý sa zdá byť od Lively po Baldoniho, ktorý znie: "Len pumpujem do svojho prívesu, ak chcete vypracovať naše repliky."
(CNN neoverila pravosť žiadnej z textových správ. Textová správa, v ktorej Lively údajne pozýva Baldoniho do svojho prívesu, je označená ako odoslaná v júni 2023.)
Po podaní sťažnosti Lively nasledoval efekt snehovej gule, keď sa obe strany navzájom bodli, čo vyvolalo otázky, ako boli tieto súkromné textové správy získané. Následná žaloba, ktorú podala Baldoniho bývalá publicistka Stephanie Jonesová, tvrdila, že tieto textové správy pochádzajú z telefónu jej bývalého zamestnanca Abela – súčasného Baldoniho publicistu – ktorý bol medzi jednotlivcami, ktorých Lively obvinila z organizovania očierňujúcej kampane proti nej.
Baldoni, Heath, Abel, Nathan a Wayfarer všetci popreli pôvodné tvrdenia Lively a tvrdili, že Lively bola tá, ktorá unikla negatívna tlač o Baldonim.
"Tieto tvrdenia sú úplne nepravdivé, poburujúce a zámerne oplzlé s úmyslom verejne ublížiť a oprášiť naratív v médiách," uviedol Freedman vo vyhlásení pre CNN, keď bola Livelyho sťažnosť prvýkrát podaná.
V utorok Freedmanová pre CNN povedala, že Lively, jej tím a New York Times sa zapojili do "brutálnej očierňujúcej kampane".
"Tým," povedal Freedman, "vopred určili výsledok svojho príbehu a pomáhali a podporovali svoju vlastnú zničujúcu PR očierňujúcu kampaň, ktorej cieľom bolo oživiť Livelyho sebavyvolaný verejný imidž a čeliť organickej vlne kritiky medzi online verejnosťou. Irónia je bohatá."
"Zatiaľ čo ich strana prijíma čiastočné pravdy, my prijímame celú pravdu," dodal Freedman. "A mať všetku komunikáciu, ktorá to podporuje."

Zdroj: CNN