MEDIA NEWS
Mníchov 1972 je vernou a dramatickou rekonštrukciou udalosti, ktorá zásadne ovplyvnila beh nielen mediálnych dejín. Vďaka tímu televízie ABC svet v priamom prenose prežíval útok palestínskych teroristov na izraelských športovcov na olympijských hrách v Mníchove. V kinách sa môžete o priebehu udalostí dozvedieť už od 6. marca.
Mal to byť bežný vysielací deň z mníchovskej olympiády v roku 1972. Mladý a ambiciózny televízny produkčný Geoff (John Magaro) sa snaží zostaviť program športového vysielania ABC tak, aby k nemu jeho nadriadený, legendárny producent Roone Arledge (Peter Sarsgaard), nemal žiadne výhrady. V tom čase sa niekoľko stoviek metrov od zázemia ich tímu začína odohrávať dráma, v ktorej nejde o body ani sekundy. Ide o životy jedenástich izraelských športovcov, ktorých prepadlo palestínske komando a drží ich ako rukojemníkov priamo v olympijskej dedine.
Hoci tím športových novinárov má minimálne skúsenosti s pokrytím takéhoto typu udalostí, aj tak sa dokáže v krátkom čase zmobilizovať a doslova naživo vysielať spravodajské vstupy z miesta činu do celého sveta. Uprostred všadeprítomného zmätku a rýchlych rozhodnutí sa televízni novinári stávajú nechcenými aktérmi krvavej drámy, keď práve oni pomocou svojich záberov informujú teroristov, že sa k nim blížia policajní ostreľovači. Napätie v tíme hustne, pretože na otázku, či má prednosť zodpovednosť, alebo právo na informácie, nemajú jasnú odpoveď. Zapodievajú sa otázkami, či môže televízia odvysielať v priamom prenose, ako niekto niekoho zastrelí, alebo či aj teroristi vidia v priamom prenose to, čo oni vysielajú a či sa na to pozerajú. Čakajú ich však aj ďalšie a oveľa hrozivejšie dilemy.
„Vo filme sme konfrontovaní s morálnymi, etickými, profesionálnymi a napokon aj psychologickými dilemami novinárov, ktorí si svoju zodpovednosť uvedomia až pri prechode zo športového na krízové spravodajstvo,‟ hovorí o svojom filme režisér a zároveň scenárista Tim Fehlbaum. „Ako filmový tvorca som pociťoval spriaznenosť so zložitosťou situácie. Na jednej strane som kriticky vnímal vývoj smerujúci k tragickým udalostiam, ktoré sa spracúvajú ako senzácie. Na druhej strane ma však fascinovali ambície a dilemy novinárov presne vyrozprávať príbeh.‟
Jeden z producentov, Philipp Trauer, dopĺňa: „Spoločnosť ABC Sports ponúkla v tom čase najvyššiu sumu za vysielacie práva. Postavili vlastný produkčný komplex hneď vedľa olympijskej dediny. Od hotela ich delil len kopec od ubytovania športovcov.‟
Okrem samotného príbehu zaujali tvorcov filmu samotní aktéri. Vtedajší zamestnanci ABC Sports, z ktorých drvivá väčšina boli mladí ľudia vo svojich 20 či 30 rokoch – žurnalisti a technici – bez nejakých väčších skúseností.
„Bola to pre nich výnimočná životná skúsenosť byť na mieste olympijských hier, na ktorých sa Mníchov – a vlastne celé Nemecko – vedome snažili odpútať od zlovestnej nemeckej minulosti, od ktorej svet v tom čase delilo iba 27 rokov,‟ pokračuje vo vysvetľovaní Trauer a dodáva, že pre všetkých zúčastnených bolo obrovskou výzvou zvládnuť situáciu po žurnalistickej, ale aj technickej stránke. Tvorcovia mali k dispozícii pôvodné záznamy vysielania, čo pre nich bolo obrovským prínosom. „Vďaka záznamom vysielania sme rekonštruovali udalosti a štruktúrovali scenár. To viedlo k vizuálnej stratégii, ktorá charakterizuje film. Nakrúcanie sme naplánovali tak, aby pôvodný materiál z roku 1972 mohol bežať na monitoroch, a tak sa prelínať s nami režírovanými scénami,‟ prezradil Fehlbaum.
Hlavné natáčanie filmu Mníchov 1972 trvalo 33 dní, prevažne v štúdiách Bavaria v Mníchove, kde tvorcovia strávili 29 filmovacích dní. Zvyšné 4 dni pozostávali z 1 dňa v Penzingu a 3 dní v olympijskej dedine, ktorá vyzerá prakticky rovnako ako v roku 1972.
Mimoriadne zaujímavú a nastolenými otázkami stále aktuálnu drámu založenú na skutočnej udaloati Mníchov 1972 prináša do slovenských kín distribučná spoločnosť CinemArt SK už 6. marca 2025.
Informačný servis
©2025, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Muštaq Ahmed bol zastrelený vo štvrtok večer v Péšávare, hlavnom meste pohraničnej provincie Chajbar Paštúnchva. Podľa policajných dokumentov, ktoré videla agentúra AFP, bol z vraždy obvinený muž s menom Ašfaq.
Muštaqov brat polícii povedal, že muži sa pohádali pre vyhodenie zo skupiny na WhatsAppe. Dohodli sa, že sa stretnú a zmieria. Podľa jeho tvrdenia sa Ašfaq objavil so zbraňou, začal strieľať a zabil jeho brata.
Ašfaq bol podľa svojho vyhlásenia nahnevaný pre "odstránenie zo skupiny na WhatsAppe".
Podľa AFP k vyššej frekvencii takýchto incidentov prispieva dostupnosť strelných zbraní v provincii susediacej s Afganistanom, vplyv kmeňových zvykov a slabá vymož
iteľnosť práva.
Izrael bude na tohoročnej Eurovízii reprezentovať 24-ročná speváčka Juval Rafaelová, ktorá 7. októbra 2023 prežila bezprecedentný útok militantného hnutia Hamas na hudobný festival Nova. V švajčiarskom Bazileji vystúpi s piesňou New Day Will Rise (Príde nový deň). Oznámili to v nedeľu izraelské úrady, píše TASR podľa správy agentúry DPA.
Rafaelová prežila útok militantov z Hamasu na izraelský hudobný festival Nova pri hraniciach s Pásmom Gazy, pričom sa hodiny ukrývala v jednom z krytov pod hromadou mŕtvych tiel. Pri útoku na festival zahynulo 364 ľudí a mnoho ďalších militanti uniesli do Gazy.
Do Eurovízie ide s baladou spievanou prevažne v angličtine, ktorá jemne odkazuje na udalosti zo 7. októbra 2023. Videoklip k piesni zachytáva mladých ľudí prechádzajúcich zelenou krajinou plnou sasaniek, ktoré sú akýmsi symbolom Izraela. "Príde nový deň. Život bude ďalej pokračovať," spieva Rafaelová.
Vojna v Pásme Gaze, ktorú rozpútal práve zmienený útok Hamasu zo 7. októbra, poznačila už aj vlaňajšiu Eurovíziu vo švédskom Malmö. Izraelská speváčka Eden Golanová sa vtedy do finále kvalifikovala aj napriek protestom a výzvam časti verejnosti, ktoré volali po zákaze účasti izraelského interpreta práve z dôvodu vojny.
Golanová napokon skončila celkovo na piatom, a v diváckom hlasovaní dokonca na druhom mieste, pripomína DPA. Víťazom vlaňajšej Eurovízie sa stal švajčiarsky nebinárny spevák Nemo s piesňou The Code o rodovej nekonformnosti, v dôsledku čoho sa práve Švajčiarsko stalo hostiteľom ďalšieho a v poradí už 69. ročníka súťaže.
Eurovízia sa bude konať od 13. do 17. mája vo viacúčelovej aréne St. Jakobshalle na predmestí Bazileja, ktorá má kapacitu vyše 12.000 divákov a je otvorená od roku 1976.
Rafaelová prežila útok militantov z Hamasu na izraelský hudobný festival Nova pri hraniciach s Pásmom Gazy, pričom sa hodiny ukrývala v jednom z krytov pod hromadou mŕtvych tiel. Pri útoku na festival zahynulo 364 ľudí a mnoho ďalších militanti uniesli do Gazy.
Do Eurovízie ide s baladou spievanou prevažne v angličtine, ktorá jemne odkazuje na udalosti zo 7. októbra 2023. Videoklip k piesni zachytáva mladých ľudí prechádzajúcich zelenou krajinou plnou sasaniek, ktoré sú akýmsi symbolom Izraela. "Príde nový deň. Život bude ďalej pokračovať," spieva Rafaelová.
Vojna v Pásme Gaze, ktorú rozpútal práve zmienený útok Hamasu zo 7. októbra, poznačila už aj vlaňajšiu Eurovíziu vo švédskom Malmö. Izraelská speváčka Eden Golanová sa vtedy do finále kvalifikovala aj napriek protestom a výzvam časti verejnosti, ktoré volali po zákaze účasti izraelského interpreta práve z dôvodu vojny.
Golanová napokon skončila celkovo na piatom, a v diváckom hlasovaní dokonca na druhom mieste, pripomína DPA. Víťazom vlaňajšej Eurovízie sa stal švajčiarsky nebinárny spevák Nemo s piesňou The Code o rodovej nekonformnosti, v dôsledku čoho sa práve Švajčiarsko stalo hostiteľom ďalšieho a v poradí už 69. ročníka súťaže.
Eurovízia sa bude konať od 13. do 17. mája vo viacúčelovej aréne St. Jakobshalle na predmestí Bazileja, ktorá má kapacitu vyše 12.000 divákov a je otvorená od roku 1976.
Copyright © TASR 2025
