31. 1. 2025

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS




Americký softvérový gigant Microsoft rokuje o prevzatí populárnej videoplatformy TikTok v USA. Oznámil to v pondelok (27. 1.) prezident Donald Trump, pričom zdôraznil, že by privítal súťaž o túto aplikáciu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Trump predtým uviedol, že o kúpe TikToku od jej čínskej materskej spoločnosti ByteDance hovoril s viacerými stranami vrátane svojho dôverníka Elona Muska. V USA vstúpil 19. januára do platnosti zákon, ktorý vyžaduje predaj aplikácie z dôvodov národnej bezpečnosti. TikTok a ByteDance sú podozrivé zo špionáže vzhľadom na ich blízkosť vláde v Pekingu.
Po tom, ako americký najvyšší súd zamietol žalobu proti zákazu, populárna aplikácia so 170 miliónmi používateľov len v USA zastavila svoje služby. O necelých 24 hodín neskôr však bola opäť dostupná, čo jej prevádzkovateľ zdôvodnil poskytnutím potrebných záruk zo strany prezidenta Trumpa. Zákon o zákaze aplikácie prijala administratíva bývalého prezidenta Joea Bidena pre obavy, že čínska vláda by mohla využiť rozsiahle údaje z TikToku na manipuláciu verejnej mienky v USA. TikTok toto tvrdenie odmieta.
Trump v prvý deň vo funkcii prezidenta podpísal príkaz, ktorý spoločnosti TikTok poskytuje ďalších 75 dní na rokovania predtým, ako nadobudne platnosť zákaz obľúbenej aplikácie. Nový prezident zároveň bagatelizoval obavy predchádzajúcej administratívy o súkromie a uviedol, že existujú "väčšie problémy" než to, že Čína má prístup k údajom o mladých užívateľoch TikToku.

                                


Súd v Turecku vo štvrtok nariadil vziať do väzby šéfredaktora proopozičnej spravodajskej televíznej stanice Halk. Stalo sa tak na základe obvinenia z pokusu o ovplyvňovanie súdom prideleného znalca a za odvysielanie rozhovoru s ním, ktorý bol nahraný tajne a týkal sa vyšetrovania opozičného primátora Istanbulu Ekrema Imamogla. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
"Som obvinený zo smiešnych, nepodložených tvrdení," povedal pred súdom šéfredaktor Suat Toktaš, uviedla televízia Halk. "To čo sme urobili je pravdivá žurnalistika," dodal.
Televízia Halk je podľa AFP blízka hlavnej opozičnej Republikánskej ľudovej strane (CHP).
Štyroch ďalších novinárov, ktorí sa podieľali na rozhovore so súdnym znalcom alebo na jeho príprave, polícia prepustila. Podľa prokuratúry bol telefonát so znalcom zaznamenaný a zverejnený bez súhlasu respondenta.
Istanbulský primátor Imamoglu z CHP sa má v súvislosti s týmto rozhovorom v piatok dostaviť na prokuratúru, ktorá ho obvinila z "pokusu o ovplyvňovanie súdnictva".
Imamoglu súdneho znalca kritizuje a tvrdí, že je úradmi systematicky privolávaný ku kauzám začatým proti obciam a mestám ovládaným CHP, a podozrieva ho zo zaujatosti.
Imamoglu, ktorý je v Turecku považovaný za hlavného rivala súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, je vyšetrovaný a stíhaný v niekoľkých kauzách - jedna z nich viedla k zákazu jeho
kandidatúry v prezidentských voľbách v roku 2023.


                                

Spoločnosť Meta súhlasila s tým, že americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi zaplatí 25 miliónov dolárov za urovnanie žaloby, ktorú voči nej podal po tom, ako mu po útoku jeho prívržencov na Kapitol zo 6. januára 2021 pozastavila účty na svojich sociálnych sieťach.
Informáciu ako prvý priniesol americký denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na svoje zdroje. Následne ju potvrdil aj hovorca spoločnosti Andy Stone, ktorého cituje stanica NBC News.
Stone priblížil podmienky mimosúdneho vyrovnania sporu. Meta podľa jeho slov zaplatí celkovo 25 miliónov dolárov, z ktorých 22 miliónov poputuje do fondu pre budúcu Trumpovu prezidentskú knižnicu, zatiaľ čo zvyšok bude určený na súdne trovy a ďalších žalobcov v tomto prípade. Urovnanie sporu zároveň podľa hovorcu od Mety nevyžaduje, aby priznala pochybenie.
Biely dom sa dosiaľ k správe nevyjadril.
Meta je už prinajmenšom druhou veľkou korporáciou, ktorá súhlasila so zaplatením za mimosúdne urovnanie žaloby Trumpa, od vtedy ako v novembri zvíťazil v prezidentských voľbách. Tou prvou bola americká televízna stanica ABC News, ktorá v decembri oznámila, že zaplatí 15 miliónov dolárov za ukončenie sporu, v ktorom Trump tvrdil, že ho očiernil jej moderátor George Stephanopoulos.
Trump bol donedávna dlhoročným kritikom spoločnosti Meta, ktorú obviňoval z toho, že je voči nemu zaujatá. Facebook Trumpovi po útokoch jeho priaznivcov na Kapitol zo 6. januára 2021 zablokoval účet, ktorý mu však začiatkom roka 2023 obnovil.
Šéf Mety Mark Zuckerberg sa však snaží Trumpovi od jeho znovuzvolenia zavďačiť a spory s ním zmierniť. Meta dokonca na Trumpovu inauguráciu a sprievodné podujatia 20. januára venovala milión dolárov a Zuckerberg sa na inaugurácii aj osobne zúčastnil, podobne ako aj ďalší technologickí giganti.
Zuckerberg ešte v novembri Trumpa navštívil v jeho sídle Mar-a-Lago na Floride. Začiatkom januára Meta oznámila, že na svojich platformách končí s overovaním faktov nezávislou treťou stranou a prenechá ho používateľom, obdobne ako to v súčasnosti robí sociálna sieť X Elona Muska, Trumpovho blízkeho spojenca.


                                   

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová na svojom utorňajšom debutovom brífingu oznámila zmenu prístupu k médiám v úrade amerického prezidenta Donalda Trumpa. V rámci novej stratégie chce do Bieleho domu pozvať influencerov zo sociálnych sietí či tvorcov podcastov. TASR o tom informuje na základe správ spravodajského webu Voice of America a denníka The New York Times.
"Pre náš tím je kľúčové, aby sme... prispôsobili náš Biely dom mediálnym podmienkam v roku 2025," vyhlásila Leavittová v zasadacej miestnosti Bieleho domu vyhradenej pre novinárov.
"Vítame nezávislých novinárov, podcasterov, influencerov na sociálnych sieťach a tvorcov obsahu, aby sa uchádzali o poverenia na podávanie správ o Bielom dome," uviedla. Cieľom je podľa nej zvýšiť počet novinárov s prístupom do prezidentského úradu.
"Trumpov Biely dom sa bude rozprávať so všetkými médiami a osobnosťami, nielen s tradičnými médiami," dodala. Podľa prieskumov dôvera Američanov v tieto médiá klesá.
Podľa Leavittovej poverenie dostane každý, kto spĺňa kritériá Bieleho domu a prejde kontrolou tajnej služby. Tzv. hard passes umožňujú novinárom prístup do areálu Bieleho domu a uľahčuje im účasť na brífingoch.
Na tlačovej konferencii v utorok Leavittová vyhlásila, že Trumpova administratíva chce takéto poverenia vrátiť približne 440 novinárom, ktoré im podľa jej slov predošlý prezident Joe Biden "neprávom odobral".
Karoline Leavittová (27) je najmladšou hovorkyňou Bieleho domu v histórii. "Zaväzujem sa hovoriť z tohto pódia každý deň pravdu. Zaväzujem sa hovoriť v mene prezidenta," vyhlásila a vyzvala prítomných novinárov, aby rovnaké predsavzatie tiež dodržiavali.
Trump sa už počas svojej predvolebnej kampane rozprával s viacerými podcastermi a influencermi na sociálnych sieťach v snahe osloviť mladších Američanov a získať si ich hlasy.



Copyright © TASR 2024