MEDIA NEWS
Nemecká polícia spustila v stredu ráno rozsiahlu celoštátnu operáciu zameranú na autorov podozrivých z nenávistných prejavov a podnecovania na internete. Informovala o tom tlačová agentúra DPA, na ktorú sa odvoláva TASR.
Celkovo viac ako 170 policajných akcií koordinuje Spolkový kriminálny úrad (BKA). Podozriví sú okrem iného obvinení z podnecovania k nenávisti a urážania politikov.
Podľa informácií DPA sa vyšetrovania zameriavajú najmä na krajne pravicové prejavy publikované online. Viaceré prípady sa týkajú aj urážok politikov, menej prípadov sa týka extrémistických náboženských alebo radikálne ľavicových príspevkov.
„Digitálni podpaľači sa nesmú skrývať za telefónmi alebo počítačmi,“ vyhlásil minister vnútra spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Herbert Reul. V tejto spolkovej krajine prebieha 14 vyšetrovaní v rámci stredajšej operácie. Podľa DPA uskutočnili simultánne zásahy o 6.00 h ráno policajti zo siedmich miest, vrátane Kolína a Düsseldorfu.
BKA organizuje podobné operácie proti trestným činom z nenávisti na internete už niekoľko rokov. V minulom roku bolo zaznamenaných 10.732 trestných činov súvisiacich s takzvanými „nenávistnými príspevkami“, informoval BKA v máji. Ide o nárast o približne 34 percent oproti roku 2023 a v porovnaní s rokom 2021 sa ich počet zvýšil až štvornásobne.
.svg.png){kind=logo}
Americká platforma YouTube kritizuje návrhy austrálskeho vládneho útvaru pre bezpečie na internete, aby bola zaradená medzi sociálne siete, ktoré budú osobám mladším ako 16 rokov neprístupné. Napísal o tom dnes server The Guardian. Austrálsky parlament schválil prelomový zákon zakazujúci sociálne siete tejto vekovej skupine vlani v novembri. Týka sa platforiem, ako sú Facebook, Instagram, TikTok, Snapchat alebo X.
Komisárka z vládneho útvaru pre bezpečnosť na internete eSafety Julie Inmanová Grantová naliehala na vládu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie vylúčiť YouTube zo zákazu sociálnych sietí dospievajúcim do 16 rokov. Dôvodom bol podľa stanice ABC News nový výskum tejto vládnej organizácie, ktorý zistil, že práve na YouTube sa mladým ľuďom stala najčastejšie nejaká ujma, vrátane sledovania násilného, misogynného a nebezpečného obsahu.
"Postoj, ktorý zaujala komisárka z eSafety, predstavuje sporné odporúčanie, pretože predtým naopak vyjadrila obavy, že zákaz môže obmedziť prístup mladých k dôležitým informáciám," povedala podľa The Guardianu zástupkyňa YouTube Rachel Lordová. Dodala, že tento návrh tiež ignoruje mienku austrálskych rodín, učiteľov a širšej verejnosti.
Vtedajšia ministerka pre komunikáciu Michelle Rowlandová sľúbila spoločnosti YouTube, že zákaz sa jej týkať nebude. To isté by malo platiť aj pre Google Classroom a online služby, ako sú ReachOut alebo Kids Helpline, pretože tieto platformy podľa Rowlandovej pomáhajú deťom so vzdelávaním a poskytujú im psychickú oporu.
O tom, či sa zákaz nakoniec bude sťahovať aj na YouTube, rozhodne do niekoľkých týždňov nová ministerka komunikácií Anika Wellsová, píše The Guardian.
Zákon má nadobudnúť platnosť 10. decembra. Ak prevádzkovatelia sietí nebudú dostatočne brániť, aby mali osoby mladšie ako 16 rokov na týchto sieťach účty, hrozia im pokuty až 50 miliónov austrálskych dolárov. Zatiaľ ale podľa ABC News nie je jasné, ako budú sociálne siete kontrolovať vek užívateľov.
Turecká najvyššia rada pre rozhlas a televíziu (RTÜK) vo štvrtok oznámila, že na desať dní nariadila pozastaviť vysielanie televíznej stanice Halk TV, ktorá má blízko k hlavnej opozičnej Republikánskej ľudovej strane (CHP). Stanica sa podľa vyhlásenia RTÜK dopustila podnecovania nenávisti. Krok zo strany regulátora odsúdila aj organizácia Reportéri bez hraníc, informovala agentúra AFP.
RTÜK rozhodla, že Halk TV porušila predpisy, najmä keď jeden z hostí v jednej z relácií povedal, že z Turecka „sa nestáva väčšmi náboženská, ale väčšmi sektárska“ krajina. Toto tvrdenie podľa vyhlásenia rady znamenalo podnecovanie nenávisti a nepriateľstva, čo viedlo k rozhodnutiu nariadiť televízii dočasne pozastaviť vysielanie.
Predstaviteľ Reportérov bez hraníc Erol Önderoğlu tvrdí, že RTÜK „s potešením svojvoľne a neprimerane trestá každú diskusiu alebo kritiku, ktorú podnecujú politické a súdne represie namierené proti CHP“. V mene organizácie vyjadril obavu, že opozičné spravodajské kanály blízke CHP by mohli byť nútené ukončiť svoju činnosť v strednodobom horizonte.
Halk TV má podľa AFP blízko k strane CHP, ktorá je vystavená tlaku vláde prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Turecké úrady v marci uväznili člena CHP a istanbulského primátori Ekrema Imamogla pre obvinenia z korupcie i väzieb na teroristov, čo vyvolalo masové protesty. On sám všetky obvinenia odmieta.
Turecký regulačný orgán v marci postihol rovnakým trestom ako Halk TV aj ďalší kanál blízky opozícii - Sözcü TV. Svoje rozhodnutie však pred nadobudnutím účinnosti pozastavil.
Z hľadiska indexu slobody médií je Turecko na 159. priečke z celkovo 180 krajín na zozname Reportérov bez hraníc, píše AFP.
Dánska vláda sa novelou zákona o autorských právach snaží zasiahnuť proti vytváraniu a šíreniu tzv. deepfakeov, teda videí vytvorených umelou inteligenciou, na ktoré dotknuté osoby nedali svoj súhlas. Novela by zaručila dánskym občanom práva na svoje telo, hlas a črty tváre. V prípade schválenia by išlo o prvé takéto opatrenie v Európe, informuje o tom TASR podľa denníka The Guardian.
V návrhu vláda deepfake definuje ako veľmi realistické digitálne zobrazenie osoby vrátane jej vzhľadu a hlasu. Ministerstvo kultúry plánuje návrh parlamentu predložiť na jeseň.
Podľa ministra kultúry Jakoba Engela-Schmidta by zákon vyslal jednoznačný signál, že každý má právo na to, ako vyzerá a znie. „Ľudské bytosti možno prehnať cez digitálne kopírovacie zariadenie a zneužiť ich na najrôznejšie účely a ja to nie som ochotný akceptovať,“ povedal pre The Guardian.
Tento krok, ktorý podporuje široká väčšina dánskych poslancov, prichádza v čase rýchlo sa rozvíjajúcej technológie umelej inteligencie, vďaka ktorej je jednoduchšie ako kedykoľvek predtým vytvoriť presvedčivé falošné obrázky, videá alebo zvuky zobrazujúce reálne osoby.
Zmeny v dánskom zákone o autorských právach by po schválení poskytli dánskym občanom právo požadovať, aby online platformy odstránili takýto obsah, ak sa zdieľa bez súhlasu dotknutej osoby. V prípade, že by online platformy obsah nesťahovali, hrozili by im vysoké pokuty. Vláda však pripustila, že povolený bude parodický a satirický obsah.
Copyright © TASR 2025
Gruzínsky parlament hlasmi poslancov vládnucej strany Gruzínsky sen schválil novelu zákona o slobode slova, ktorá rozširuje definíciu ohovárania, prenáša dôkazné bremeno na obžalovaného a má spätnú platnosť. Novela rozširuje možnosti postihu za kritické vyjadrenia vo verejnom aj súkromnom priestore, napísal portál Kaukazský uzol.
Novela upresňuje definíciu ohovárania ako vyhlásenie obsahujúce vecne nepravdivé údaje a hanobiacu danú osobu. Z novej definície zmizla podmienka, že ohováračské vyhlásenie musí dotyčného poškodiť, teraz stačí hanobenie, uviedol portál. Za kľúčovú zmenu označil, že v prípade podania žaloby nie žalobca, ale žalovaný bude musieť dokazovať, že ním šírená informácia neobsahuje vecne nepravdivé údaje. A zákon sa bude vzťahovať aj na obdobie 100 dní pred jeho prijatím.
Kritici gruzínskych pomerov varujú, že novela predstavuje ďalší krok k obmedzeniu slobody slova a prostriedok nátlaku na médiá, aktivistov a opozícii. Premiér Irakli Kobachidze vyhlásil, že schválené zmeny majú skoncovať s bezhraničným hanobením a ohováraním.
Za zákon hlasovalo 83 poslancov, nikto nebol proti. Novelu zákonodarcovia schválili v zrýchlenej procedúre, napísal server Gruzija online.
V Gruzínsku, ktorá bola tradične jednou z najviac prozápadne orientovaných krajín vzídených z bývalého Sovietskeho zväzu, podľa kritikov v posledných rokoch posilnilo autoritárstvo. Gruzínsky sen prijal rad zákonov, ktoré okrem iného obmedzujú činnosť organizácií financovaných zo zahraničia. Gruzínsky sen tvrdí, že aj naďalej sa usiluje o vstup do EÚ, ale chce tiež zachovať tradičné hodnoty krajiny a udržať mier s Ruskom.
Copyright © ČTK 2025
