MEDIA NEWS
Autor článku na stránke Declassified UK odmieta tvrdenia slovenského premiéra Roberta Fica (Smer-SD) týkajúce sa ovplyvňovania volieb Spojeným kráľovstvom. Informuje o tom Denník N. Ako periodikum uviedlo, Martin Williams jasne povedal, že pokiaľ vie, do danej operácie neboli zapojení žiadni novinári, a teda nepovažuje za správne viniť novinárov. Vyjadril sa tak v súvislosti s dnešnou tlačovou besedou Roberta Fica, na ktorej slovenský premiér tvrdil, že ministerstvo zahraničných vecí Veľkej Británie ešte v roku 2020 podpísalo dohodu s agentúrou Zink za 10 miliónov libier, ktorá mala vyhľadávať influencerov a aktivistov s cieľom ovplyvňovať dianie v strednej a východnej Európe.
Ovplyvňovanie sa podľa Fica malo týkať aj ostatných parlamentných volieb na Slovensku, v septembri 2023. Voľby mali podľa slovenského premiéra byť ovplyvňované v prospech Progresívneho Slovenska, odvolal sa na informácie od investigatívnej skupiny Declassified. „Náš spojenec v Severoatlantickej aliancii financoval cez agentúru na Slovensku skupinu novinárov a politických aktivistov, ktorých úlohou bolo v parlamentných voľbách v roku 2023 poškodiť opozičný Smer-SD a pomôcť Progresívnemu Slovensku,“ vyhlásil Fico s tým, že išlo o cielené a úmyselné konanie cudzej veľmoci, ktorá je však naším spojencom. Podľa jeho tvrdení vo svojej reakcii nič nepoprel ani hovorca britského rezortu zahraničia. Predseda slovenskej vlády tiež tvrdil, že aktivisti, ktorí s agentúrou dohody podpísali, sa zaviazali k mlčanlivosti a svoje výstupy museli nechať odobrovať na ministerstve zahraničných vecí Veľkej Británie. Zmluva medzi britským ministerstvom a agentúrou Zink podľa premiéra platí ešte do konca tohto roka.
Williams pre Denník N uviedol, že prácu financovalo britské ministerstvo zahraničných vecí a koordinovala ju spoločnosť Zinc Network Ltd, ktorá sídli v Londýne. Jeho vyšetrovanie ukázalo, že influenceri na sociálnych sieťach boli platení za zverejňovanie videí, ktoré mali za cieľ mobilizáciu mladých voličov pred voľbami v roku 2023. Kampaň ale nebola vyslovene stranícka, ani necielila na podporu konkrétneho politického subjektu. Novinár sa tiež vyjadril, že kampaň, ktorú sponzorovalo podľa stránky Declassified UK britské ministerstvo zahraničných vecí, navonok pôsobila ako výzva k účasti vo voľbách a podpore demokracie. Problém vidí v tom, že voličská základňa Smeru je najmä medzi staršími voličmi, kým mladí častejšie podporujú Progresívne Slovensko. „To znamená, že kampaň zameraná na mobilizáciu mladých voličov mohla de facto ovplyvniť voľby straníckym spôsobom. Je dosť možné, že samotní influenceri si to neuvedomovali a vnímali to len ako výzvu na podporu demokracie. Preto si nemyslím, že ich môžeme nutne viniť,“ cituje Denník N autora článku na stránke Declassified UK. Článok, na ktorý sa odvolával aj Fico, preložil slovenský portál Marker.
Slovensko sa podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer-SD) chce na celú záležitosť pýtať britského veľvyslanca Nigela Bakera, ktorého si predvolajú na ministerstvo zahraničných vecí na stredu na 10:00. „Budeme žiadať vysvetlenie všetkých detailov, ktoré sa týkajú tohto prípadu,“ vyhlásil Blanár. Ak Slovensko nedostane relevantné vysvetlenie, pristúpi podľa ministra k ďalším krokom. Vzťahy podľa šéfa slovenskej diplomacie nechceme nijako eskalovať, no podľa neho ich musíme mať jasne vyčistené. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpara (Smer-SD) avizoval, že témou sa budú zaoberať viaceré parlamentné výbory, prípadne bude zvolaná aj mimoriadna chôdza parlamentu. „Ja očakávam, že na základe dnešného tlačového brífingu, v zmysle zásady oficiality, tak, ako sme vždy očakávali od orgánov činných v trestnom konaní, sa začnú zaoberať aj týmito informáciami. Finančné toky sa dajú dnes dohľadať,“ dodal Gašpar.
Martin Williams, ktorý napísal článok pre Declassified UK, odmieta tvrdenia Roberta Fica
Zákaz politickej reklamy nezasiahne len politické subjekty ale aj neziskovky. Upozornila na to marketingová agentúra PANČ-PANČ. Tým, že Meta zakazuje politickú reklamu, prídu neziskové organizácie o kľúčový komunikačný nástroj. Ako agentúra vysvetlila, mimovládne organizácie doposiaľ využívali reklamné nástroje Meta platforiem na šírenie spoločensky dôležitých tém, akými sú napríklad boj proti dezinformáciám, ochrana životného prostredia či podpora inkluzívneho vzdelávania.
Meta podľa agentúry oslabovala hlas občianskej spoločnosti systematicky, ide teda o dlhodobý trend. Zákaz kampaní je tak len posledným krokom v sérii zmien, ktoré negatívne ovplyvnili viditeľnosť neziskových organizácií na platformách spoločnosti Meta. „V roku 2018 Facebook upravil algoritmus tak, aby preferoval obsah od priateľov a rodiny. Výsledok? Z príspevku neziskovej organizácie dnes bez platenia vidí len jeden až traja zo 100 sledovateľov. V roku 2020 až 2023 sa zaviedli tzv. special ad categories pre spoločenské témy a zamestnanosť, čo obmedzilo možnosti presného cielenia reklám. V roku 2025 Meta namiesto investícií do splnenia požiadaviek TTPA zvolila úplný zákaz politickej a spoločenskej reklamy v EÚ,“ priblížila agentúra. CEO agentúry PANČ-PANČ Simona Šintalová tvrdí, že pre neziskové organizácie je to déja vu. „Najprv im Meta vzala organický dosah, potom obmedzila platené kampane a teraz im ich úplne ruší. Ide o ďalší krok, ktorý sťažuje, aby sa dôležité spoločenské témy dostali k ľuďom, ktorí by ich mali počuť,“ upozornila Šintalová.
Neziskový sektor tak bude mať menší dosah, slabšiu reakciu a vyššie riziká. Agentúra upozornila, že príspevky neziskových organizácií dnes organicky zasiahnu len jedno až tri percentá sledovateľov. Pri desaťtisíc sledovateľov to teda je len 100 až 300 ľudí. Organizácie tiež stratia možnosť cielene oslovovať konkrétne skupiny obyvateľov. V súčasnosti je podľa agentúry potrebná rýchla a efektívna komunikácia, no teraz sa oslabí schopnosť občianskej spoločnosti reagovať na výzvy. „Vyzerá to ako vyjednávacia taktika medzi EÚ a Metou. Lenže kým sa dvaja silní hráči dohadujú, neziskovky sa ocitli v strede – bez nástrojov, ktoré potrebujú na svoju prácu,“ doplnila Šintalová.
Od 10. októbra 2025 spoločnosť Meta, ktorá prevádzkuje platformy Facebook, Instagram a Threads, zakáže v celej EÚ politickú, volebnú a takzvanú social issue reklamu. Reaguje tak na nový európsky zákon Transparency and Targeting of Political Advertising (TTPA), ktorý stanovuje prísne pravidlá pre transparentnosť a cielenie politických kampaní.
.jpg)
Austrália už minulý rok začala s prípravou legislatívy, ktorá zakazuje deťom prístup na sociálne siete ako Facebook, TikTok a Instagram, kým nedosiahnu vek 16 rokov.
Pôvodne austrálska vláda naznačila, že YouTube bude z tohto zákazu vyňatý vzhľadom na jeho široké využitie vo vzdelávaní. Hovorca platformy YouTube označil stredajšie oznámenie za šokujúci obrat.
©202, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva
vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez
predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Ruský súd v utorok odsúdil na 12 rokov väzenia novinárku a bývalú dobrovoľníčku zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného. Moskva podľa agentúry AFP v posledných mesiacoch postihuje osoby, ktoré mali akékoľvek prepojenie s Navaľného organizáciami, píše TASR.
Oľga Komlevová ako dobrovoľníčka pôsobila pre Navaľného politickú stranu, ktorú ruské úrady v roku 2021 zakázali a označili za extrémistickú, uviedol nezávislý spravodajský portál Mediazona.
Vinná je z „účasti na činnosti extrémistickej skupiny a šírenia vedome nepravdivých informácií o činnosti ozbrojených síl“, uvádza sa vo vyhlásení súdu. Išlo o spravodajské pokrývanie invázie na Ukrajinu a protivládnych protestov pre nezávislý portál RusNews. Komlevová obvinenia odmieta.
Alexej Navaľnyj ako hlavný kritik prezidenta Vladimira Putina zomrel vlani za nevyjasnených okolností vo väzenskej kolónii za polárnym kruhom. Jeho organizácie boli ruskými úradmi vyhlásené za extrémistické ešte v roku 2021 pred ruskou inváziou na Ukrajinu.
Kremeľ odvtedy výrazne sprísnil zákony o cenzúre a zakázal akúkoľvek kritiku armády.
Kirgizsko prekvapivo zaviedlo štátnu kontrolu pre prístup na internet v snahe obmedziť prístup k online pornografii. V utorok to oznámila kancelária prezidenta Sadyra Džaparova, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Prezidentský dekrét zverejnený v pondelok „zavádza dočasný 100-percentný štátny monopol na dodávku a poskytovanie medzinárodnej internetovej prevádzky na území Kirgizskej republiky“. Monopol bude platiť od 15. augusta 2025 do 14. augusta 2026. Z dekrétu nebolo jasné, či je možné ho predĺžiť.
Telekomunikační operátori budú musieť do dvoch mesiacov previesť „výhradné právo na poskytovanie medzinárodnej internetovej prevádzky“ vstupujúcej do Kirgizska na štátnu firmu Elkat, uvádza sa v dekréte. Traja operátori v utorok agentúre AFP potvrdili, že Elkat sa stane jediným poskytovateľom internetu, ale uviedli, že pre ich zákazníkov sa nič nezmení.
Podľa Medzinárodnej telekomunikačnej únie ako agentúry OSN je štátny monopol na poskytovateľov internetu pomerne zriedkavý a bežný je len v autoritárskych režimoch.
Nová legislatíva tiež vyžaduje, aby poskytovatelia internetových služieb blokovali webové stránky súvisiace s pornografiou na základe rozhodnutí ministerstva kultúry. Za porušenie hrozia pokuty. Prezidentova kancelária uviedla, že cieľom je „ochrániť morálne a etické hodnoty“ v prevažne moslimskom Kirgizsku.
Podľa agentúr AFP a Reuters ide o prekvapivý krok krajiny, ktorá bola dlho považovaná za najdemokratickejšiu v Strednej Ázii.
Kirgizsko zažíva od roku 2020, kedy sa k moci dostal prezident Džaparov, rastúci tlak na opozičné skupiny a nezávislé médiá, píše AFP. Nový zákon o internete prichádza pred parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať v roku 2026, a prezidentskými voľbami, ktoré sa majú konať v roku 2027. Džaparov naznačil, že bude opäť kandidovať.
Technologická spoločnosť Google priznala, že jej systém včasného varovania pred zemetrasením nedokázal presne upozorniť ľudí v Turecku na silné otrasy, ktoré vo februári 2023 pripravili o život viac než 55.000 ľudí. S odvolaním sa na vyhlásenie spoločnosti to v pondelok napísal server britskej stanice BBC, informuje TASR.
Otrasy začali zemetrasením s magnitúdou 7,8, ktoré udrelo o 04.17 h miestneho času 6. februára 2023. Vyžiadali si desaťtisíce obetí v Turecku a ďalšie tisíce ľudí zahynuli v susednej Sýrii. Približne 100.000 osôb utrpelo zranenia. Najviac postihnuté bolo mesto na Antakya na juhu Turecka.
Systém včasného varovania od Google s názvom Android Earthquake Alerts (AEA) dokáže zistiť otrasy z veľkého počtu mobilných telefónov, ktoré používajú operačný systém Android. V Turecku tvoria zariadenia s týmto systémom vyše 70 percent všetkých telefónov.
V deň zemetrasení bol AEA v prevádzke a fungoval, avšak podcenil ich silu. V okruhu približne 160 kilometrov od epicentra mohlo dostať najvyšší stupeň varovania od Googlu asi desať miliónov ľudí. Mali by tak až 35 sekúnd na to, aby sa pokúsili ukryť. Namiesto toho AEA odoslal iba 469 takýchto varovaní.
Výskumníci Googlu napísali v časopise Science podrobnosti o tom, kde nastala chyba. Podľa nich išlo o obmedzenia detekčných algoritmov. Tie v prípade prvého zemetrasenia odhadli jeho silu na 4,5 až 4,9 magnitúdy, hoci v skutočnosti udrelo s magnitúdou 7,8. Systém AEA podcenil aj silu druhého veľkého zemetrasenia v rovnaký deň, pričom najvyšší stupeň varovania odoslal na 8158 telefónov a nižšie úrovne výstrahy zhruba štyrom miliónom ľuďom.
Keďže mnohí v čase prvého úderu spali, práve najvážnejšie upozornenie mohlo byť pre nich obzvlášť dôležité, pretože spúšťa hlasný alarm na zariadení používateľa, ktorý prehluší aj režim nerušiť, inak blokujúci prichádzajúce hlásenia.
Po zemetrasení odborníci algoritmus zmenili a zopakovali simuláciu prvého otrasu. Systém tentoraz vygeneroval desať miliónov upozornení pre tých, ktorí boli najviac ohrození, a ďalších 67 miliónov pre ľudí žijúcich ďalej od epicentra.
„Na základe poznatkov získaných pri každom zemetrasení systém naďalej vylepšujeme. Každý systém včasného varovania pred zemetrasením čelí rovnakej výzve - vyladeniu algoritmov na udalosti s veľkou magnitúdou,“ uviedla spoločnosť Google vo vyhlásení. Dodala, že AEA je doplnkový systém a nemá byť náhradou za vnútroštátne nástroje.
Odborná asistentka na univerzite Colorado School of Mines Elizabeth Reddyová však vyjadrila znepokojenie, že Google na získanie týchto informácií potreboval viac ako dva roky.
„Som naozaj frustrovaná, že to trvalo tak dlho. Nehovoríme o malej udalosti - ľudia zomreli - a nedočkali sme sa spustenia tohto varovania tak, ako by sme chceli,“ povedala podľa BBC.
Vyšetrovací sudcovia v Paríži v pondelok vypočúvali zakladateľa platformy Telegram Pavla Durova v súvislosti s údajnou trestnou činnosťou na jeho sociálnej sieti, uviedli zdroje blízke prípadu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Štyridsaťročného Durova zadržali minulý rok v Paríži. Francúzske úrady ho vyšetrujú pre nelegálny obsah na jeho platforme. Podnikateľ pôvodom z Ruska sa v pondelok dostavil na tretie kolo výsluchu. Úrady ho obvinili zo spoluúčasti na prevádzkovaní online platformy, ktorá umožňovala nezákonné transakcie, zverejnenie obrázkov sexuálneho zneužívania detí a ďalší nezákonný obsah, čo Durov poprel.
Podnikateľ už pri prvom výsluchu v decembri 2024 odmietol tvrdenia, že Telegram vytvoril na nezákonné používanie, no priznal rastúcu prítomnosť kriminálnych aktivít na platforme. Zaviazal sa preto posilniť jej spravovanie.
Francúzske justičné orgány zaznamenali zlepšenie spolupráce s Telegramom po Durovovom zadržaní, uviedli anonymné zdroje AFP.
Podľa zdroja blízkeho prípadu právni zástupcovia zakladateľa platformy podali na parížsky odvolací súd návrh na zrušenie obvinení. „Dôrazne namietame proti zákonnosti obvinenia nášho klienta a proti mnohým vyšetrovacím úkonom vykonaným v rozpore s vnútroštátnym a európskym právom,“ uviedli právnici v pondelkovom vyhlásení.
Podľa rovnakého zdroja podali vo Francúzsku sťažnosť na preskúmanie ústavnosti prípadu spolu so žiadosťou o predbežné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, informuje zdroj AFP.
Americká technologická spoločnosť Google v stredu vyhlásila, že podpíše súbor odporúčaní Európskej únie (EÚ) vydaný pre najvýkonnejšie modely umelej inteligencie (AI). Podpis avizovala aj firma OpenAI stojaca za modelom ChatGPT, odporučenia odmieta spoločnosť Meta. Informuje o tom TASR na základe správ agentúry AFP.
EÚ tento mesiac zverejnila odporúčania pre kódex postupov pre najpokročilejšie modely AI s cieľom zaistiť jej bezpečné a transparentné používanie v súlade s európskym Nariadením o umelej inteligencii.
Agentúra AFP uvádza, že oznámenie o zverejnení odporúčaní prišlo v čase, keď Brusel čelí silnému tlaku zo strany vývojárov i Spojených štátov, aby odložili presadzovanie rozsiahlych pravidiel. Podľa nich by mohli poškodiť rýchlo rastúci sektor s umelou inteligenciou v Európe.
„Pripojíme sa k niekoľkým ďalším spoločnostiam vrátane amerických poskytovateľov modelov a podpíšeme tento kódex,“ uviedol prezident spoločnosti Google pre globálne záležitosti Kent Walker.
Walker uviedol, že Google bude poskytovať EÚ spätnú väzbu, no varoval, že pravidlá môžu spomaliť vývoj a zavádzanie umelej inteligencie v Európe. „Odchýlky od autorského práva EÚ, kroky spomaľujúce schvaľovanie alebo požiadavky odhaľujúce obchodné tajomstvá by mohli brzdiť vývoj a zavádzanie európskych modelov a poškodiť konkurencieschopnosť Európy,“ dodal.
Americká firma OpenAI a francúzsky startup Mistral uviedli, že kódex plánujú podpísať. Hlasný kritik európskych digitálnych pravidiel Meta však tvrdí, že ich príklad pre „množstvo právnych neistôt pre vývojárov“ nebude nasledovať.
Desiatky európskych spoločností vrátane francúzskeho Airbusu či nemeckej Lufthansy tento mesiac vyzvali EÚ, aby pozastavila presadzovanie pravidiel pre umelú inteligenciu z rovnakých dôvodov ako Meta, lebo sa obávajú straty konkurencieschopnosti v tejto sfére.
Copyright © TASR 20265
